DOLNÝ KUBÍN. Takú sezónu ešte nevidiaci lyžiar Marek Kubačka nemal. Vo Svetovom pohári získal malý krištáľový glóbus v obrovskom slalome. Na marcovej paralymiáde v Južnej Kórei dosiahol v tejto disciplíne životný výsledok. Obsadil piatu priečku. K tomu ešte pridal dve siedme miesta zo slalomu a Super G. S úspešným oravským športovcom sme sa porozprávali.
Ako hodnotíte účinkovanie pod piatimi kruhmi v Pjongčangu?
S odstupom času pozitívne. Mal som medailové ambície v obrovskom slalome, keďže som mal túto sezónu v tejto disciplíne najlepšiu. Vyhral som tri podujatia a mal ešte druhé a štvrté miesto. Vo športe to už tak chodí. Pomýšľal som aspoň na bronz. Vyšlo to na piatu priečku, čo je môj najlepší výsledok na paralympiáde.
Kde si myslíte, že vám utiekla medaila?
Zjazdovku veľmi dobre poznám. Vlani sa tam išlo finále Svetového pohára. Vedel som, aký ma čaká profil trate. Kopec je náročnejší s ťahavými úsekmi. Urobil som chybu pred koncom druhého kola. Trošku som pribrzdil, čo má stálo nejakú stratu. Aj tak neviem, či by to stačilo na bronz. Mrzí ma to, lebo som si veril. Mal som taký cieľ, že keď skončím v Super G do šiesteho miesta, v obrovskom slalome viac zariskujem.
Vám tak nefúkalo ako športovcom na olympiáde?

Ani nie. Vietor bol silnejší iba v najvyššej časti zjazdovky, kde sa iba trénovalo. Trošku som toho bál, keď som počúval, aký majú s tým problém na olympiáde. Nám sa skôr striedali teplé dni s chladnejšími. V obrovskom slalome sme mali na štarte 13 stupňov. Posledné dni, keď sa konal slalom, zas v noci primrzlo. Zjazdovka tak bola tvrdšia.
Pripravili organizátori krásnu paralympiádu?
Pre mňa to doposiaľ najkrajšia. Nielen tým, že som dosiahol najlepší individuálny výsledok, ale aj z hľadiska organizácie. Tréningy boli super a keď sa nepretekalo, organizátori zabávali ľudí do mikrofónu. Kórejci sa nám všade zdravili. Sú to veľmi milí ľudia. Mal som z nich iba dobrý dojem. Na preteky chodilo veľa ľudí. Čo som čítal, tak prišlo na všetky športy pozrieť až 370-tisíc divákov.
Veľký záujem bol aj zo strany médií. Asi najväčší doposiaľ.
Pre vašu navádzačku Máriu Zaťovičovú to bola prvá účasť pod piatimi kruhmi. Zvládla premiéru dobre?
Snažili sme sa brať preteky na paralymiáde ako každé iné. Jasné, že sa to nedalo. Je to omnoho väčšie podujatie. Mária nedávala na sebe znať žiadne známky stresu. Až potom sa mi priznala po všetkých pretekoch, že mala trošku trému. Je to pochopiteľné. Pre ňu to bola tiež dávka zodpovednosti. Zhodli sme, že všetko dobre dopadlo. Mohlo byť aj horšie.

Všetci športovci ste bývali v jednej dedine. Mali ste teda aj spoločnú stravu?
Áno. Viac ako päť stoviek športovcov sme sa stravovali v spoločnej jedálni. V jedálničku mali zastúpenie stravy zo všetkých štátov od hamburgerov, cestovín a až po miestne špeciality, ako sú pikantné polievky. Nechýbalo ani suši, ktoré však nerobia tak dobre ako Japonci.
Čo ste si doniesli na pamiatku?
Maskota, magnetky a tričko. Trošku mi chýbalo viac suvenírov s paralympijskou tematikou. V Kanade vo Vancouveri ich bolo viac.
Ale to sú už iba také detaily. Aj tak som nemal veľa miesta v kufri.
Keďže vám medaila z paralympiády stále chýba, zabojujete ešte o piatu účasť?
Nevylučujem to. Uvidím, ako to umožnia okolnosti. Najbližšie máme v roku 2019 majstrovstvá sveta vo Švajčiarsku. Keďže mi to medailovo nevyšlo na paralympiáde v Južnej Kórei, chcel by tam skončiť v najlepšej trojke. Celá príprava bude teraz smerovať na tento šampionát.