Tragédia na Kubínskej holi ožila v spomienkach

Od jednej z najväčších katastrof bývalého Československa uplynulo päťdesiat rokov. Dolnokubínčania spomínali na udalosť, keď lavína zasypala 53 študentov na lyžiarskom výcviku. Šiesti v obrovskej mase snehu zahynuli, ôsmi utrpeli ťažké zranenia, ďalší ľahšie.

Výstup k Pamätníku obetiam lavíny nad Chatou Kubínska hoľa.Výstup k Pamätníku obetiam lavíny nad Chatou Kubínska hoľa. (Zdroj: Lýdia Vojtaššáková)

DOLNÝ KUBÍN. Ak by sme mali porovnať dve najväčšie lavínové tragédie na Orave, počtom obetí bola väčšia tá z 31. decembra 2005 v roháčskom Spálenom žľabe. Pochovala zaživa sedem ľudí, ktorí riskantne bivakovali v lavinóznom teréne.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

No tragédia na Kubínskej holi v šesťdesiatomôsmom sa zaradila medzi najväčšie katastrofy v bývalom Československu, hoci mala „len“ šesť obetí. Zasypala totiž až 53 českých študentov počas lyžiarskeho výcviku. A citovo vyžmýkala aj Dolnokubínčanov. Šťastie v nešťastí vtedy bolo, že vrstva snehu mala výšku len zhruba dva metre. A tak sa študentom darilo vyhrabať samých seba či jeden druhého.

SkryťVypnúť reklamu

Slzy ešte aj dnes

Nielen tí, ktorých viažu ku katastrofe na Kubínskej holi akékoľvek priame či nepriame spomienky, ale aj milovníci bielych svahov si pripomenuli jej 50. výročie. Mnohí sa ani po polstoročí nedokážu ubrániť slzám. Vtedy vraj nebolo kedy plakať. Na svahu bola trma-vrma, nájsť nezvestných sa úporne snažili vojaci i členovia horských služieb aj z iných lokalít.

Horolezecký klub JAMES Dolný Kubín v spolupráci s mestom Dolný Kubín a Horskou záchranou službou zorganizoval uplynulý piatok spomienkové podujatie a večerný výstup s pietnym aktom pri Pamätníku obetiam lavíny nad Chatou Kubínska hoľa. Prišli aj ľudia z vedenia Elektrotechnickej fakulty VUT v Brne. Práve z tej školy boli študenti na lyžiarskom výcviku.

Pamätník je umiestnený približne 300 metrov nad Chatou Kubínska hoľa v lesnom poraste. Je to šesť obrovských žulových kameňov s menami ľudí, ktorí stratili to najcennejšie – život. „V pozadí žulových kameňov sú drevené samorasty týčiace sa ako varovný prst k oblohe a pripomínajúce silu prírody,“ vysvetlil Patrik Bartoška z horolezeckého klub JAMES.

SkryťVypnúť reklamu

Účastníci spomienkového aktu položili veniec a zapálili sviečky k Pamätníku obetiam lavíny. Ako dodal Bartoška, takto symbolicky si chceli účastníci spomienky uvedomiť krehkosť ľudských životov uprostred väčšinou mlčiacich hôr, ktoré však vedia prehovoriť svojou veľkou silou.
„Išlo o naozaj smutnú udalosť, ktorá mimoriadne zasiahla celé bývalé Československo, nielen mesto a región Oravy. Dodnes sa každý rok konajú spomienkové podujatia, ktorých účelom je nezabudnúť a vzdať úctu tým, ktorí prišli o životy,“ dodal primátor Roman Matejov.

Dobehol bosý

Lavína, ktorá spadla 16. januára 1968, sa po prejdení viac ako jedného kilometra zastavila približne 600 metrov pod chatou, na súvislom pásme mohutných smrekov.
Skaly, polámané stromy, časti vleku a výstroj v rotujúcej snehovej mase mali na študentov zničujúci účinok.

