TRSTENÁ. Bez občasnej búrky by žiadne manželstvo nefungovalo ani niekoľko týždňov. A žiadna kaša sa neje taká horúca, aká sa uvarí. Trpezlivosť, porozumenie, odpúšťanie a tolerancia. To je podľa mnohých párov alfa a omega každého manželstva.

„Začiatky boli ťažké a niekedy máme pocit, akoby sme stále začínali,“ povedal Ján s pohľadom na manželku Annu. „Anka je pre mňa najúžasnejšia žena. Naučila ma mnohým veciam. Pomohla mi najmä vo viere a v schopnosti rozhodovať. Rozhodovanie je v živote muža dôležité, v manželstve má vyvierať z rozhovoru s manželkou.“ Anna ho dopĺňa: „Je to ako pri tanci – raz jeden vykročí, potom druhý, raz jeden ustúpi a inokedy zase druhý.“ Zhodli sa, že v manželstve nie je miesto pre tretiu osobu, či už kamarátku, priateľa, milenku, milenca.
Po takmer päťdesiatich rokoch spoločného života to veľmi dobre vedia aj manželia Daniela a Jozef. Spoznali sa na zábave. Po prvom spoločnom tanci povedal Jozef Danke, že sa chce ženiť a ona má byť jeho žena. Do piatich mesiacov sa zobrali, hoci im okolie a ich rodiny nie veľmi priali a museli prekonať veľa prekážok. „Dodnes ďakujem Bohu, že som sa pre neho rozhodla,“ hovorí Daniela. „Že som sa celkom odovzdala do jeho rúk, keďže on mal predstavu o živote, no ja vôbec. Museli sme sa naučiť tancovať spolu, zosúladiť sa. A myslím, že čím ďalej, tým viac sa spoznávame, viac si rozumieme. Aj cez problémy, cez facky, ktoré sme od života dostali.“

Manžel Jozef s ňou vo všetkom súhlasí. Dopĺňa len, že manželstvo je najmä o tolerancii a odpúšťaní. „Nech bude kaša akákoľvek horúca, nikdy sa taká horúca neje, nech je akokoľvek zle, treba vstať, zabojovať a ísť ďalej. Len dvaja môžu žiť šťastne, len dvaja.“