Článok pokračuje pod video reklamou
HRUŠTÍN. „Samostatne nič nedokážeme, preto sme sa rozhodli založiť Združenie vlastníkov pôdy a rodinných fariem Slovenska,“ povedal farmár Peter Socha z Hruštína, ktorý je členom prípravného výboru združenia. Poslednou kvapkou v pohári trpezlivosti bolo prijatie novely zákona 504/2003 o nájme poľnohospodárskej pôdy. Ministerstvo na tlačových konferenciách odkazuje malým farmárom, že schválilo zákon, ktorý im zlepšuje podmienky. „Ale v praxi je to žiaľ naopak,“ tvrdí Socha. „Tento zákon je šitý na mieru agrobarónom.“
Sporná novela
Malí farmári sa už viac ako 15 rokov cítia utláčaní. „V roku 2006 som si svoje práva vymohol tak, že som zobral pluh a preoral zem,“ povedal Peter Socha. „Až potom sa družstevníci začali so mnou baviť. Ale teraz to takto riešiť nechcem.“
Proti novele protestuje aj farmár Miroslav Kluka z Veličnej, ktorý je tiež v prípravnom výbore združenia. „Ak máme rovnaké povinnosti ako družstvá a obchodné spoločnosti, tak chceme zo zákona aj rovnaké práva na pôdu, nechceme nič viac.“
Prečítajte si tiež: Európska komisia našla na Orave dobrý bod Čítajte O vstup do združenia prejavilo záujem už viac ako osemdesiat poľnohospodárov z Oravy, Liptova, Kysúc, Turca a Považia. „Veríme, že nás bude aspoň 150,“ povedal Socha.
Pri prezentovaní novely ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná povedala, že poctivých poľnohospodárov, ktorí využívajú pôdu na tvorbu potravín a zvyšujú potravinovú bezpečnosť, Slovensko potrebuje. „Novela zákona im umožní ľahší prístup k prenájmu poľnohospodárskej pôdy a zavádza tiež poriadok do evidencie nájomných vzťahov.“ S tým farmári zo združenia nesúhlasia.
Farmári sú nespokojní
Novela vypúšťa doterajšiu automatickú obnovu nájomného vzťahu. „Toto vlastníkom pôdy pomáha, lebo môžu uzavrieť novú nájomnú zmluvu za lepších podmienok ako doteraz,“ povedal Miroslav Kluka. „Nemáme nič ani proti zníženiu maximálnej doby prenájmu na 15 rokov. Ale nesúhlasíme s novelou zákona v tom, že ruší náhradné vyčlenenie poľnohospodárskej pôdy z rokov 1990 až 2003, ktoré mali byť ukončené pozemkovými úpravami. Obnovenie náhradného vyčlenenia poľnohospodárskych pozemkov novou žiadosťou je potrebné do konca februára, pričom musia byť splnené náročné podmienky.“
Jednou z nich je, že žiadosť musí opäť podať osoba, ktorá ju podávala v minulosti. Mnoho farmárov, ktorým bola pôda takto vyčlenená, už nežijú, na pôde pracuje dedič a ten bude musieť svoju činnosť ukončiť.
Prečítajte si tiež: Hľadá sa Kniha Oravy. Ak o nej viete, dajte vedieť Čítajte Ak žiadatelia nesplnia tieto podmienky, alebo žiadosť nepodajú, pôda sa 1. januára 2019 vráti poľnohospodárskemu podniku. Peter Socha prirovnal túto situáciu ku dobe socializmu. „Veď to je združstevňovanie zo zákona.“
Záujemca môže opäť o pôdu požiadať, ale už musí splniť nové podmienky. Patrí medzi ne aj súhlas nadpolovičnej väčšiny spoluvlastníkov. „Ak má menšinový podiel, podľa občianskeho zákonníka mu môže byť pôda vydaná až po súhlase väčšinového spoluvlastníka, čo nahráva družstvám a veľkým podnikom, ktoré sústavne bránia majiteľom pôdy a malým farmárom dostať sa ku vlastnej alebo prenajatej pôde,“ povedal Peter Socha. „Potrebujeme také podmienky, aby mladí farmári, malí farmári a poľnohospodárske podniky mohli bez problémov pracovať na svojej a prenajatej pôde.“
Milan Mišánik, predseda veľkého družstva DAKNA a Zväzu poľnohospodárskych družstiev a obchodných spoločností, je tiež nespokojný s novelou zákona. „Ide proti všetkým. Malým aj veľkým. Kvôli predpisom a zákonom, ktoré sme vydali, je problém hospodáriť. Preto sa pri každej zmene vlastníctva objavia problémy. Jeden zákon túto situáciu nespasí, akurát vyvolá vášne a postupne ľudí rozháda.“
Chcú pozastaviť platnosť novely
Miroslav Kluka upozornil, že nič z toho by sa nestalo, keby sa uskutočnili sľubované veľké pozemkové úpravy – komasácie. „Stav s vyčlenením pozemkov pre farmárov mal trvať len do pozemkových úprav, ktoré by ich scelili. V Medzibrodí nad Oravou, Krivej či Žaškove a ďalších dedinách, kde komasácia bola, majú v otázke pôdy jasno. Tam kde pozemkové úpravy neurobili, malo užívanie pôdy pokračovať. Nemali takto meniť podmienky.“
Prečítajte si tiež: Vypočujte si krátky prehľad správ z Oravy Čítajte Novela zákona má vstúpiť do platnosti v máji tohto roku. Oravskí farmári chcú dosiahnuť jej pozastavenie. So svojou požiadavkou išli až do Bratislavy. Tam si ich vypočul Tibor Bernaťák z SNS, ktorej agrorezort patrí. Dohodol sa s nimi na ďalších krokoch, ktoré by mali nedostatky v novele odstrániť.
Veľkí aj malí farmári zhodne tvrdia, že vytvorenie podmienok pre všetkých poľnohospodárov posunie Slovensko k sebestačnosti a zdravým potravinám. „Ale pri takýchto zákonoch to je nesplniteľné,“ dodal Peter Socha.