SkryťVypnúť reklamu

Ako prvý sa vtedy spod snehu vyhrabal vedúci kurzu Eduard Hrazdíra. Aj záchranári ocenili, ako v takej situácii dokázal racionálne konať, a sám, kým prišla pomoc, zmobilizovať sily na záchranu študentov.

Zodpovednosť je hrozná vec. Musíte zabudnúť na emócie a racionálne myslieť, ako sa z toho dostať.

EDUARD HRAZDÍRA, VEDÚCI VTEDAJŠIEHO KURZU

O nešťastí sa Vladimír Tolky, vtedajší vedúci okrsku Horskej služby Dolný Kubín, dozvedel v práci až dve a pol hodiny po zosuve hrôzostrašnej lavíny. Víchrica deň predtým totiž strhla telefónne vedenie, vysielačku chatár nemal. Bol to pre neho šok. No zmobilizoval partiu a vyrazili hore. Druhý šok bol, keď zbadali tú spúšť a na nej zúfalých ľudí. Hľadali ešte štyroch nezvestných, dvaja už vtedy boli mŕtvi. Bodali do snehu lyžiarskymi palicami, násadami z lopát.
„Mnohí sme obdivovali študenta, ktorý dobehol do 12 kilometrov vzdialeného Záskalia po pomoc v ponožkách,“ spomínala Alena. Vtedy mala pätnásť. „Lyže musel nechať na polceste a lyžiarky beh strašne spomaľovali.“

Pocity zúfalstva

Pri nešťastí pomáhal aj Miroslav Kostroš z Dolného Kubína. Vozil na pasáku vojakov, lekárov, zachranárskych psov, materiál, stravu. Iné autá sa tam nedostali. Na dvojkolesovej vlečke zvážal aj mŕtvych a ranených k sanitkám, ktoré boli v pohotovosti v Záskalí. Jazdil hore-dole tri dni.
„Viete, ešte dnes, keď si spomeniem, čo si museli vytrpieť tí ťažko ranení trmácajúc sa na vlečke, je mi smutno. Keď sme ich prekladali do vojenských sanitiek, ani nemukli. Určite pocit, že sú zachránení, prevážil pocit bolesti.“

No najväčší pocit zúfalstva vraj Miroslav Kostroš prežíval, keď, vracajúc sa k pasáku odstavenému pod hranou lavíny, prekračoval zvalený strom, bodajúc do snehu palicou.

„Zrazu som medzi konármi narazil na niečo mäkké. Vyhrabal som telo. Poznal som to dievča. Volala sa Mária a viezol som ju hore na chatu spolu s batožinou všetkých študentov dva dni predtým. Bola chorá, a tak, kým ostatní kráčali pešo, ona naskočila do kabíny. Hovorila mi, že mama, vdova, ju na výcvik ani nechcela pustiť. Máriin jediný brat totiž zahynul v Tatrách rok predtým. Hrozné. A teraz bola mŕtva aj ona. Vrátil som sa na chatu, oznámiť, čo sa stalo, zobral som tupú sekeru, nič iné tam totiž nebolo, a vysekal som to dievča spod kmeňa a konárov. Hoci nemala tržné rany, na mieste bolo veľa krvi. Tak sme našli pod ňou ďalších dvoch mŕtvych študentov, prepichnutých konármi. Mali smolu. Schovali sa pod jediný veľký strom, ktorý dole rástol.“

Hluk, ktorý nastal pri zosuve snehu, prirovnávali priami účastníci k zvuku tryskového lietadla.
Lavínou zničený vlek už nikto neopravoval, lyžiarsku zjazdovku neobnovoval. Na mieste zosuvu lavíny Dolnokubínčania vysadili les. Stará chata vyhorela v roku 1973, pár dní predtým, ako mali na lyžiarsky výcvik prísť študenti z tej istej školy ako obete tragédie v roku 1968.

