TRSTENÁ. Značka Oravy, The Izba, Na Orave dobre, aj motivácia hýbať sa. Životný príbeh učiteľa fyziky, mladučkej študentky pomáhajúcej onkologicky chorým deťom, módneho návrhára, žurnalistu, podnikateľa s kávou či zakladateľka klubu úradníkov dobrej vôle. A napokon, ako sa z chlapca z Popradu stane prezident. Občianske združenie V.I.A.C. – Inštitút na podporu a rozvoj mládeže má za sebou piaty ročník konferencie K.R.O.K.
Na Orave je dobre
Štyri projekty, aby mladým na Orave bolo dobre, si pripravili štyri skupiny Oravčanov. Všetci sú presvedčení, že potenciál náš región má. Len im treba dať priestor.
„Najlepšou značkou Oravy sú samotní obyvatelia,“ začala prezentovať Dominika zámer, ktorý pripravila s kamarátmi. „Lebo len ak oni budú hrdí, odkiaľ pochádzajú, budú jeho najlepšou reklamou dovnútra aj navonok.“ Za odchodom mladých vidia nedostatok príležitostí, peňazí a slabo ohodnotené pracovné pozície. Riešením je podľa prezentujúcich vytvoriť online priestor, kde budú pracovné príležitosti, kultúra, zábava, voľný čas. A všetko bude prepojené aj s potenciálnymi zamestnávateľmi.
Druhý tím prišiel s projektom The izba. Malo by ísť o kultúrno-alternatívne centrum zamerané na rozvoj a inšpiráciu mládeže inovatívnymi spôsobmi. „Chceme, aby sa tu mladí cítili ako doma, aby mali miesto, kam môžu ísť po škole. Aby nešli do krčmy, do čakární, podnikov,“ priblížil zámer zástupca druhej skupiny. Mladých prirovnal k sviečkam. „Aby neboli len dekoráciou, ale zdrojom tepla, energie, a aby svietili na cestu tým, ktorí to potrebujú.“
Cieľom tretej skupiny je motivovať mladých hýbať sa. Naučiť ich cez šport znášať nielen výhry, ale aj prehry a neúspechy. Mladí Oravčania veria, že v našom regióne je naozaj dobre. Ľudský potenciál však treba začať využívať, v opačnom prípade z neho zostane len nevyužitá prirodzenosť.
Z benzínky do paláca
Konferenciu otváral Michal Kuzár, prvým inšpiratívnym hosťom bol prezident Andrej Kiska. Vyzval prítomných, aby sa nebáli zmien. Aj keď niekedy sú bolestivé a ťažké. Ani jeho cesta do prezidentského paláca však nebola jednoduchá. Prezident si zaspomínal na viac ako ročné pôsobenie v Amerike. Doma nechal tehotnú manželku a malého syna. Mladého inžiniera za veľkou mlákou nechcel nikto zamestnať. Začal robiť na benzínke. V malej izbe v podkroví rodinného domu býval s ďalšími štyrmi Slovákmi.
V Himalájach neliezli, ale hrali hokej Čítajte „Spali sme na matracoch rozložených na zemi, namiesto skríň sme mali klince zabité v stenách, bolo tam príšerne horúco a množstvo švábov,“ povedal. „Pracoval som sto hodín týždenne, sedem mesiacov v kuse bez jediného dňa voľna.“ Domov sa vrátil po roku a pol. Pred odchodom zo Spojených štátov investoval takmer všetky peniaze do firmy, ktorá zakrátko zbankrotovala.
„Mal som 29 rokov, dve deti, bol som bez peňazí a bez práce. Uvažoval som, čo so životom ďalej. Vtedy som si uvedomil, že život je ako sínusoida. Že raz si hore a o chvíľu zase dole. Že netreba podľahnúť eufórii, keď sa darí. Treba byť pokorný. Aj ja som neraz padol na držku, no musel som sa pozviechať. Po každom páde sa treba postaviť a ísť ďalej.“
Opýtali sme sa prezidenta
Pomáhajú takéto konferencie k inšpirovaniu mladých?
Sú to veci, ktoré treba v regiónoch robiť. Hovoriť, čo sa v ňom deje, čo ho trápi. Dávať nápady a šíriť ich medzi ľuďmi. Týchto rečníkov počúvajú stovky ľudí, možno medzi nimi vznikne ďalší nápad a keď sa dá hlava k hlave, dokáže to veci pohnúť.
V čom je potenciál Oravy?
Sú tu nesmierne pracovití ľudia, potrebujeme tu však dostať investorov, ktorí ich dokážu dobre zaplatiť. Aby za prácou nemuseli odchádzať, aby za plácu mali dobrý život. Po dnešných stretnutiach mám pocit, že práce tu nie je málo, ale to, čo za ňu ľudia dostávajú zaplatené, je málo.
Ako motivovať mladých ku krokom vpred?
Človek môže stáť, ísť dozadu alebo vpred. Mladí sú tí, ktorí by mali ísť vpred a posúvať nielen seba, ale celú krajinu. Mládež bola vždy tá, ktorá prinášala nové myšlienky a dokázala naštartovať aj nevyhnutné zmeny. Držím prsty mladým, aby boli aktívni, aby sa ozývali, ak im niečo vadí. Aby sme spoločne posúvali našu krajinu ďalej.
Čo vám pomáha nevzdávať sa a veriť, že všetko raz vyjde?
Do politiky som vstúpil s túžbou pomôcť krajine. Veľa vecí sa mi nepodarilo. Stretávam sa s množstvom inteligentných ľudí. Oni mi povedia, čo treba zmeniť, aby systém fungoval. Ja to však zmeniť nemôžem. A keď to posuniem ďalej, dostávam sa do pozície, kedy sú politici viac populistami, rozprávajú veci, ktoré chcú ľudia počuť, nie tie, ktoré sú dobré pre krajinu. Som z toho frustrovaný. Tak, ako aj mnohí z vás, keď sa im niečo nedarí. Ale žiaden boj nie je dopredu prehratý, kým ho sami nevzdáme.
Prečo neodmietate Istanbulský dohovor?
Dnes sa ma gymnazistka pýtala na názor na homosexuálov, na Istanbulský dohovor, ako by to podľa mňa malo vyzerať. Základom rodiny je muž a žena. Už pri referende pred niekoľkými rokmi som povedal, že budem proti adoptovaniu detí homosexuálmi. Dostal som za to množstvo nenávistných mailov. Na druhej strane, keď som sa stretol s ich zástupcami, počúval som, čo ich trápi. Možno treba v tomto smere len trochu porozumenia, tolerancie.
Ako podľa vás dopadne vyšetrovanie vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho partnerky?
Treba veriť vyšetrovateľom. Som presvedčený, že máme najlepších odborníkov, že urobia všetko preto, aby to vyšetrili poriadne a správne. Na druhej strane však každý deň vychádzajú nové indície, že štát zase zlyhal, že informácie o mafii sú tu roky, že ľudia blízki mafii sú v najvyšších politických kruhoch a nič sa nedeje. A to vyvoláva nedôveru. Spravím všetko pre to, aby som pomohol našu krajinu z krízy vyviesť. Aby som presadil, že musíme mať vládu, ktorá nepolarizuje, v ktorej nebudú ľudia, voči ktorým skandujú námestia.
