Sobota, 20. október, 2018 | Meniny má Vendelín

Tragédia na Kubínskej holi ožila v spomienkach

Od jednej z najväčších katastrof bývalého Československa uplynulo päťdesiat rokov. Dolnokubínčania spomínali na udalosť, keď lavína zasypala 53 študentov na lyžiarskom výcviku. Šiesti v obrovskej mase snehu zahynuli, ôsmi utrpeli ťažké zranenia, ďalší ľahšie.

Výstup k Pamätníku obetiam lavíny nad Chatou Kubínska hoľa.(Zdroj: Lýdia Vojtaššáková)

DOLNÝ KUBÍN. Ak by sme mali porovnať dve najväčšie lavínové tragédie na Orave, počtom obetí bola väčšia tá z 31. decembra 2005 v roháčskom Spálenom žľabe. Pochovala zaživa sedem ľudí, ktorí riskantne bivakovali v lavinóznom teréne.

No tragédia na Kubínskej holi v šesťdesiatomôsmom sa zaradila medzi najväčšie katastrofy v bývalom Československu, hoci mala „len“ šesť obetí. Zasypala totiž až 53 českých študentov počas lyžiarskeho výcviku. A citovo vyžmýkala aj Dolnokubínčanov. Šťastie v nešťastí vtedy bolo, že vrstva snehu mala výšku len zhruba dva metre. A tak sa študentom darilo vyhrabať samých seba či jeden druhého.

Článok pokračuje pod video reklamou

Slzy ešte aj dnes

Nielen tí, ktorých viažu ku katastrofe na Kubínskej holi akékoľvek priame či nepriame spomienky, ale aj milovníci bielych svahov si pripomenuli jej 50. výročie. Mnohí sa ani po polstoročí nedokážu ubrániť slzám. Vtedy vraj nebolo kedy plakať. Na svahu bola trma-vrma, nájsť nezvestných sa úporne snažili vojaci i členovia horských služieb aj z iných lokalít.

Horolezecký klub JAMES Dolný Kubín v spolupráci s mestom Dolný Kubín a Horskou záchranou službou zorganizoval uplynulý piatok spomienkové podujatie a večerný výstup s pietnym aktom pri Pamätníku obetiam lavíny nad Chatou Kubínska hoľa. Prišli aj ľudia z vedenia Elektrotechnickej fakulty VUT v Brne. Práve z tej školy boli študenti na lyžiarskom výcviku.

Pamätník je umiestnený približne 300 metrov nad Chatou Kubínska hoľa v lesnom poraste. Je to šesť obrovských žulových kameňov s menami ľudí, ktorí stratili to najcennejšie – život. „V pozadí žulových kameňov sú drevené samorasty týčiace sa ako varovný prst k oblohe a pripomínajúce silu prírody,“ vysvetlil Patrik Bartoška z horolezeckého klub JAMES.

Účastníci spomienkového aktu položili veniec a zapálili sviečky k Pamätníku obetiam lavíny. Ako dodal Bartoška, takto symbolicky si chceli účastníci spomienky uvedomiť krehkosť ľudských životov uprostred väčšinou mlčiacich hôr, ktoré však vedia prehovoriť svojou veľkou silou.
„Išlo o naozaj smutnú udalosť, ktorá mimoriadne zasiahla celé bývalé Československo, nielen mesto a región Oravy. Dodnes sa každý rok konajú spomienkové podujatia, ktorých účelom je nezabudnúť a vzdať úctu tým, ktorí prišli o životy,“ dodal primátor Roman Matejov.

Dobehol bosý

Lavína, ktorá spadla 16. januára 1968, sa po prejdení viac ako jedného kilometra zastavila približne 600 metrov pod chatou, na súvislom pásme mohutných smrekov.
Skaly, polámané stromy, časti vleku a výstroj v rotujúcej snehovej mase mali na študentov zničujúci účinok.

Ako prvý sa vtedy spod snehu vyhrabal vedúci kurzu Eduard Hrazdíra. Aj záchranári ocenili, ako v takej situácii dokázal racionálne konať, a sám, kým prišla pomoc, zmobilizovať sily na záchranu študentov.

Zodpovednosť je hrozná vec. Musíte zabudnúť na emócie a racionálne myslieť, ako sa z toho dostať.

EDUARD HRAZDÍRA, VEDÚCI VTEDAJŠIEHO KURZU

O nešťastí sa Vladimír Tolky, vtedajší vedúci okrsku Horskej služby Dolný Kubín, dozvedel v práci až dve a pol hodiny po zosuve hrôzostrašnej lavíny. Víchrica deň predtým totiž strhla telefónne vedenie, vysielačku chatár nemal. Bol to pre neho šok. No zmobilizoval partiu a vyrazili hore. Druhý šok bol, keď zbadali tú spúšť a na nej zúfalých ľudí. Hľadali ešte štyroch nezvestných, dvaja už vtedy boli mŕtvi. Bodali do snehu lyžiarskymi palicami, násadami z lopát.
„Mnohí sme obdivovali študenta, ktorý dobehol do 12 kilometrov vzdialeného Záskalia po pomoc v ponožkách,“ spomínala Alena. Vtedy mala pätnásť. „Lyže musel nechať na polceste a lyžiarky beh strašne spomaľovali.“

