LIESEK. Sedemdesiattri rokov dozadu, streda 28. marca 1945. Do Liesku prichádzajú ruskí vojaci, aby ho oslobodili od Nemcov. Deň nato, presne na Zelený štvrtok, dedina ľahla popolom.
Na pamiatku
Na večnú pamiatku vojakom Červenej armády a všetkým obetiam, ktoré padli počas II. svetovej vojny pri oslobodzovaní obce Liesek. Tak znie nápis na pamätnej tabuli osadenej na balvane, ktorý je umiestnený pri cyklotrase nad lieseckou meteorologickou stanicou.
Pamätník bol v týchto miestach desiatky rokov. Pôvodný, zničený a zanedbaný však Liesečania pred tromi rokmi nahradili novým.
Spojili sa viacerí
„Niekde v tých miestach vraj boli zabití ruskí prieskumníci, ktorí prišli oslobodzovať našu dedinu,“ hovorí starosta Liesku Martin Dreveňák. „Pamätná tabuľa na ich počesť stála na opačnej strane. Pamätám si, že sme k nej ešte ako pionieri a iskričky chodievali skladať sľub. No po revolúcii sa na toto miesto zabudlo.“

Pred pár rokmi oslovil Jaroslav Kubáň obec s návrhom urobiť nový pamätník. Urobili ho pomerne rýchlo, k 70. výročiu oslobodenia Liesku, 28. marca 2015. Prispeli miestni podnikatelia aj družstvo. Na znak úcty k dejinám k nemu zástupcovia obce každoročne kladú veniec a zapaľujú sviečky. Tento rok bol so starostom a prednostkou úradu aj iniciátor Jaroslav Kubáň a predseda družstva Vít Čelko.
Zaujímavosťou je, že oslobodenie pred 73 rokmi prebiehalo presne v tie isté dni ako tento rok a taktiež bol veľkonočný týždeň.
Z kroniky
Udalosti z toho vojnového týždňa v marci 1945 zachytili miestni kronikári. Autori obecnej monografie ich do nej prepísali a zaznamenali takto: „Nemci ešte 18. februára stihli z obce zajať 33 mužov, takzvaných desiatich mobilizačných ročníkov, ktorých odvelili do Talianska i s inými Oravcami zajatými v tento deň aj v ostatných oravských obciach. Na Kvetnú nedeľu 25. marca prišiel rozkaz, že každý občan Liesku musí obec do nasledujúceho rána opustiť.

Každý si mohol so sebou zobrať toľko, čo uniesol a pred polnocou už bolo nastúpených na ulici takmer dvesto ľudí, ktorí pod komandom vojakov opúšťali obec, nevediac, či sa do nej ešte vrátia, či sa dožijú dňa, keď sa táto kataklizma skončí.“
Neodišli však všetci Liesečania. Niektorí sa ukryli v šopách, humnách, pivniciach, maštaliach. Dedinu bránili maďarskí vojaci. V stredu 28. marca prišli ruské bojové jednotky. Ľudia, v dobrej viere, že je koniec ich utrpenia, začali vychádzať z úkrytov. Doma zostala viac ako polovica dedinčanov. Koniec však nebol.

„Nasledujúci deň Nemci pripravili od Trstenej protiútok smerujúci na Liesek,“ píšu historici. „Dedinu zapálili zápalnými delostreleckými granátmi, naraz horelo na viacerých miestach, hasiť bolo nebezpečné a nebolo čím. V dedine nahusto vybuchovali granáty. Pred večerom bolo z Liesku zhorenisko, trčali z neho len dymiace trámy a hŕba popola.“ V ten deň zahynulo mnoho dobytka a traja ľudia. Zhorelo 240 domov z celkových 304, ďalších 20 zničili strely.