ZUBROHLAVA. Jozef Zemančík si preskákal vo futbale všetkým. Celú kariéru však zasvätil jedinému klubu, TJ Sokol Zubrohlava. „Futbal v dedine založil môj otec. Podchytil si okolo seba mladých ľudí a začali hrávať súťažne. Aj vďaka nemu sa dostal klub na slušnú úroveň.“
Bez porobenej práce nebude futbal
Futbalové časy kedysi neboli jednoduché. Na dedinách ľudia gazdovali a pomáhať museli aj deti. „Nikdy sme si nemohli ísť zahrať futbal, dokým sme nemali porobené,“ spomína Jozef. „Ak sme išli bez porobenej práce, babka sľúbila, že nám urobí hanbu. Oblečie si staré bombarďáky a príde si ku nám zahrať futbal. Keď sme ju videli z diaľky, hneď sme sa vracali.“
Chlapci si, i napriek povinnostiam, vždy našli čas na najpopulárnejšiu hru na svete. Jozef Zemančík hrával súťažne od žiakov. Najprv bol záložník, no potom sa na strednej škole preorientoval na brankársky post. „Mali sme na Slanickej osade ihrisko, kde som každý deň chytal. Raz ma zobral spolužiak do brány za Liesek. Mne ten zápas vyšiel a odvtedy som bol pevne rozhodnutý.“
Vyučený čašník a kuchár sa učil remesla aj od známeho brankára Imricha Stacha, vo futbalovom svete známeho pod menom Capan.
