TRSTENÁ. Bolo to zrejme už na prelome 14. a 15. storočia, kedy do zeme v centre mestečka pochoval kňaz prvého nebožtíka. Historické dokumenty predpokladajú, že išlo o Jána Hertela a jeho dvoch synov Martina a Jakuba, ktorí spolu s ďalšími mešťanmi postavili mesto.
O niekoľko storočí pribúda pohrebisko pri františkánskom kostole a ešte jedno v dnešnej časti Hýbeľ.
Ďalšie tri vznikajú v 19. storočí, v časoch veľkých cholerových epidémií, kedy choroba pripravila o život stovky ľudí. Neskôr pribudlo ešte ďalších päť miest posledného odpočinku. Rozlohou nie príliš veľké mestečko má veľmi bohatú históriu cintorínov.
Výskum nebude
Zhruba v polovici 19. storočia sa na prvom mestskom cintoríne v okolí Kostola sv. Martina prestalo pochovávať. Aspoň tak uvádzajú historické záznamy. Podľa zachovaných náhrobných kameňov je však zrejmé, že niektoré sú oveľa mladšie, aj z 20. storočia.
„Mohlo sa stať, že aj po vydaní zákazu pochovávať okolo kostola tam nejakých významných ľudí pochovali aj neskôr,“ hovorí mestský historik Marek Ďurčo.
Niekoľko zachránených historických kamenných náhrobkov je jedinou pamiatkou na prvý mestský cintorín. Archeologický výskum v týchto miestach v minulosti robený nebol. A zrejme to už ani nebude možné.

„Pri poslednej rekonštrukcii kostola v 90. rokoch minulého storočia urobili robotníci závažné zásahy do zeme v jeho okolí, presunuli množstvo zeminy, čo znemožňuje urobiť seriózny výskum. Žiaľ, ochudobnili sme sa tým o archeologické poznatky, ktoré by nám mohli spresniť vznik a datovanie kostrových nálezov.“
Kráľ pochovávanie zakázal
Po cintoríne pri františkánskom Kostole sv. Juraja na Námestí Milana Rastislava Štefánika nezostali takmer žiadne stopy.
Historické dokumenty však zachytávajú jeho vznik a napokon aj zánik. Vznikol niekedy v polovici 17. storočia, súčasne so vznikom kostolíka. Bolo obdobie reformácie, na tomto cintoríne pochovávali svojich pozostalých katolíci.
O niekoľko desiatok rokov neskôr, v lete roku 1780, miestodržiteľská rada nariadila jeho zrušenie.