ZÁZRIVÁ. Na policiach obecnej knižnice je viac ako 12-tisíc kníh. Využíva ich približne 150 pravidelných čitateľov. Väčšinu tvoria deti zo základnej školy.
Vedúca knižnice Anna Otrubová s učiteľmi školy usporadúva pre ne viacero zaujímavých akcií. Jednou z nich je podujatie Neodíď nám, rozprávočka. Určené je pre prvý stupeň základnej školy.
Žiaci sa na úvod najskôr rozcvičili s loptičkou a padáčikom, aby za stolmi nedriemali. Potom sa zapojili do hlasného čítania Osmijankových rozprávok od Kristy Bendovej.
Pokračovali pásmom Hra na básnikov. „Čítali básničky, dopĺňali rýmy a pozorovali, aký je rozdiel medzi rozprávkami a básničkami,“ povedala Anna Otrubová. Neskôr dostali za úlohu nakresliť straku. Do prác zapojili fantáziu a kreativitu, aby vyparádená straka vyzerala čo najlepšie. Druháci kreslili povolanie, ktoré by v dospelosti chceli robiť.
Ďalšia skupinka sa inšpirovala príbehom Sone a tekvičky. „Najskôr sme tekvičke fixkami urobili tvár, potom sme sa s ňou hrali,“ povedala deväťročná Bianka Štyráková. „Bavili sme sa o tom, čo robíme pred spaním, či čítame knižky, s akými plyšákmi spíme.“
Tretiaci mali náročnejšiu úlohu. Mali dokončiť príbeh Daniela Pastirčáka o chlapcovi Lojzovi Kukučkovi, ktorého spolužiaci prezývali Nič. Nič mal pozoruhodnú vlastnosť. Kamkoľvek prišiel, nebolo ho vidno. Keď sa deti hrali na skrývačku, Lojza nikto nenašiel.
Predstavujeme prváčikov z oravských základných škôl Čítajte Hra sa skončila. Kamaráti naňho zabudli a rozišli sa. Lojzo dostal od cudzinca zázračné zlaté rukavičky, ktoré mu zabezpečili veľa vecí. Ďalšie pokračovanie príbehu mali dopísať deti.
Úlohu zvládli výborne. Vedúcu knižnice zaujal príbeh, ktorý napísali Aneta Maceková, Laura Košarišťanová a Nina Matúšová. „Lojzo mal už veľa vecí, ale potom všetky predal alebo rozdal deťom, ktoré si ich nemohli pre nedostatok peňazí dovoliť. Získané peniaze daroval na dobrú vec, pre detský domov. Deti si ho začali všímať a stali sa kamaráti. Ukázalo sa, že väčšiu hodnotu ako peniaze má skutočné priateľstvo.“
Mladí spisovatelia si príbeh nenechali len pre seba, ale poslali ho do redakcie časopisu Slniečko. Veria, že ho uverejnia, aby aj iné deti pochopili silu priateľstva.
