RABČA. Hľadať náhradu za Jozefa Havlíčka bude nesmierne ťažké. Futbalovému klubu zasvätil viac ako polstoročie. Prešiel si všetkými funkciami. Začínal ako hráč, potom zasadol na trénerskú stoličku a dlhé roky robil i predsedu. „Už bol čas to prenechať mladším,“ povedal 79-ročný dôchodca, ktorého hlas môžu fanúšikovia ešte stále počuť na štadióne. V klube robí hlásateľa.
Do Rabče nechcel ísť
Jozef Havlíček mal do skončenia vysokej školy v Banskej Bystrici ďaleko od Oravy. Pochádzal totiž z Podbrezovej, kde strávil aj futbalovú mladosť. Po vyštudovaní za učiteľa však dostal od odboru školstva umiestenku do Základnej školy v Rabči. „Lepšie miesto dávali dievčatám, lebo chlapci išli ešte na vojnu. Nechcel som do Rabče nastúpiť. Keď mi však vedúci povedal, že ma dajú k súdu, radšej som išiel. Mama mi vtedy povedala, aby som rok vydržal a potom požiadam o iné miesto.“
Vyštudovaný učiteľ mal aprobáciu na zemepis i dejepis. Od svojho príchodu na Oravu (november 1962) však učil aj telesnú výchovu. „Škola nemala telocvikára, tak som vyučoval aj tento predmet. Telesnú výchovu som mal na vysokej škole tiež. Mali sme tam dobrých učiteľov, od ktorých som sa veľa naučil. Keď som začínal, v Rabči nebola telocvičňa. Cez zimné mesiace sme so žiakmi cvičili na chodbe. “
