DOLNÝ KUBÍN. „Je to nové, čisté, veľmi pekné,“ povedal Ján Martvoň počas sťahovania do Zariadenia dočasného bývania, ktorého majiteľom je mesto. „Budeme tu bývať preto, lebo sme mali voči mestu dlh a súd nám nariadil vysťahovanie.“ Keďže býval v mestskom byte spolu s manželkou a osemročným synom, súd nariadil mestu, aby im zabezpečil náhradné bývanie vo forme prístrešku.
Len pre Dolnokubínčanov
Samospráva vyšla rodine v ústrety a namiesto prístrešku im ponúkla jednu izbu v novootvorenom zariadení. Určené je pre podobné prípady, rodiny s deťmi, ktoré sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii a sú ohrozené stratou bývania. Mesto investovalo do prestavby budovy na ulici M. R. Štefánika približne 90-tisíc eur.
Takéto zariadenie mestu chýbalo v koncepcii starostlivosti o občanov. „Pretože nastávajú situácie, keď rodiny s deťmi, ktoré sa ocitnú v ťažkej životnej situácii, je potrebné niekde ubytovať a práve toto zariadenie nám to umožní,“ povedal primátor Roman Matejov.
Zariadenie je prioritne určené pre rodiny s deťmi, ale dostať sa tam môžu aj obete domáceho násilia, obchodovania s ľuďmi alebo nepriaznivej situácie, vyžadujúcej okamžité riešenie, napríklad požiar či povodeň. O bývanie môžu požiadať aj odchovanci detských domovov. Podmienkou pridelenia je, že mali trvalý pobyt na území mesta.
Mesto skúma, či mu žiadateľ nedlhuje peniaze, zaujíma sa o jeho majetkové pomery a výšku príjmu. „Pri rodinách s maloletými deťmi preverujeme, či si plnia povinnú školskú dochádzku,“ povedala Eva Palugová z odboru sociálnych vecí a rodiny mestského úradu.
Majú spoločnú kuchyňu, sprchy aj toalety
Ľudia v núdzi môžu požiadať o ubytovanie v tomto zariadení na dobu pol roka. Potom prehodnotia ich sociálnu situáciu a podmienky, za ktorých ich prijali. Zohľadňuje sa tiež spôsob riešenia splátky dlhu. O pridelení obytnej miestnosti rozhoduje komisia.
Trojčlenná rodiny zaplatí za nájom jednej izby 93 eur. „Aj v Kňažej sme mali jednu izbu, ale k tomu kuchyňu, kúpeľňu a záchod,“ povedal Ján Martvoň. „Ale bola tam pleseň. Kúrili sme elektrinou. Nemohli sme sa doplatiť. Tu je spoločná kuchyňa, sprchy a záchod na chodbe, no nevadí nám to, lebo sú nové a čisté.“

V zariadení je deväť izieb na troch podlažiach s ubytovacou kapacitou dvadsaťdva stálych a desať príležitostných lôžok. Nechýba práčovňa a sušiareň.
Okrem toho sú tam dva priestory pre sociálnych pracovníkov nízkoprahovej sociálnej služby pre deti a rodinu.
„Jedna miestnosť slúži pre prevádzkové potreby a na vykonávanie sociálneho poradenstva pre rodiny s deťmi ako aj fyzické osoby, ktoré sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii,“ doplnila Katarína Trubanová z oddelenia pre rodinu a krízovú intervenciu mestského úradu. „Druhá miestnosť je určená na aktivity zabezpečujúce pomoc pri príprave na školské vyučovanie a záujmovú činnosť pre deti a mládež.“
Pribudnú ďalšie rodiny
Správcom približne 140 mestských bytov je Tehos. V roku 2016 dosiahli dlhy na nájomnom viac ako dvestotisíc eur. Preto pristúpilo k ráznemu kroku. Neplatiči skončili na súde, ktorý postupne rozhoduje o vyprataní bytov. V súčasnosti súd rieši ďalšie tri rodiny, ktoré by mohli byť vysťahované, s povinnosťou mesta poskytnúť im náhradné ubytovanie podobne ako Martvoňovcom. Táto rodina musí postupne splatiť svoj dlh voči samospráve na nájomnom a poplatku za odpad. Mesto bude osobitným príjemcom ich sociálnych dávok a dohliadne na splácanie aj nový nájom.

Nájomná zmluva je platná pol roka. „Sľúbili nám, že ak bude všetko, ako má byť, vraj dostaneme po pol roku od mesta nájomný byt,“ povedal Martvoň.
Vedúca finančného odboru Gabriela Paušlyová tvrdí, že nemá pravdu. „Podľa platného všeobecne záväzného nariadenia nemôže žiadateľ dostať mestský byt, ak ho musel opustiť na základe rozhodnutia súdu.“
Či Martvoňovci a im podobní nájomníci zostanú v Zariadení dočasného bývania aj po pol roku, rozhodne komisia.