KLIN. Projekt, vďaka ktorému Miestny spolok Slovenského Červeného kríža v Kline získal peniaze od jednej z námestovských firiem, dobrovoľníčky zamerali na najmenších.
Prváci v miestnej základnej škole si vyskúšali, aké je to oživovať človeka, ktorý sa nielen nehýbe, ale ani nedýcha.
Oživovanie je náročné
„Firma, ktorá nám dala peniaze, neurčovala, koho máme školiť,“ hovorí predsedníčka miestneho spolku Marta Peňáková. „Pre dospelých robievame kurz každý rok. Aj škôlkarov sme už párkrát školili. Preto sme sa rozhodli pre prvákov, najmenších školákov, aby vedeli, ako prvá pomoc vyzerá.“
Dobrovoľníčky deťom najskôr porozprávali, ako, kde a prečo vznikla organizácia Červený kríž. Pri otázke, na akom čísle sa v prípade núdze dovolajú pomoci, väčšina poznala telefónne číslo 112. Druhé, 155, ktoré je priamo na záchranku, vedeli máloktoré, ale po nedávnej prednáške si ho určite mnohé zapamätajú tiež. Rovnako, ako počet stlačení hrudníka pri masáži srdca či počet vdychov pri umelom dýchaní.
„Tridsať stlačení a dva vdychy, ale to stláčanie je veru poriadne ťažké,“ zhodli sa prváci z 1.B.
Prvákov z 1. A viac ako stláčanie hrudníka a dýchanie z úst do úst bavilo ošetrovanie rán. Dobrovoľníčka z miestneho spolku Červeného kríža im totiž na rukách zranenia rovno aj vymodelovala. Na popáleniny stačil červený rúž a gél na vlasy. Na zlomeninu zopár kuracích kostičiek a modelovacia hmota. Naoko popálený či polámaný chcel byť každý. Išlo im však aj následné ošetrovanie a obväzovanie rán.
Deti sa zaujímajú
„Učíme ich, čo robiť, ak im tečie z nosa krv, ako zastaviť krvácanie na ruke,“ hovorí Marta Peňáková. „Oživovanie by určite tieto deti ešte nezvládli, ale aspoň vidia, ako to prebieha, čo treba robiť. A môžu poučiť starších. Stalo sa nám totiž, ako škôlkari učili svojich rodičov, že pri krvácaní z nosa sa hlava nezakláňa, ako bolo kedysi zaužívané, ale práve naopak – treba ju predkloniť. Aj na toto sú dobré takéto prednášky.“
Školáci dostali ruksaky s obväzmi, aby si obväzovanie rán mohli skúšať aj doma. Riaditeľka bola s dopoludňajšou aktivitou spokojná.
„Vnímam to veľmi pozitívne,“ povedala riaditeľka Alexandra Jaňáková. „Miestny spolok začína s osvetou už u škôlkarov, nemyslím teda, že sú prváci príliš malí. Okrem toho, s témou prvej pomoci sa na našej škole stretávajú všetky deti počas celého roka. U nás je aktuálna stále.“