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na My Orava

Komerčné články

  1. S tanečnicou Katarínou Jakeš na výlete v Košiciach
  2. Hodnotenie profesionála: Hotely na Zakynthose prekvapia detailmi
  3. Nie je zlato ako zlato, nájdete ho pri bežnom nákupe potravín
  4. Oliver Oswald prezradil, po čom túžil už celé roky
  5. Ako zvládnuť krádež či stratu dokladov na dovolenke bez stresu
  6. Dubaj: Viac než letovisko – priestor pre život a investície
  7. Firmy otvorene o tom, kam AI pustia a kam už nie
  8. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete?
  1. S tanečnicou Katarínou Jakeš na výlete v Košiciach
  2. Hodnotenie profesionála: Hotely na Zakynthose prekvapia detailmi
  3. LESY SR obnovili 100 km lesných ciest
  4. Nie je zlato ako zlato, nájdete ho pri bežnom nákupe potravín
  5. Oliver Oswald prezradil, po čom túžil už celé roky
  6. Dajte zabrať vášmu mozgu, preverí ho Tréning pamäti
  7. Ako zvládnuť krádež či stratu dokladov na dovolenke bez stresu
  8. Dubaj: Viac než letovisko – priestor pre život a investície
  1. Expert varuje: Takto vás podvodníci oberú o všetky úspory 15 991
  2. Firmy otvorene o tom, kam AI pustia a kam už nie 4 001
  3. Last minute zájazdov je každé leto menej. Kde ich ešte nájdete? 3 774
  4. Hodnotenie profesionála: Hotely na Zakynthose prekvapia detailmi 3 669
  5. Tunisko nie je len o plážach. Takto vyzerá mimo rezortu 3 193
  6. Nie je zlato ako zlato, nájdete ho pri bežnom nákupe potravín 2 785
  7. Maldivy mimo sezóny. Dážď prišiel dvakrát, vila za cenu izby 2 761
  8. Trhy, história aj all inclusive. Kam k moru v Tunisku? 2 581
  1. Vladimír Krátky: Len aby tá umelá intelegencia neklamala ... .
  2. Jana Venhartová: A opäť ten jedlý hmyz
  3. Robert Štepaník: diel 129 - rubrika: čerstvejšie než treska
  4. Jozef Stasík: Slovensko - výkladná skriňa otvorenej trhovej ekonomiky
  5. Patrik Benčík: Perpetuum mobile daňového konania
  6. Veronika Pirošík Mešková: O uvoľňovaní sa do života
  7. Roman Kebísek: Štúr na Slovanskom zjazde r. 1848: Prioritou Slovanov nie je záchrana Rakúska
  8. Ľuboslava Šusteková: Chrumkavé sladkokyslé zavárané uhorky mojej babky
  1. Ivan Čáni: Blaha a Kaliňák junior narazili ale napriek tomu ďalej ohlupujú svoj už aj tak dostatočne ohlúpený fan club. 16 233
  2. Matúš Radusovsky: Biela pena na mede – Znak kvality alebo dôvod na obavy? 11 649
  3. Věra Tepličková: Vážený pán premiér 8 633
  4. Marcel Rebro: Dobrý vojak Pellegriny: Poslušne hlásim, že idem do vojny! 5 367
  5. Ivan Mlynár: Ficove triky sa pred zavretými dverami Friedricha Merza zmenili na Ficove tiky. 5 286
  6. Martin Fronk: Maďarský Karibik 4 732
  7. Dávid Polák: Pohoda je v pohode, nebláznite. 4 703
  8. Radovan Čipka: Skutok sa stal 4 651
  1. Roman Kebísek: Štúr na Slovanskom zjazde r. 1848: Prioritou Slovanov nie je záchrana Rakúska
  2. Post Bellum SK: Priatelia-Maďari, ktorí zohrali kľúčovú rolu počas Nežnej revolúcie
  3. Radko Mačuha: Peter Pellegrini je prezidentom vojny.
  4. Marcel Rebro: Za každým padlým hrdinom zostala stolička pri stole. A často aj dieťa, ktoré stratilo otca
  5. Marcel Rebro: Deti z Nikopola túžia po tábore. Autobusy však nejdú, vodiči majú strach z dronov
  6. Marcel Rebro: Majú dvadsaťštyri. Namiesto vysokej školy žijú v diere na fronte a eliminujú Rusov.
  7. Roman Kebísek: Po vyše sto rokoch preložili z francúzštiny životopis Štúra od Turcerovej
  8. Marcel Rebro: "Nas mnogo": Od Stalingradu po Bachmut — 80 rokov tej istej ruskej taktiky
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Orava - aktuálne správy

