HORNÁ LEHOTA. „Keď za mnou prišiel kurič, že horí strecha prístavby kostola, neveril som mu,“ povedal starosta Jozef Mikuláš. „Čo by tam mohlo horieť? Iba ak vence, pretože v tom čase tam bola pohrebná omša.“ Uveril, keď vyšiel von a zbadal dym stúpajúci spod strechy sakristie a učebne. Ihneď zalarmoval domácich hasičov. V tom čase sa v kostole veriaci modlili na pohrebe. Zásah hasičov ich nevyrušil. Kňaz odslúžil svätú omšu. Keď sa rozozneli zvony a pohrebný sprievod vychádzal z kostola, hasiči ešte stále boli na streche.
Hasiči nemali vodu
Dym si všimol Peter Mihál, dobrovoľný hasič zo susednej Sedliackej Dubovej, ktorý išiel do práce obchvatom Oravského Podzámku. „Všimol som si dym. Otočil som auto a zbehol do dediny. Už tu boli domáci hasiči. Otvorili sme bok strechy, lokalizovali miesto požiaru.“
Na plamene vystriekali niekoľko hasiacich prístrojov, pretože v aute nemali vodu. „Chceli sme sa napojiť na hydranty, ale nefungoval ani jeden.“ Ešte predtým na požiar upozornil aj starostu Sedliackej Dubovej, ktorý zalarmoval miestnych dobrovoľných hasičov. Prišli s cisternou plnou vody. Okamžite sa pustili do hasenia.
„Ohnisko bolo okolo komína,“ povedal Peter Mihál. „Prišli sme v poslednej chvíli. O pár minút neskôr by bolo zle. Pod strechou je veľa trámov, dosiek, naukladaných dosiek.“
O chvíľu sa k nim pripojili profesionáli z Dolného Kubína. „Vyslali sme dve autá a k nim aj jednu cisternu z Tvrdošína,“ povedal veliteľ dolnokubínskych hasičov Dušan Bakoš.
Krb je poddimenzovaný
Príčinou požiaru bol pravdepodobne komín krbu z učebne. V čase požiaru prikladal do neho kurič Alfonz Mičáň. „Kúril som furt, dvadsaťštyri hodín. Tu na stoličke som bdel a každú polhodinu som musel prikladať. Tu sa nedalo ani zdriemnuť. Aj tak každý šomre zima, zima, zima. No ako tento krb môže vykúriť kostol. Krb stačí len na učebňu, toaletu, kuchynku. Ale keď pustíš kostol, nevykúriš nič.“
Reštaurácia v plameňoch. Hasičom mrzli mokré uniformy Čítajte Veriaci mali v kostole predtým elektrické kúrenie. Náklady sa im zadali vysoké, tak kňaz rozhodol o zmene kúrenia na drevo. V prístavbe dal postaviť krb, ktorý mal zabezpečiť teplo v kostole pomocou podlahového kúrenia.
„Krb je poddimenzovaný,“ povedal starosta Jozef Mikuláš. „Musí sa v ňom hicovať, aby vodu nahrialo v kostole. Ale aj tak to slabo cítiť. Ľudia nadávajú. Treba kúriť, upratovať, popol vynášať, do hory chodiť drevo chystať a aj tak je zima.“
Dôkazom je veľké množstvo kvalitného bukového dreva, ale aj dreva z vŕb, paliet a pilinových brikiet za kostolom.
Súčasné riešenie sa nepáči ani kuričovi. „Pozrite. Na streche je poriadny veľký, murovaný komín. Ale ten nevyužívame. Namiesto toho urobili z krbu druhý komín.“ A pri ňom začalo horieť.
Na majstrovstvá si nezobrala ani tretry. A brala bronz Čítajte Škody našťastie nie sú vysoké, pretože strecha prístavby bola pôvodne rovná. Po prestavbe na šikmú na nej zachovali pôvodné odtoky na dažďovú vodu. Voda použitá na hasenie odtiekla mimo budovy. Ale kostol ostal bez kúrenia. Hrozí, že pri návrate mrazov voda zamrzne. Dočasným riešením je využitie prenosných ohrievačov, čo náklady na zabezpečenie tepla poriadne navýši.
