ORAVSKÁ POLHORA. Takto Jašeka Kutliaka spod Bučinky videl v úvode svojho rovnomenného diela Milo Urban. A takto sa s ním zoznámili na základných školách stovky detí, Antona Kutliaka z Oravskej Polhory nevynímajúc. Po päťročnom intenzívnom pátraní zistil, že Jašek skutočne existoval, že to bol jeho vzdialený príbuzný, našiel dokonca aj hrob, kde mu môže zapáliť sviečku.
Narodil sa Jašek
Keď Anton začal pátrať po svojich predkoch, podarilo sa mu dostať až k Adamovi, ktorý prišiel do Polhory v roku 1794 so svojou ženou a synom Jozefom. Zrejme z Námestova alebo Oravského Veselého, v čase, keď Oravský komposesorát začal pod Babou horou stavať tajchy, kanály, budovy pre lesných správcov aj lesníkov.
Ján Kutliak, Urbanov Jašek Kutliak spod Bučinky, odpočíva na rabčickom cintoríne. (zdroj: Naďa Kališová)Po smrti manželky odišiel do Veselého, jeho syn Jozef však zostal a v roku 1812 si zobral za manželku Katarínu Štetiarovú. Spolu mali štyri deti, dve dievčatá a dvoch chlapcov, Jozefa a Pavla. Jozef si zobral Máriu Zoššákovú a tu sa začal písať príbeh Urbanovho Jašeka spod Bučinky, pretože Mária a Jozef boli jeho rodičmi.
Ján, po poľsky Jašek, Kutliak prišiel na svet v roku 1854. Po pár rokoch mu na choleru zomrel otec, o dva roky neskôr aj mama. Dvanásťročný chlapec je v roku 1866 sirota, aj s jeho bratom Jozefom sa ich ujal ujo Ignác, mamin brat žijúci na opačnom konci dediny. O deväť rokov neskôr sa mladý Jašek prvýkrát stretol so svojou budúcou manželkou, Annou Vexlerovou, ktorá sa s rodičmi vrátila do jednej z polhorských hájovní z Oravskej Lesnej.
Lesník aj vojak
Jašek mal dosť rokov na to, aby sa oženil. Príbuzní mu dohovárali, tetky z dediny tiež. Aj mu dohadzovali kadejaké dievčiny z dediny. Na nahováranie napokon dal. Nevzal si však ani jednu zo žien, ktoré mu odporúčali.
Ženil sa už ako 28-ročný. Zobral si o desať rokov mladšiu dievčinu, Hanku Vexlerovú, tú, ktorú Milo Urban opisuje ako dievča, ktorej pohľadom a smiechom bol Jašek celkom obalamutený. Sobáš mali v roku 1883, odišli na hájovňu na Kráľovej, nad dnešnou poľskou Veľkou Lipnicou, ktorá kedysi susednému štátu nepatrila. Jeho milovaná Anička mu však veľmi skoro zomrela.
Anton Kutliak sa zatiaľ nedostal k záznamom, kedy presne zomrela a prečo.
Vandali ničia poľovnícke posedy výbušninou Čítajte „V Hviezdoslavovej Hájnikovej žene sa spomína, že v hájovniach pod Babou horou došlo k tragédii. Mohol opisovať niečo, čo sa stalo u Jašeka a Anny. Ale viac som zatiaľ nezistil.“
Milo Urban síce opisuje, že Jašek a Hanka mali syna Jožka, ale ani o tomto dieťati zatiaľ niet dokladov.
„Z matričných záznamov vieme, že v roku 1887 sa druhýkrát žení s Johannou Omiliakovou,“ rozpráva Anton. „Pri zápise je aj zmienka, že povolenie na sobáš dával vtedajší veliteľ 71. pešieho pluku. Ján bol teda okrem toho, že mal civilné povolanie ako strážca oravského panstva, aj vojakom. Ťažko povedať, či bol ako 32-ročný ešte v činnej službe, alebo už len na cvičení.“
Do roku 1895 sa im narodilo päť detí, štyri dievčatá a jeden chlapec. O tomto, na rozdiel od prvého manželstva, už záznamy v matrikách existujú. Spoločne žili v hájovni na Smietanovej.
Susedia s Urbanovcami
V rokoch 1895 a 1896 došlo v Oravskom komposesoráte k reorganizácii. Lesníci menili nielen hájovne, ale aj bydliská. Jaška aj s rodinou presunuli na hájovňu do Podbiela. Tam prišiel najskôr o jednu z dcér a po nej v roku 1902 zomiera aj jeho druhá manželka. O pomerne malé deti sa staral sám, pomáhala mu najstaršia dcéra Johanna.
