Sobota, 28. november, 2020 | Meniny má HenrietaKrížovkyKrížovky

Tragédia na Kubínskej holi ožila v spomienkach

Od jednej z najväčších katastrof bývalého Československa uplynulo päťdesiat rokov. Dolnokubínčania spomínali na udalosť, keď lavína zasypala 53 študentov na lyžiarskom výcviku. Šiesti v obrovskej mase snehu zahynuli, ôsmi utrpeli ťažké zranenia, ďalší ľahšie.

Výstup k Pamätníku obetiam lavíny nad Chatou Kubínska hoľa.Výstup k Pamätníku obetiam lavíny nad Chatou Kubínska hoľa. (Zdroj: Lýdia Vojtaššáková)

DOLNÝ KUBÍN. Ak by sme mali porovnať dve najväčšie lavínové tragédie na Orave, počtom obetí bola väčšia tá z 31. decembra 2005 v roháčskom Spálenom žľabe. Pochovala zaživa sedem ľudí, ktorí riskantne bivakovali v lavinóznom teréne.

No tragédia na Kubínskej holi v šesťdesiatomôsmom sa zaradila medzi najväčšie katastrofy v bývalom Československu, hoci mala „len“ šesť obetí. Zasypala totiž až 53 českých študentov počas lyžiarskeho výcviku. A citovo vyžmýkala aj Dolnokubínčanov. Šťastie v nešťastí vtedy bolo, že vrstva snehu mala výšku len zhruba dva metre. A tak sa študentom darilo vyhrabať samých seba či jeden druhého.

Skryť Vypnúť reklamu

Slzy ešte aj dnes

Nielen tí, ktorých viažu ku katastrofe na Kubínskej holi akékoľvek priame či nepriame spomienky, ale aj milovníci bielych svahov si pripomenuli jej 50. výročie. Mnohí sa ani po polstoročí nedokážu ubrániť slzám. Vtedy vraj nebolo kedy plakať. Na svahu bola trma-vrma, nájsť nezvestných sa úporne snažili vojaci i členovia horských služieb aj z iných lokalít.

Horolezecký klub JAMES Dolný Kubín v spolupráci s mestom Dolný Kubín a Horskou záchranou službou zorganizoval uplynulý piatok spomienkové podujatie a večerný výstup s pietnym aktom pri Pamätníku obetiam lavíny nad Chatou Kubínska hoľa. Prišli aj ľudia z vedenia Elektrotechnickej fakulty VUT v Brne. Práve z tej školy boli študenti na lyžiarskom výcviku.

Pamätník je umiestnený približne 300 metrov nad Chatou Kubínska hoľa v lesnom poraste. Je to šesť obrovských žulových kameňov s menami ľudí, ktorí stratili to najcennejšie – život. „V pozadí žulových kameňov sú drevené samorasty týčiace sa ako varovný prst k oblohe a pripomínajúce silu prírody,“ vysvetlil Patrik Bartoška z horolezeckého klub JAMES.

Skryť Vypnúť reklamu

Účastníci spomienkového aktu položili veniec a zapálili sviečky k Pamätníku obetiam lavíny. Ako dodal Bartoška, takto symbolicky si chceli účastníci spomienky uvedomiť krehkosť ľudských životov uprostred väčšinou mlčiacich hôr, ktoré však vedia prehovoriť svojou veľkou silou.
„Išlo o naozaj smutnú udalosť, ktorá mimoriadne zasiahla celé bývalé Československo, nielen mesto a región Oravy. Dodnes sa každý rok konajú spomienkové podujatia, ktorých účelom je nezabudnúť a vzdať úctu tým, ktorí prišli o životy,“ dodal primátor Roman Matejov.

Dobehol bosý

Lavína, ktorá spadla 16. januára 1968, sa po prejdení viac ako jedného kilometra zastavila približne 600 metrov pod chatou, na súvislom pásme mohutných smrekov.
Skaly, polámané stromy, časti vleku a výstroj v rotujúcej snehovej mase mali na študentov zničujúci účinok.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako prvý sa vtedy spod snehu vyhrabal vedúci kurzu Eduard Hrazdíra. Aj záchranári ocenili, ako v takej situácii dokázal racionálne konať, a sám, kým prišla pomoc, zmobilizovať sily na záchranu študentov.

Zodpovednosť je hrozná vec. Musíte zabudnúť na emócie a racionálne myslieť, ako sa z toho dostať.

EDUARD HRAZDÍRA, VEDÚCI VTEDAJŠIEHO KURZU

O nešťastí sa Vladimír Tolky, vtedajší vedúci okrsku Horskej služby Dolný Kubín, dozvedel v práci až dve a pol hodiny po zosuve hrôzostrašnej lavíny. Víchrica deň predtým totiž strhla telefónne vedenie, vysielačku chatár nemal. Bol to pre neho šok. No zmobilizoval partiu a vyrazili hore. Druhý šok bol, keď zbadali tú spúšť a na nej zúfalých ľudí. Hľadali ešte štyroch nezvestných, dvaja už vtedy boli mŕtvi. Bodali do snehu lyžiarskymi palicami, násadami z lopát.
„Mnohí sme obdivovali študenta, ktorý dobehol do 12 kilometrov vzdialeného Záskalia po pomoc v ponožkách,“ spomínala Alena. Vtedy mala pätnásť. „Lyže musel nechať na polceste a lyžiarky beh strašne spomaľovali.“

