DOLNÝ KUBÍN. „Všetkým babám sa páčil, vravieval: Šráci, slov, čo treba vedieť, je len pár. Slobodný je free a obloha sky, mier sa povie peace a láska love.“ Na tieto slová, z dnes už kultovej vypaľovačky pod názvom Ján Amos Džínový, sme v časoch minulých dokázali čakať pred televízormi celé hodiny. Ak by ste sa aspoň na chvíľu chceli vrátiť do čias kultovej Metalindy, stačí, keď sa poobzeráte po treťom sólovom albume bývalého frontmana, legendy československej populárnej hudby, Paľa Drapáka.
Predstavte výberovku Paľo Drapák Naspäť dopredu.
Okrem šestnástich mojich piesní obsahuje folk-rockovú úpravu piesne Slnko nevychádzaj a Šumí Dunaj od skupiny Prognóza.
Váš druhý radový album Prabra z roku 2004 obsahuje coververzie piesní Každá trampota má svou mez a Slzy tvý mámy šedivý. Nesedí to k vám.
Prvú som naspieval spoločne s manželkou ako úlet. Druhá je pieseň, ktorú som mal vždy rád. Preto som požiadal Petra Jandu, či ju môžem zaradiť na album. Nahrali sme ju s Robom Čunderlíkom z Banskej Bystrice.
Spomeniete si ešte na nahrávanie prvého a zároveň prelomového albumu skupiny Metalinda?
Jasné. Nahrávali sme ho počas nežnej revolúcie. Zhodou okolností sme 17. novembra nahrali pieseň Ján Amos Džínový, ktorá nás vystrelila na vrchol československej populárnej hudby. Táto skladba sa celý rok držala na vrchole všetkých vtedajších hitparád. Dokonca som dvakrát prekladal dátum sobáša kvôli nahrávaniu tejto platne.
Nechýbajú vám v televízii relácie typu Triangel, Rhytmick a podobne?
Určite áno. Ale nič sa s tým nedá urobiť, pretože majitelia televízií nedokážu prikázať riaditeľom a hudobným redaktorom, aby niečo takéto zaviedli. Radšej povedia, že je to nerentabilné a vec je vybavená.
Rádia zaviedli zo zákona 25 percent vysielania pre pôvodnú hudobnú tvorbu. Nastal posun v tejto oblasti?
Malý posun tu je. Ak by to bolo na mne samotnom, pokojne by som im dal sedemdesiatpercentné kvóty pre slovenskú hudbu, tak ako inde vo svete. Je však ťažké bojovať s veternými mlynmi, lebo tri štvrtiny médií na Slovensku je v zahraničných rukách.
Metalinda bez Drapáka je ako Elán bez Ráža alebo Tublatanka bez Ďurindu. Neľutujete s odstupom času svoj odchod z Metalindy?
Nikdy som tento krok neľutoval. Aj taký býva osud kapiel. V minulosti bol v štádiu úvah pokus o návrat. Ak sa to však nemá urobiť poriadne, nech sa to radšej nerobí vôbec. Mám vlastné hudobné aktivity, ktoré ma naplno zamestnávajú. Takto to proste chodí. Nielen u nás, ale aj vo svete.
V roku 2016 sme sa stretli na Rockovom zábere na Gäceli, teraz sa vidíme v kultúrnom stredisku.
Ako sa hovorí, na Orave dobre, na Orave zdravo. Mám tu aj množstvo kamarátov a známych. Nehovoriac o vďačnom publiku. Rád by som pozdravil organizátorov Rockového záberu. Mali sme s kapelou pocit, že to nerobia vyslovene pre peniaze. Bodaj by takýchto rockových záberov bolo na Slovensku viac.
Autor: Boris Hrudál
