ORAVSKÁ LESNÁ. „No konečne, už bolo načase“ povedala Mária Kolenčíková z Oravskej Lesnej. „To si neviete ani predstaviť, aké utrpenie sme zažívali počas jazdy po tých obrovských jamách. Jazdím tadiaľ štyrikrát za deň do práce a domov. Auto som mala už dvakrát v oprave. Natriasaním sa mi vždy odpojili káble.“
Dočasné opravy nepomohli
Nielen Mária Kolenčíková, ale všetci Oravskolesňania a vodiči využívajúci cestu medzi Zákamenným a najchladnejšou dedinou Slovenska sa tešia. Za päť mesiacov si vytrpeli dosť.
Na jeseň minulého roku zhotoviteľ odfrézoval celú časť cesty naraz, potom začal klásť asfaltový povrch. Práce prerušila zima. Mráz, voda, ťažké kamióny ju na viacerých miestach poškodili.
Najkritickejší, takmer osemstometrový úsek, je v centre dediny. Ľudia boli zúfalí, zvažovali aj blokádu cesty. Dočasné riešenie v podobe plátania dier nepomohlo. Za pár dní bola opäť ako tankodróm.
„Dnes sú hotové približne dva kilometre, ostávajú ešte zhruba tri,“ povedal minulý týždeň vo štvrtok starosta Marek Majdiš. S postupom prác bol spokojný.
Vodiči ťažkých kamiónov nerešpektujú zákaz vjazdu Čítajte „Nebolo to o tom, že sa niekomu nechcelo robiť, ale použitá technológia vychádzala zo schváleného projektu a môže byť aplikovaná až pri plusových teplotách, ktoré musia byť počas celých dvadsaťštyri hodín," povedal podpredseda ŽSK Igor Janckulík. „A to bolo možné až po veľkonočných sviatkoch pri priaznivejšom počasí. Ak by sa začalo s prácami ešte v čase, keď mrzlo, odvedená práca by nebola kvalitná.“
Práce začali na mieste, kde ich na jeseň ukončili. Na odfrézovanú časť kládli päťcentimetrovú vrstvu asfaltu. Ešte predtým opravili diery.
Náklady sa zvýšili o desaťtisíce eur
Na rad prišiel aj kritický úsek. Kvôli zlepšeniu prejazdnosti naň dali prvú súvislú vyrovnávaciu vrstvu asfaltu. Nemalo význam diery opravovať, pretože ich bolo viac ako rovnej vozovky.
Všetci s napätím čakali na výsledky merania únosnosti podložia. „Museli sme ho dať urobiť, aby sme vedeli, v akom stave je a či môžu pokračovať v kladení druhej vrstvy,“ povedal Igor Janckulík, podpredseda Žilinského samosprávneho kraja.
Počas opravy mosta v Lokci sa prepadla fréza Čítajte Keby podložie nevyhovovalo, museli by súčasnú vrstvu odstrániť, opraviť ho a potom opäť urobiť asfaltový povrch. Na túto alternatívu radšej nikto nemyslel. Stálo by to ďalšie desaťtisíce eur. Už doterajšie dodatočné práce, ktoré si vyžiadali neplánované vysprávky, zhotoviteľ odhadol na približne stotisíc eur.
Merania ukázalo, že podložie je v poriadku. Úsek cez Oravskú Lesnú už má dnes nový asfalt, na vozovke budú pokračovať ešte dokončovacie práce. „Ďakujeme obyvateľom Oravskej Lesnej za strpenie, hoci to už bolo naozaj na hranici únosnosti a ešte raz sa im ospravedlňujeme za to, že museli niekoľko mesiacov jazdiť po zničenej ceste,“ zdôraznila županka Erika Jurinová. Dodala, že župa zrealizovala opravy ďalších nevyhovujúcich cestných úsekov v obci. Hoci neboli v pláne opráv pre tento rok, no i tak by ich museli v priebehu jedného až dvoch rokov riešiť.
Starostovi sa riešenie páči páči. „Toto je aspoň malá odmena a satisfakcia za mesiace utrpenia.“
V hre sú milióny eur
Nielen starosta Oravskej Lesnej, ale aj Zákamenného a Novote netrpezlivo čakajú na ukončenie tohto spoločného poľsko-slovenského projektu. Na rozdiel od Poliakov, ktorí do projektu zahrnuli aj chodníky a osvetlenie, Slováci to v projektoch neriešili. Dediny si tieto práce budú musieť platiť z vlastných peňazí. Ale najskôr musí byť všetko hotové a skontrolované. A to sú ďalšie mesiace čakania. Reálne hrozí, že kladenie zámkovej dlažby vyjde na zimu.
Ale to je len malý problém voči rekonštrukciám mostov v Krušetnici a Lokci, ktoré sú súčasťou projektu. Termín ukončenia je stanovený na jún. Práce v Lokci začali pred dvoma týždňami. Do Krušetnice prišli stavbári minulý týždeň. Termín ukončenia nemôžu stihnúť.
Boli sme tam, kde spadla hora. Takto to tam vyzerá Čítajte Podobne sú na tom mosty vo Vitanovej, Zuberci, Oraviciach, kde župa namiesto využitia obchádzkových trás, ktoré neboli schválené pre havarijný stav mosta v Nižnej a kalamitu dreva v tejto oblasti, musí stavať náhradné premostenia. To sú ďalšie státisíce eur.
„Tieto problémy sme zdedili po predchádzajúcom vední samosprávneho kraja,“ povedal Igor Janckulík. „Urobíme všetko preto, aby sme podmienky projektu splnili, prípadne vyrokovali predĺženie termínov ukončenia.“
Poliaci a Slováci na tieto dva projekty dostali viac ako 12 miliónov eur. Za našimi severnými hranicami tvrdia, že svoju časť stihnú v termíne. Slováci s najväčšou pravdepodobnosťou nie. Reálne hrozí, že pre nesplnenie podmienok Európska únia náklady nepreplatí ani jednej strane. Poliaci potom budú žiadať náhradu škody od Žilinského samosprávneho kraja. Župa by tak musela zaplatiť nielen náklady na slovenskej strane, ale aj na poľskej. Viac ako 12 miliónov môže byť likvidačná cena za to, že na Slovensku veľa vecí trvá neprimerane dlho.