Za posledný týždeň sa udiali ďalšie zaujímavé transfery.

Iba za posledný týždeň ich bola päťdesiatka.


Na vnadiskách sa často nachádza potrava, ktorá láka aj medvede, mnohé sú nelegálne.

Podozrenia rieši polícia aj inšpekcia.


12

Hlavná cesta bola uzavretá v oboch smeroch.


Nový Vectron ZSSK Kriváň

Železničná spoločnosť Slovensko (ZSSK) zaznamenala ďalší nárast spokojnosti svojich cestujúcich.


  1. Vladimír Krátky: Len aby tá umelá intelegencia neklamala ... .
  2. Jana Venhartová: A opäť ten jedlý hmyz
  3. Robert Štepaník: diel 129 - rubrika: čerstvejšie než treska
  4. Jozef Stasík: Slovensko - výkladná skriňa otvorenej trhovej ekonomiky
  5. Patrik Benčík: Perpetuum mobile daňového konania
  6. Veronika Pirošík Mešková: O uvoľňovaní sa do života
  7. Roman Kebísek: Štúr na Slovanskom zjazde r. 1848: Prioritou Slovanov nie je záchrana Rakúska
  8. Ľuboslava Šusteková: Chrumkavé sladkokyslé zavárané uhorky mojej babky
  1. Ivan Čáni: Blaha a Kaliňák junior narazili ale napriek tomu ďalej ohlupujú svoj už aj tak dostatočne ohlúpený fan club. 16 233
  2. Matúš Radusovsky: Biela pena na mede – Znak kvality alebo dôvod na obavy? 11 649
  3. Věra Tepličková: Vážený pán premiér 8 633
  4. Marcel Rebro: Dobrý vojak Pellegriny: Poslušne hlásim, že idem do vojny! 5 367
  5. Ivan Mlynár: Ficove triky sa pred zavretými dverami Friedricha Merza zmenili na Ficove tiky. 5 286
  6. Martin Fronk: Maďarský Karibik 4 732
  7. Dávid Polák: Pohoda je v pohode, nebláznite. 4 703
  8. Radovan Čipka: Skutok sa stal 4 651
  1. Roman Kebísek: Štúr na Slovanskom zjazde r. 1848: Prioritou Slovanov nie je záchrana Rakúska
  2. Post Bellum SK: Priatelia-Maďari, ktorí zohrali kľúčovú rolu počas Nežnej revolúcie
  3. Radko Mačuha: Peter Pellegrini je prezidentom vojny.
  4. Marcel Rebro: Za každým padlým hrdinom zostala stolička pri stole. A často aj dieťa, ktoré stratilo otca
  5. Marcel Rebro: Deti z Nikopola túžia po tábore. Autobusy však nejdú, vodiči majú strach z dronov
  6. Marcel Rebro: Majú dvadsaťštyri. Namiesto vysokej školy žijú v diere na fronte a eliminujú Rusov.
  7. Roman Kebísek: Po vyše sto rokoch preložili z francúzštiny životopis Štúra od Turcerovej
  8. Marcel Rebro: "Nas mnogo": Od Stalingradu po Bachmut — 80 rokov tej istej ruskej taktiky

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu