Utorok, 25. september, 2018 | Meniny má Vladislav

Učiteľ biológie: Kto zvládol pitvy žiab a myší, mohol ísť na medicínu

Pôvodne chcel študovať medicínu. Nastúpil však na pedagogiku. Pozná ho niekoľko generácií študentov z hornej Oravy. Na trstenskom gymnáziu odučil štyridsať rokov. Ján Kapjor neľutuje, že sa stal učiteľom.

Učiteľ Ján Kapjor so študentkou na hodine biológie. (Zdroj: ARCHÍV JK)

TRSTENÁ. Narodil sa v roku 1938 do gazdovskej rodiny. Keď sa rozhodol študovať na vysokej škole, rodičia o tom sprvoti nechceli ani počuť. Doma bolo roboty až-až. Napokon ho však podporovali, ako mohli. V učiteľskom poslaní sa našiel. Mrzí ho len to, že dnes sú vzťahy v školách omnoho chladnejšie ako kedysi.

Z gazdovskej rodiny

Pred šesťdesiatimi rokmi študovalo na vysokých školách podstatne menej ľudí ako dnes, najmä chlapcov z gazdovských rodín tam bolo minimum. Jánovi rodičia obrábali jedenásť hektárov pôdy. Ráno, pred začiatkom vyučovania, pásol dobytok. Z poľa utekal do školy a poobede opäť k statku.

Článok pokračuje pod video reklamou

„Niektorí učitelia nás, gazdov, nemali radi a dávali nám to aj poriadne pociťovať. Mali nás za hlupákov, ktorí nič nevedia, len kravy pásť,“ spomína dlhoročný stredoškolský učiteľ Ján Kapjor z Trstenej. „Ale dokázal som to, aj napriek tomu, že mi nie vždy všetci priali.“

Rodičia sprvoti nechceli o vysokej škole ani počuť. Bolo treba robiť na gazdovstve. Otec sa však napokon podvolil a podporoval ho. „Aj starší brat mal ísť študovať, no keď zomrel, otec hovoril, že aspoň mne musia pomôcť vyštudovať. A pomohli.“

Dal si prihlášku do Bratislavy. Podmienkou, aby ho zobrali na pedagogickú školu však bolo podpísanie majetkov do družstva. Rodičia straníci neboli, odmietli. A Ján sa do školy nedostal. Rok po strednej škole robil vychovávateľa v detskom domove. Po roku sa otec rozhodol, že družstvu podpíše. A Jána do školy prijali. Keďže bol odmalička aktívnym športovcom a bavila ho príroda, vybral si kombináciu telesná výchova a biológia.

Miestenku hneď neakceptoval

V Bratislave promoval v roku 1962. Na miestenku ho hneď po škole umiestnili domov, na trstenské gymnázium. No nenastúpil tam.

Prečítajte si tiež: Gorali uzavreli sviatky tancom a spevom

„Mal som nastúpiť na miesto môjho učiteľa Jozefa Jesenského,“ spomína Ján Kapjor. „On by prišiel o prácu, pretože nemal kvalifikáciu. To som nemohol dopustiť. Mal som ho rád.“ Odišiel na základnú školu do Oravského Veselého. Tam sa zoznámil aj so svojou budúcou manželkou, s ktorou zakrátko odišiel do Zemianskeho Vrbového, odkiaľ jeho žena pochádzala. Zakrátko sa však obaja museli presťahovať do Trstenej. Ján musel začať učiť na gymnáziu.

Biológia s učiteľom Kapjorom bola vždy dobrodružstvom. Jeho doménou totiž boli pitvy. Všetko, čo o nich vedel, ho naučil známy oravský ornitológ a biológ Anton Kocian. Rovnako aj o prírode, rastlinách, vtákoch či o preparovaní živočíchov.

Veselá kopa

Do školského kolektívu zapadol mladý učiteľ rýchlo. Aj so staršími kolegami, ktorí ešte aj jeho učili, si rýchlo porozumel. Jeho kúzlo totiž bolo v tom, že si rád robil zo všetkého žarty a bol za každú srandu.

„Po mne prišiel kolega Lacko,“ hovorí s úsmevom učiteľ. „Pýta sa ma, že kde by mohol kúpiť kvietky, klinčeky. Hneď mi napadlo, že ho do železiarstva pošlem. Tak sa ho pýtam, či chce šprnále. To boli tie najdlhšie klince, ktoré sa do rohov bili. A on že hej. Na námestie som ho poslal, do pár sekúnd ho nebolo. Len kolega ho na polceste dobehol, nech sa len vráti, že tam kvety isto nekúpi.“

Prečítajte si tiež: Pozrite, kam sa deti na Oravských spievankách prespievali

Neraz poslal kolegom, ktorí si zabudli v kabinete pomôcky, namiesto kníh bustu nejakého dejateľa. Ale čoskoro sa aj ostatní naučili a jeho vtipy mu vracali. Raz napríklad nechal na stole kľúče na určovanie rastlín. Boli to vlastne tabuľky s inštrukciami. Kolega mu však po študentovi poslal kľúče vari od všetkých dverí v škole. Druhý raz zase našiel v taške guľu na vrhanie. „Veselšie bolo, neboli sme len kolegovia, ale aj kamaráti. Rôzne posedenia sme mali.“

Na Veľkonočný pondelok chodievali muži kúpať svoje kolegyne. Ony im to oplácali v utorok v práci. Raz sa stalo, že vedro skončilo na riaditeľovi. „Naháňali sme sa po zborovni, vybehli vonku, zrazu sa začali otvárať dvere. Celkom som myslel, že sa vracajú. Ako sa otvorili, vylial som na človeka vo dverách poriadnu dávku vody. S hrôzou som zistil, že namiesto kolegyne tam stojí riaditeľ. Našťastie, zobral to s humorom.“

Učiteľ v kotli

Aj so študentmi si užil veľa zábavy. Raz ho zamaskovaní za čertov hodili zviazaného do obrovského kotla, pod ktorým predtým podkúrili. Bola to scénka v rámci pozývania na stužkovú, ale keďže celé divadlo prebiehalo na školskom dvore, celá škola sa mala na čo pozerať. Inokedy zase kázal, nech si žiaci prinesú na hodinu geológie rôzne kamene, aby mohli spoločne určovať ich zloženie. Na katedre si učiteľ našiel hŕbu poriadnych skál. „Pýtam sa ich, že čo to má znamenať. A oni, že však staviam, že sa mi do základov zídu. Ešte dlho sme sa na tom zabávali.“

Prečítajte si tiež: Učiteľ z Oravy absolvoval vesmírny výcvik v americkej NASA

Ale študenti vedeli, že s Jánom Kapjorom sa hodiny nenesú len v duchu zábavy. Neraz padali pätorky a bol často aj veľmi prísny. Spočiatku, kým to ešte bolo povolené, robieval na hodinách biológie pitvy. So študentmi pitvali žaby, myši, potkany aj kuny. Neprichádzalo do úvahy, že by niekto z takejto hodiny ušiel, lebo mu to nebolo príliš pochuti.

„To ma Tonko Kocian naučil, on bol veľmi prísny. Neraz aj bachory priniesol. To bolo príšerné. Ale chcel, aby sme vedeli o všetkom, čo je vo vnútri zvieraťa. Tak som k žiakom pristupoval aj ja. A veruže dievčatám na hodinách nebolo všetko jedno, aj zle im prišlo, no pokričal som a prežili to. Ak žiak nezvládol pitvu, nemohol ísť za lekára. Takto veru aj skončili niektorí, ktorí chceli ísť na medicínu.“

Klaňali sa kostre

V škole bola kedysi skutočná kostra nájdená v poli. Patrila zrejme vojakovi z druhej svetovej vojny. Aj so skutočnou lebkou kedysi žiaci pracovali. Bola dokonca zvrchu odrezaná, aby žiaci videli, aké kostičky sa nachádzajú vnútri. Týmto ľudským ostatkom však všetci vzdávali úctu. „Už keď sme sa my učili, museli sme sa ukloniť, na znak úcty, keď sme kostru videli. A to som vyžadoval aj od svojich žiakov,“ rozpráva stredoškolský učiteľ.

Skutočné kostry a lebky neskôr nahradili plastové napodobeniny. Zanikli aj pitvy a postupne sa čoraz menej používali aj skutočné pomôcky. „Ja som musel mať na každej hodine biológie mnoho vecí. Bol som vášnivý ornitológ, žiaci sa smiali a vraveli, že Kapjor vždy s vtákom chodí,“ smeje sa vitálny osemdesiatnik. „Dôležité bolo zaujať žiakov, zapojiť ich do toho, čo sa dialo na hodinách. Aby sa doma učili čo najmenej.“

Prečítajte si tiež: Nájdite si čas na voľný čas. Kam vyraziť

O učiteľovi tiež bolo známe, že odpísať pri ňom na písomke bolo takmer nemožné. Mal mnoho zlepšovákov. „V biologickej triede boli sklenené skrine. Pred písomkou som pootváral dvere. Prechádzal som sa počas písomky po jednej strane, ale vďaka odrazu som videl, čo sa deje aj na strane opačnej. Na konci som len vyťahoval ťaháky. Žiaci nechápali, ako som ich odhalil.“ Keď sa dalo, snažil sa učiť vonku. Biológia je totiž podľa neho práve o tom, aby študenti reálne videli, o čom sa učia. A k všetkému museli vedieť latinské názvy.

