TVRDOŠÍN. Tradične sa hneď po roztopení snehu a s prvými jarnými teplotami objavujú na lúkách a poliach čierne mapy. Ľudia vypaľujú starú trávu. Robia to stále a vo veľkom, hoci je to zakázané. A neraz takéto vypaľovanie končí požiarom.
Päť za dvanásť dní
Hasiči z námestovského okresného riaditeľstva vyrážali tento rok k piatim požiarom suchých trávnatých porastov, lesa a rúbaniska. Všetky evidujú za prvých dvanásť aprílových dní.
„Pri požiaroch suchej trávy a lesných porastov vznikajú škody prevažne zničením stromov, bez ohľadu na náklady spojené s likvidáciou požiaru a dopadov na životné prostredie,“ hovorí okresný riaditeľ hasičov Peter Bakaľa. „V tomto roku zatiaľ najvyššia predbežná škoda určená vlastníkom bola vo výške 5300 eur a vznikla pri štvrtkovom požiari lesa v oravskojasenickej lokalite Pálenica. O najväčšiu plochu zasiahnutú požiarom – desať hektárov – išlo v lokalite Belkovka.“ Vlani mali námestovskí profesionálni hasiči 16 takýchto výjazdov.
V námestovskom územnom obvode je od 10. apríla až do odvolania vyhlásený čas zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiarov.
Príčinou je aj nedbalosť
Dolnokubínski hasiči boli tento rok pri horiacich porastoch len dvakrát. Raz horelo v Bzinách, druhýkrát pomáhali pri požiari v Oravskej Jasenici. Podstatne viac výjazdov k takýmto požiarom mali profesio-náli z tvrdošínskej stanice, ktorá patrí pod dolnokubínske riaditeľstvo. Desaťkrát od polovice marca hasili trávu a lesné porasty, raz pomáhali pri už spomínanom požiari v Jasenici. K zraneniam nedošlo, škoda je zhruba 600 eur.

„Najčastejšie zasahovali v Zemianskej Dedine, zatiaľ štyrikrát, dva razy v Nižnej a po raze v Podbieli, Oraviciach, Trstenej a Krivej,“ hovorí Dušan Bakoš, riaditeľ Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Dolnom Kubíne. „Najväčší zásah bol v Krivej, kde horelo rúbanisko a mladý les s rozlohou zhruba sto krát sto metrov. Vo väčšine prípadov je príčinou vypaľovanie suchej trávy, nedbalosť a neopatrnosť dospelej osoby.“
Hasiči z dolnokubínskej stanice vlani hasili trávy a les 13-krát, pri požiaroch sa nikto nezranil a škoda presiahla 3000 eur. Tvrdošínski profesionáli mali 19 zásahov, všetky sa obišli bez zranení a škoda bola viac ako 2100 eur.
Nejde len o vypaľovanie
Krajský hasičský riaditeľ Jaroslav Kapusniak posielal minulý týždeň všetkým obciam a mestám v kraji hlásenie do miestnych rozhlasov. Týka sa práve zvýšeného počtu požiarov v dôsledku vypaľovania trávy. „Vypaľovaním suchých porastov či spaľovaním pohrabaného lístia a trávy zo záhrad a dvorov sa niektorí vlastníci pozemkov snažia zbaviť nechceného odpadu,“ píše v správe. „No neuvedomujú si, že to môže ľahko viesť k vzniku požiaru a tým strate na majetku, ale najmä na životoch.“

Riaditeľ upozorňuje, že je zakázané vypaľovať porasty bylín, kríkov a stromov a tiež zakladať oheň v priestore alebo na miestach, kde by mohlo dôjsť k vzniku požiaru. „Spaľovať horľavý odpad v záhradách je možné len pri dodržaní zákonných povinností a len vtedy, ak nie je vyhlásený čas zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru,“ píše ďalej v informačnom liste. Ak však niektorá obec takéto spaľovanie zakazuje všeobecne záväzným nariadením, musia ľudia tento zákaz rešpektovať.
Trochu štatistiky
Za prvé tri mesiace tohto roku hasiči na celom Slovensku zasahovali pri 1914 požiaroch. Až 752 z nich bolo v prírodnom prostredí. Zranili sa dvaja ľudia, škody boli vyčíslené na 189-tisíc eur. Pri vypaľovaní trávy a suchých porastov došlo za tri mesiace k 217 požiarom.
Vlani hasiči zaznamenali 1861 požiarov, ktoré vznikli dôsledkom vypaľovania trávy a suchých porastov. Škoda presiahla 146-tisíc eur, jeden človek zomrel a jeden bol zranený. V porovnaní s rokom 2016 ich bolo až o 844 viac. Len v Žilinskom kraji vlani porasty horeli 116-krát.
Za vypaľovanie trávy môže fyzická osoba dostať pokutu do 331 eur, v prípade podnikateľov siahajú pokuty až do výšky 16 596 eur.
Vypaľovanie a spaľovanie
Vypaľovanie je celoplošné vypaľovanie, napríklad trávy, na koreni. Je rozšírené najmä na jar a je zakázané, pretože oheň sa môže rozšíriť aj na blízke domy či les.
Spaľovanie je spaľovanie na kope, hromade alebo v páse, napríklad spaľovanie dreva zasiahnutého lykožrútovou kalamitou. Je organizované, zabezpečené potrebným počtom ľudí vykonávajúcich túto činnosť, vybavených potrebným množstvom hasiacich prostriedkov a ďalšieho protipožiarneho náradia.
Spaľovanie suchého lístia či drobných konárov zo záhrad je zo zákona zakázané. Ide o biologicky rozložiteľný odpad, ktorý sa má znehodnocovať inak, napríklad kompostovaním.