TVRDOŠÍN. Kúrenie drevom či uhlím a veľké fabriky sú v súčasnosti hlavnými znečisťovateľmi ovzdušia. Pre mnohých ľudí je však plyn príliš drahý. A dotácie envirorezortu sa neujdú každému.
Vracajú sa ku kotlom
„V Poľsku sa často dáva za príklad Slovensko, kde smog aj keď je, tak niekoľkokrát menší ako na severnej strane Karpát,“ hovorí Poliak Jakub Łoginow. „Na celej Orave však neexistuje jediná stanica na meranie kvality ovzdušia, aj keď smog tam určite je. V dedinách ľudia kúria uhlím. A ešte viac smogu prichádza na slovenskú Oravu z vyššie položenej poľskej časti Oravy, napríklad z Jablonky, jednej z najšpinavších obcí v celom Poľsku.“
Łoginow upozorňuje tiež na to, že kým u našich severných susedov sa na podnet aktivistov problém začína riešiť na najvyšších politických miestach, u nás sme zatiaľ len v začiatkoch. „Chýba zákon, ktorý by zakazoval používanie neekologických uhoľných kotlov a nekvalitného uhlia, lepšia podpora zatepľovania individuálnych domovov a podpora obcí, najmä na Orave a Kysuciach, aby sa ich obyvatelia zbavili uhlia a prešli na ekologickejšie zdroje energie.“
Zberný dvor je hotový, no ľudia tam odpad nosiť nesmú Čítajte Zhruba 80 percent domácností v slovenských mestách využíva centrálne vykurovanie, postupne sa však z nich čoraz viac odpája. V mnohých dedinách väčšina ľudí pri plynofikácii vyhodila kotly na tuhé palivo. Po pár rokoch, keď zistili, aký je plyn drahý, ich však začali inštalovať nanovo. „Je to začiatok toho istého, čím Poľsko už prešlo,“ hovorí Jakub. „Aj tam sa smog kedysi podarilo zvládnuť, ale asi od roku 2000 sa ľudia začali postupne vracať k uhliu a drevu.“