Vyčerpávajúce prenasledovanie

Ján Kapjor si spomína, že keď on začínal učiť, žiaci mali k učiteľom úctu a rešpekt. Rovnako ako mali oni k svojim pedagógom. „Počúvali ma, keď bolo treba niečo urobiť, či dvor pozametať, smeti vyniesť, behali jeden napred druhého. A z tejto generácie si ma až dodnes vážia. Ale čím som bol starší, viac papuľovali. Asi to aj dobou, politickou situáciou išlo. Bolo dokonca obdobie, keď študenti straníckych rodičov takmer ešte aj nám, učiteľom rozkazovali. Možno som mal byť prísnejší, lebo niektorí sa mi ani nepozdravia, ale to je dnes ťažko riešiť.“

Hoci chcel pôvodne študovať medicínu, svoje rozhodnutie stať sa učiteľom neľutuje. Aj keď sa dnes ťažko rozhoduje, či by sa touto cestou vybral v dnešnej dobe opäť.

„Dnes nie je taký kolektív ako kedysi. Boli sme skvelá partia, kamaráti, nielen kolegovia. Vadilo mi len to prenasledovanie v istom období, kedy sme to my, nestraníci, mali ťažké. Ale práca bola fajn. V súčasnosti však každý len na peniaze pozerá, nikto sa o nikoho skutočne nezaujíma. Mrzí ma, že zmizla niekdajšia súdržnosť.“

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Dúbravské Čerešne dozreli: Začína sa kolaudovať!
  2. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  3. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  4. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  5. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  7. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov
  8. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska!
  9. Podnikajte múdro, skúste služby profesionálneho call centra
  10. Mesto necháva Košičanov platiť za parkovanie aj ďalej
  1. Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť
  2. Brieždenie pod lomenicou
  3. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  4. Chcete investovať a zároveň sporiť s 3% úrokom?
  5. Luxus a starnúca populácia. Toto sú aktuálne biznisové trendy
  6. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov?
  7. Zlatý mok čapujú najlepšie v Prešove. Šarišským Majstrom výčapu
  8. Rezidenčná štvrť bez betónových plotov
  9. Equal treatment is a must for successful companies of the future
  10. Aj v Poluse chránime vaše srdcia
  1. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 17 891
  2. Arabská exotika: Top hotely v Ománe 13 238
  3. Nášmu telu stačí iba málo vitamínov 10 388
  4. Pracujú vo svojich komunitách. Má Slovensko lokálnych lídrov? 7 028
  5. Javorina otvorila svoj tretí showroom na Slovensku 5 535
  6. Hlasujte za Cenu verejnosti v súťaži Učiteľ Slovenska! 4 937
  7. Najužitočnejšia appka 4 374
  8. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať 4 353
  9. Boj o vedenie radnice v známom kúpeľnom meste 3 895
  10. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 2 602

Hlavné správy z MY Orava

Škola fantázie v Tatralandii. Keď učenie dokáže baviť

Jeden z importovaných sviatkov som si s mojimi vnúčatami natoľko obľúbil, že za ním už po tretí raz budeme musieť vycestovať. Opäť do Tatralandie.

Cesta do budúcnosti sa začne zajtra v Žiline

Zaujíma vás, kto bude financovať výstavbu ciest po skončení eurofondov? Alebo, či sa na koľajnice vráti nákladná doprava? Počuli ste už niečo o lacnej regionálnej leteckej doprave a či ju budeme môcť aj využívať? Na tieto, ale aj iné otázky odpovie medzinárodná konferencia Doprava 2018, ktorá bude zajtra v Žiline.

Dovtedy posledný tím súťaže nečakane vyhral v Námestove

Oravské Veselé predviedlo s Lučencom výborný futbal.

Obedy zadarmo? Ako to vidia Oravci (+ anketa)

Starostom, riaditeľom škôl aj vedúcim jedální sa nepáči, že vláda chce zaplatiť len potraviny, ostatné náklady má znášať samospráva. Navyše, kde uch uvaria a vydajú?

Bobrovu sa oplatilo bojovať do posledných sekúnd

Dolný Kubín odohral v priebehu uplynulého týždňa dva duely. Z gólu sa však netešil.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Začala sa dražba pozemkov pre výstavbu rodinných domov

Prvý majiteľ sa teší zo svojho nového pozemku, stačilo mu prihodiť dvetisíc eur.

Cestujúcich v okolí Prievidze kontroloval nezvyčajný revízor (+FOTO)

Úlohou netradičného revízora bolo priniesť dobrú náladu do modrých autobusov. Zhostil sa jej známy herec.

Vybrali SME

Už ste čítali?