GRADISTEI. Kariéry dvoch Oravčanov sú bohatšie o ďalšie nenahraditeľné skúsenosti. Na Slovensku patria vo svojej vekovej kategórii ku absolútnej špičke zimného triatlonu. Aj preto mali možnosť štartovať na prvých majstrovstvách sveta.
Nespal celú noc
Peter Sitárik sa pred debutom vôbec nevyspal. „Chodilo mi stále po rozume, na čo som do Rumunska prišiel. Veď ma všetci porazia.“ Deň pred pretekmi si ešte stihol prejsť celú trať. „Pozorne som si naštudoval každý meter, aby som neurobil nejakú zbytočnú chybu.“ Nevyspatý, ale za to hladný po úspechu, sa postavil rodák z Brezy na štartovú čiaru. V kategórii od 50 do 54 rokov mal 12 súperov. Celkovo bojovalo o svetové kovy viac ako 120 zimných triatlonistov. Zastúpenie mali aj také krajiny ako Japonsko alebo Veľká Británia. „Odštartovali sme všetky kategórie spolu. Takže som ani nevedel, kto sú moji súperi a na akom priebežnom mieste sa nachádzam.“
Oravskí bežkári žiarili na slávnej Bielej stope Čítajte I keď úvodná bežecká časť nepatrí medzi obľúbené Petrove disciplíny, na trati si viedol veľmi dobre. Do cyklistickej časti vstupoval na priebežnom druhom mieste. „Keď som už sadol na bicykel, bola to už iná káva,“ povedal bývalý futbalista, ktorý našiel po aktívnej kariére veľkú záľubu v zimnom triatlone. „Všetky tri disciplíny ma bavia. Bicykel a bežky mám silné. Paradoxne musím popracovať na behu, i keď som roky hrával futbal.“
Kamarátovi neveril
Člen Klubu biatlonu Breza sa na svetový šampionát pripravoval na Štrbskom plese. Preto nemal žiadny problém s nadmorskou výškou. Horské stredisko Gradistei sa nachádza 1280 metrov nad morom, kde sú skvelé podmienky pre zimný šport. „Snehu tam bolo po kolená. Rumuni pripravili krásne trate. Celé majstrovstvá zvládli výborne.“ Petrovi Sitárikovi trať náramne sedela. Cyklistickú časť mal druhú najrýchlejšiu ako bežeckú. Na bežkách bol dokonca najlepší. Všetky disciplíny sčítané mu nakoniec vyniesli skvelé druhé miesto a titul vicemajstra sveta. „Kamarát mi už po dobehu do cieľa hovoril, že som skončil druhý. Neveril som, kým mi neukázali výsledkovú listinu. Prežíval som obrovskú radosť a šťastie.“
Ihneď po pretekoch sa slovenská výprava vydala na cestu domov. Peter si už doprial aj spánok. „Spal som na zemi v aute prikrytý spacákom.“ Na hrudi ho však hriala strieborná medaila.
Keby nespadla reťaz, mohla byť medaila
Vydarenú premiéru na svetovom šampionáte absolvoval tiež junior Mário Košút z Triatlon teamu Vavrečka. Mohla mať aj medailový koniec, nebyť nešťastného momentu v cyklistickej časti. „Najprv som mal pád a potom mi spadla aj reťaz. Nepodarilo sa mi ju hneď nahodiť. Utiekli mi traja pretekári, ktorých som už nedobehol.“
Mladý oravský triatlonista sa snažil stratu dohnať ešte na bežkách, ale štvrté miesto už nevylepšil. Na bronzovú medailu mu chýbali viac ako dve minúty. „Veľké šampionáty rozhodujú maličkosti. Mňa malá chyba možno pripravila o medailu. Cítil som sa na trati super. Dokázal som držať krok aj so súpermi z Ruska.“
Mário Košút s odstupom času však hodnotí prvé majstrovstvá sveta pozitívne. „Spoznal som novú krajinu a našiel nových kamarátov. Skúsenosti, ktoré som získal, mi už nikto nevezme. Všetko, čo sa mi stalo v Rumusku, malo asi tak byť. Takto mám ďalej motiváciu viac na sebe pracovať a ukázať niečo o rok v kategórii do 23 rokov.“
Pretekár TT Vavrečka je za uplynulý rok 2017 v kategórii juniorov majstrom Slovenska v zimnom triatlone a víťazom Slovenského pohára.