Pocity zúfalstva

Pri nešťastí pomáhal aj Miroslav Kostroš z Dolného Kubína. Vozil na pasáku vojakov, lekárov, zachranárskych psov, materiál, stravu. Iné autá sa tam nedostali. Na dvojkolesovej vlečke zvážal aj mŕtvych a ranených k sanitkám, ktoré boli v pohotovosti v Záskalí. Jazdil hore-dole tri dni.
„Viete, ešte dnes, keď si spomeniem, čo si museli vytrpieť tí ťažko ranení trmácajúc sa na vlečke, je mi smutno. Keď sme ich prekladali do vojenských sanitiek, ani nemukli. Určite pocit, že sú zachránení, prevážil pocit bolesti.“

No najväčší pocit zúfalstva vraj Miroslav Kostroš prežíval, keď, vracajúc sa k pasáku odstavenému pod hranou lavíny, prekračoval zvalený strom, bodajúc do snehu palicou.

„Zrazu som medzi konármi narazil na niečo mäkké. Vyhrabal som telo. Poznal som to dievča. Volala sa Mária a viezol som ju hore na chatu spolu s batožinou všetkých študentov dva dni predtým. Bola chorá, a tak, kým ostatní kráčali pešo, ona naskočila do kabíny. Hovorila mi, že mama, vdova, ju na výcvik ani nechcela pustiť. Máriin jediný brat totiž zahynul v Tatrách rok predtým. Hrozné. A teraz bola mŕtva aj ona. Vrátil som sa na chatu, oznámiť, čo sa stalo, zobral som tupú sekeru, nič iné tam totiž nebolo, a vysekal som to dievča spod kmeňa a konárov. Hoci nemala tržné rany, na mieste bolo veľa krvi. Tak sme našli pod ňou ďalších dvoch mŕtvych študentov, prepichnutých konármi. Mali smolu. Schovali sa pod jediný veľký strom, ktorý dole rástol.“

Hluk, ktorý nastal pri zosuve snehu, prirovnávali priami účastníci k zvuku tryskového lietadla.
Lavínou zničený vlek už nikto neopravoval, lyžiarsku zjazdovku neobnovoval. Na mieste zosuvu lavíny Dolnokubínčania vysadili les. Stará chata vyhorela v roku 1973, pár dní predtým, ako mali na lyžiarsky výcvik prísť študenti z tej istej školy ako obete tragédie v roku 1968.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bývanie v meste predlžuje život
  2. Zodpovedné podnikanie je témou aj pre slovenské spoločnosti
  3. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  4. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  5. Aká je chémia vôní
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  8. Koronakríza: Ako vyzerá jeden deň operátorky infolinky?
  9. Tento rok by mal 70: Legenda Karola Duchoňa ožije u vás doma
  10. OFFICE ROKA 2020 poukáže na transformáciu pracovného prostredia
  1. Pomôžte ľuďom v núdzi v najväčšej potravinovej zbierke v Tescu
  2. Aké sú dopady pandémie na financie ľudí?
  3. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  4. Účastníci charitatívneho behu No Finish Line nabehali 26 007 km
  5. Porsche Unseen: Tajné projekty dizajnérskej kuchyne, časť druhá
  6. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári
  7. Počúvaním hluku chránime váš sluch
  8. Aká je chémia vôní
  9. Helske očarila nemeckých dôchodcov
  10. Tipy na cenovo výhodné vianočné darčeky, ktoré aj potešia
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 29 381
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 17 963
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 14 001
  4. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 10 987
  5. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť 8 492
  6. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 413
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 046
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 7 748
  9. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí 7 490
  10. Predplatená telefónna karta s kreditom 10 € v denníku SME 7 462
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Po požiari: Vôbec neviem, ale čo už, stalo sa

Zadné stavy domu zhoreli. Požiar likvidovalo päť profesionálnych a 21 dobrovoľných hasičov. Na boj s plameňmi použili zhruba 63-tisíc litrov vody.

Zadné stavy domu v plameňoch.

Kedysi, keď muž bil svoju ženu, vedela o tom celá dedina. A dnes?

Kedysi, keď muž bil svoju ženu, vedela o tom celá dedina. Chlapi ho v krčme za to zmlátili a chvíľu bol pokoj. Násilie je v spoločnosti odjakživa, nie rovnako sa však jednotlivé generácie s násilím pasujú.

Prvý víťaz Krištálového puku

Oravský hokejista strelil najkrajší gól mesiaca október.

Samuel Zahradník získal tento nádherný puk.

Modernizujú futbalové športovisko, už to bola katastrofa

Životnosť umelej trávy skončila pred troma rokmi, treba 220-tisíc eur.

Nová tribúna vo výstavbe.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Maľbu na trnavskom paneláku za tisíce eur autor prerobí, ľuďom sa nepáči

Mala vyžarovať pozitívnu energiu, ľudia zo sídliska ju však prijali veľmi rozpačito.

Pri nehode v centre Zvolena vyhasol ľudský život

Nehoda sa stala v blízkosti Zvolenského zámku.

Pátrajú po dvoch odsúdených mužoch

Obaja hľadaní pochádzajú z Hlohovca.

Už ste čítali?