Mužovi bez ženy bolo ťažko, o tri roky neskôr sa preto oženil tretíkrát, s Karinou Novakovou z Jablonky. To už spoločne žili na hájovni v Párnici, odkiaľ sa zakrátko vrátili na hájovňu na Prívarovke pod Babou horou. K štyrom súrodencom najskôr pribudol brat Jožko a neskôr ešte ďalšie štyri deti.
Toto vás minulý mesiac mohlo zaujať. Zahlasujte za tému januára Čítajte „V tom čase sa stretáva s Pavlom Urbanom a jeho ženou Annou Máriou Lachovou, rodičmi Mila Urbana,“ rozpráva Anton Kutliak. „Boli susedia, Milo sa narodil v roku 1904, takže bol v približne rovnakom veku ako Jašekove najmladšie deti. Určite spolu vyrastali, preto si Milo vo svojich dielach tak často spomínal na sváka Kutliaka. Imponoval mu, opisoval ho ako mocného, statného chlapa. Veľmi si ho obľúbil.“
Na Prívarovke žila rodina do roku 1924, kedy územie pripojili k Poľsku. Vtedy odišla do Rabčíc, kde Jašek v roku 1942 zomiera a na miestnom cintoríne je aj pochovaný.
Kamaráti s Hájnikovou ženou
Anton sa pri svojom bádaní osobne stretol s Cyrilom Urbanom, Milovým synom. Práve on mu potvrdil, že jeho otec v dielach Zelená krv a Jašek Kutliak spod Bučinky opisuje reálneho človeka, suseda na ľavej strane.
„Obul som si otcove kapce, siahajúce až kamsi do rozkroku, povedal som si, že som Kuták, a taký impozantný už som aj išiel do Halindy. Kuták, to bol svák Kutliak, sused, hájnik nad Prívarovkou, ktorý mi vtedy z neznámych príčin ohromne imponoval,“ takto videl Jašeka Milo Urban.
Mnohé skutočnosti si autor diel sám z detstva pamätať nemohol, keďže ešte nebol na svete. Anton však predpokladá, že veľa informácií o Jašekovi dostal Milo Urban od svojej starej mamy, Márie Lachovej, Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy.
„S Jašekom sa poznala od detstva, bola o päť rokov mladšia, žili v susedstve, veľmi dobre sa poznali. V roku 1898 Máriu s manželom presunuli na hájovňu do Zázrivej. Milo k nej chodieval od svojich siedmich rokov. Trávil tam štyri roky, kým navštevoval tamojšiu školu, domov chodieval len na prázdniny a sviatky. Myslím, že práve v tomto období sa Milo od svojej babičky dozvedel najviac o ujovi Kutákovi, ako ho v niektorých častiach svojich diel pomenúva.“
Vzdialený príbuzný
„Už ako chlapcovi mi vŕtalo v hlave, kto bol Jašek, o ktorom sme sa učili na slovenčine,“ spomína Anton Kutliak. „Premýšľal som, či je skutočný, či bol náš príbuzný, či je to len vymyslená postava z knihy. Aj som sa pýtal starých ľudí, ale nevedeli.“
Orava: Všetky veci, ktoré sa nedajú kúpiť za peniaze, máme aj my Čítajte Až keď sa pustil do zostavovania rodokmeňa, natrafil postupne na mnohé zaujímavé informácie, ktoré do seba postupne zapadali ako mozaika. „Prešiel som mnohé archívy, štátne aj farské matriky, pýtal sa ľudí. Až som sa pred mesiacom dopracoval k Jašekovmu hrobu. Ani vo sne by mi nenapadlo, že knižná postava, ktorá mi vŕtala v hlave od detstva, je skutočná, a že miesto jej posledného odpočinku je tak blízko.“
Po preskúmaní všetkých vetiev napokon Anton Kutliak zistil, že jeho prapraprastarý otec bol brat Jašekovho starého otca.
Urbanova novela Jašek Kutliak spod Bučinky vyšla prvý raz v roku 1921 v časopise Slovák. Neskôr dostala aj knižnú podobu. Hoci veľká časť z deja je pravdepodobne napísaná podľa skutočných udalostí tak, ako Jašek a Hanka prežívali svoj život, záver je zrejme vymyslený. Skutočný Ján Kutliak nezamrzol pred hájovňou, ako opisuje autor. Jeho osudom bolo, že musel pochovať nielen dve svoje manželky, ale aj tri dcéry, vychoval deväť detí a dožil sa úctyhodných 88 rokov
