Sťahovavé vtáky sa správajú inak, zaskočila ich zima

ORAVA. Vnútorné hodiny diktujú operencom, že je čas návratu zo zimovísk z juhu na severské hniezdiská. Migrácia a prílety mnohých druhov vrcholia na prelome druhej a tretej marcovej dekády. Počas tohtoročného putovania však sťahovavé vtáky zaskočil vpád arktickej zimy. V mnohých slovenských regiónoch zaznamenali ornitológovia vtáctvo v núdzi.

Nastane spätný ťah

„Dôsledky tohto počasia môžu byť fatálne,“ hovorí Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko. „Nedostatok potravy v premrznutej a zasneženej krajine spôsobí náhly úhyn najmä u druhov s rýchlym metabolizmom.“

Najhoršiu situáciu hlásia ornitológovia z východného Slovenska. Ale aj na Orave či Liptove musia niektoré sťahované vtáky bojovať o prežitie.

Aj drozda plavého trápi chladné počasie. (zdroj: Ján Gúgh)

„Zaregistrovali sme približne 20 druhov,“ povedal Dušan Karaska, riaditeľ Chránenej krajinnej oblasti Horná Orava. Prišli už škorce, drozdy, škovránky, cíbiky, sľuky, holuby hrivnáky a ďalší operenci. Chlad im až tak nevadí, nedostatok potravy znášajú oveľa horšie.

„Už prileteli aj hmyzožravé vtáky. Tie sú na tom najhoršie. Majú síce tukové zásoby, ale tie sú určené hlavne na let a hniezdenie. Teraz ich míňajú. Výsledkom môže byť menej mladých, prípadne nebudú hniezdiť vôbec.“

Prečítajte si tiež:Nová plaváreň by mala byť do konca roka hotová

Upozornil, že v prípade dlho trvajúceho zlého počasia môže nastať spätný ťah a vtáky sa vrátia kúsok nazad do tepla.

Ornitológovia pozorovali veľké presuny sťahovavých vtákov už pri prvom oteplení pred dvoma týždňami. „Na prvý jarný deň 20. marca sme zaregistrovali prvého bociana čierneho,“ hovorí Mária Apfelová, zoologička Národného parku Veľká Fatra. „Prvé vtáky, ktoré sa pohnú zo zimovísk v teplých krajinách, musia počítať aj so zmenami počasia a zimou. Sú na to čiastočne prispôsobené.“ Aj ona potvrdila, že sa niekedy presunú nižšie.

Vtáky hľadajú náhradnú potravu

„Samozrejme, že niektoré vtáky, vysilené z dlhého letu toto počasie nevydržia,“ hovorí Peter Vrlík, strážca Tatranského národného parku. Vadí im veľa snehu, ktorý sťažuje hľadanie potravy. „Vtáky nie sú hlúpe. Videl som, ako počas silného vetra čakali na zmenu k lepšiemu v dolinách.“

Operence siahajú k náhradným zdrojom potravy. Príkladom sú drozdy. „Na poľných cestách som si všimol prázdne ulity slimákov. Drozdy ich odtiaľ vytiahli, aby sa najedli.“

Nezvyčajné zmeny v správaní vtákov si všimol aj Tomáš Flajs, strážca Národného parku Malá Fatra. „Bežne vidím cíbika chochlatého dva-, trikrát za rok. Včera som si splnil ročnú kvótu. Za jeden deň so ich videl trikrát.“ Cíbiky sú bahniakovité vtáky, potrebujú mokrade. Na severe sú zamrznuté, preto sa na chvíľu zastavili u nás. Po oteplení budú v putovaní pokračovať.

Prečítajte si tiež:V Zázrivej sa starajú o dve malé medvieďatá

Peter Vrlík dodáva, že vtáky sa riadia hlavne dĺžkou slnečného svitu. „Pri takýchto výkyvoch počasia sú ohrozené. Z oblasti polárneho kruhu a Arktídy teraz hlásia nezvyčajné oteplenie a abnormálne teplo a u nás prišiel mráz.“

Sťahovavé vtáky k nám prilietajú aj kvôli rozmnožovaniu. Pred dvoma týždňami. Začali pytačky. Krásne spievali drozdy, červienky. Po ochladení nastalo ticho. „Samce nebudú míňať energiu na spev a prilákanie samičky. Hľadanie partnera musí počkať. Prednosť má hľadanie potravy a prežitie.“
Ornitológovia odporúčajú ľuďom, aby v chladných dňoch doplnili kŕmidlá. Hlavná migračná vlna vtáctva z afrických zimovísk je zatiaľ len na ceste smerom do Európy. Ostáva preto dúfať, že sa počasie zmierni a dopad na priletené populácie bude minimálny.