Pretláčanie rukou ho bavilo už na základnej škole. Na prvú súťaž prišiel ako 15-ročný. Trénoval ho niekoľkonásobný majster sveta Ľubomír Jagnešák. Dnes má za sebou profesionálny armwrestler Štefan Nevedel z Oravskej Polhory súťaže svetového pohára, majstrovstvá sveta, majstrovstvá Európy. S úspešným športovcom sme sa porozprávali.
Ako vyzerá váš bežný deň?
Základ je dobre sa vyspať, aby som mohol začať deň naplno. Spím 11 až 12 hodín denne, čo je dosť, ale spánok milujem. Doobeda mám nejakú robotu doma, poobede mávam kardio-tréning. Spočíva v tom, že sa idem na hodinu prejsť rýchlym tempom do kopca. Potom idem do fitnesscentra, kde pracujem ako tréner. Dôležitou súčasťou dňa je pre mňa aj strava, je upravená, dávam si na nej záležať. Vyhľadávam bielkoviny a vyhýbam sa alkoholu.
Vo vašej trojročnej profesionálnej kariére ste absolvovali množstvo zápasov za stolmi. Ktorý duel vám utkvel v pamäti?
Stále sú nejaké zážitky. Mnohokrát som bol lepší, silnejší, ale súpera som neporazil. Veľa záleží od psychiky a šikovnosti. U mňa zohráva veľkú rolu prostredie a ľudia. Ak pretláčam pred priateľmi, cítim sa omnoho uvoľnenejší ako len pred rozhodcami a obecenstvom. Vtedy nestačí byť len fyzicky silný, ale aj psychicky.
Na ktoré vydarené merania síl počas kariéry najradšej spomínate?

Je mnoho chvíľ, ktoré mi utkveli v pamäti, ale za najväčší môj úspech považujem svetový pohár, kde som získal zlato. Na majstrovstvách sveta v Budapešti som bol druhý a na majstrovstvách Európy v Katoviciach tiež druhý. Na každý súboj som sa pripravoval poriadne, chcel som dať zo seba maximum. Na tie vlaňajšie majstrovstvá sveta, kde som mal jeden vyrovnaný súboj s Turkom, spomínam dosť silno. Vyzeralo to, že ho porazím, ale karty sa obrátili a porazil ma. Dlho sme sa držali, zápasili medzi sebou zhruba dve minúty, čo je dosť.
Čo u vás rozhoduje, sila alebo technika a taktika?
Musíte si veriť. Môžete byť aj silnejší a rýchlejší, ale ak neveríte vo svoje víťazstvo, tak o čom to je? Ale zas na druhej strane, môžete si aj veriť, ale keď nič pre úspech neurobíte, tak víťazstvo nepríde. Človek sa musí trénovať po fyzickej aj psychickej stránke. Kedysi som sa skôr zameriaval na silu, ale potom som už skúšal aj rýchlosť, len som sa bál zranenia.
Čo by ste ako skúsený športovec odporúčali mladším, ktorí sa chcú venovať armwrestlingu?

Hlavne musia vydržať a nevzdávať sa, aj keď sa nedarí. Nenechať sa odradiť po neúspechu. Úspech nepríde hneď, musíte sa naučiť aj prehrávať. Šport musí človeka baviť a motivovať k cvičeniu.
Obchádzali vás zranenia?
Chvalabohu, zatiaľ som žiadne vážne zranenie nemal, väčšinou len natiahnuté svaly. Po dvojdňovom zápase ma ruka bolela viac ako týždeň, nedokázal som ani písať. Na súťaži som však neriešil, či ma niečo bolí. Jednoducho idete. V momente, keď z človeka vyjde adrenalín von, tak už začne pociťovať aj bolesť.
Prečo ste si vybrali ako šport práve pretláčanie rukou?
Už ako puberťáka ma to bavilo. Ľubomír Jagnešák ma k tomu dosť viedol a povedal mi, že raz budem vyhrávať. Neveril som mu, vôbec som si nebol taký istý. Keď som videl na súťaži rozhodcov, tak som mal veľký stres. Neznášal som, keď sa tí ľudia na mňa tak pozerali. Zvládnuť psychiku mi pomohla až práca a cvičenie vo vlastnom fitku. Vybil som sa tam a potom som s chladnou hlavou mohol premýšľať nad tým, prečo tak stresujem. Postupne to už išlo samo. Aj keď som niečo pokašľal, tak som si povedal, že idem ďalej. Sme len ľudia a každý z nás robí chyby.
Ktoré zo zbierky ocenení si najviac vážite?
Ocenenie najlepší športovec z reprezentantov v pretláčaní rukou.


Autor: Nikola Pindjáková