Pocity zúfalstva

Pri nešťastí pomáhal aj Miroslav Kostroš z Dolného Kubína. Vozil na pasáku vojakov, lekárov, zachranárskych psov, materiál, stravu. Iné autá sa tam nedostali. Na dvojkolesovej vlečke zvážal aj mŕtvych a ranených k sanitkám, ktoré boli v pohotovosti v Záskalí. Jazdil hore-dole tri dni.
„Viete, ešte dnes, keď si spomeniem, čo si museli vytrpieť tí ťažko ranení trmácajúc sa na vlečke, je mi smutno. Keď sme ich prekladali do vojenských sanitiek, ani nemukli. Určite pocit, že sú zachránení, prevážil pocit bolesti.“

No najväčší pocit zúfalstva vraj Miroslav Kostroš prežíval, keď, vracajúc sa k pasáku odstavenému pod hranou lavíny, prekračoval zvalený strom, bodajúc do snehu palicou.

„Zrazu som medzi konármi narazil na niečo mäkké. Vyhrabal som telo. Poznal som to dievča. Volala sa Mária a viezol som ju hore na chatu spolu s batožinou všetkých študentov dva dni predtým. Bola chorá, a tak, kým ostatní kráčali pešo, ona naskočila do kabíny. Hovorila mi, že mama, vdova, ju na výcvik ani nechcela pustiť. Máriin jediný brat totiž zahynul v Tatrách rok predtým. Hrozné. A teraz bola mŕtva aj ona. Vrátil som sa na chatu, oznámiť, čo sa stalo, zobral som tupú sekeru, nič iné tam totiž nebolo, a vysekal som to dievča spod kmeňa a konárov. Hoci nemala tržné rany, na mieste bolo veľa krvi. Tak sme našli pod ňou ďalších dvoch mŕtvych študentov, prepichnutých konármi. Mali smolu. Schovali sa pod jediný veľký strom, ktorý dole rástol.“

Hluk, ktorý nastal pri zosuve snehu, prirovnávali priami účastníci k zvuku tryskového lietadla.
Lavínou zničený vlek už nikto neopravoval, lyžiarsku zjazdovku neobnovoval. Na mieste zosuvu lavíny Dolnokubínčania vysadili les. Stará chata vyhorela v roku 1973, pár dní predtým, ako mali na lyžiarsky výcvik prísť študenti z tej istej školy ako obete tragédie v roku 1968.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  2. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  3. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  4. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  5. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti
  6. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  7. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  8. Union ponúka množstvo výhod pre deti aj matky
  9. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno
  10. Dana Kleinert sa vzdáva v prospech zmeny v Starom Meste
  1. Virtuálne sídlo v Bratislave
  2. Dovolenka snov či chladnička plná jedla? Oslavujte s BILLA
  3. Bardejov by mal byť konečne nezávislý
  4. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom
  5. Zuzana Žirková: Šport v meste je v polčase rozpadu
  6. Čo nemôžete zaregistrovať ako ochrannú známku?
  7. Potrebujete ochrannú známku pre Váš produkt ?
  8. Netrestajme tých, čo mestu šetria čas a peniaze
  9. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu
  10. Z lesa si našla cestu do útulku, na nový domov ale stále čaká
  1. OLED televízory sú ohrozené vypálením obrazu 16 972
  2. Stíhame napredovať s technológiami? Môže už byť neskoro 12 975
  3. Kvíz o zatepľovaní zvládne iba odborník. Trúfate si? 12 483
  4. Koho výrobky naozaj kupujete v McDonald's? 9 725
  5. Reportáž: Ako sa vyrába slovenské akostné víno 8 703
  6. Bezpečné bývanie pre rodiny s deťmi? Na toto nezabudnite 8 599
  7. Koľko minút pracujeme na jednu kávu či novú kuchyňu? 7 226
  8. Zaúča výčapníkov vo svete: Odfláknuté pivo zákazník vycíti 6 075
  9. Karibik aj Európa: Plavte sa za dobrodružstvom 5 883
  10. Pokazila sa Vám práčka či chladnička? Nevolajte opravára! 4 953

Hlavné správy z MY Orava

Je doma a vidí, čo sa na ulici deje. Boli podozriví

Hornooravci upozorňujú na podozrivé dvojice pohybujúce sa po uliciach Námestova a okolitých dedín.

Zvuk zbíjačiek na chvíľu nahradil detský plač

Robotníci začali pracovať na rozsiahlej prestavbe trstenskej gynekológie. Ide o najväčšiu investičnú akciu od postavenia nemocnice.

Skús raz a miluješ navždy. Oravci si už Košice zaľúbili

Šesťdesiatnik zo Zuberca trénoval po práci aj o deviatej večer, aby bol pripravený na prvý cestný maratón.

Oravské školy sa zapojili do celoslovenskej ligy

V Oravskom Podzámku sa odohral prvý turnaj. Hralo sa pod holým nebom.

Srňacie je zdrojom zaujímavých informácií

Knihu Srňacie v premenách času pokrstili kamienkami z cesty.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vybrali SME

Už ste čítali?