ISTEBNÉ. Peter Tatarka si vyskúšal lyžovanie i karate, no nakoniec sa stal úspešným kulturistom. Z posilňovne na učilišti sa prepracoval až na svetové pódia.
Ostal bez pohára
Rodák z Istebného je už dvojnásobným majstrom Európy a dve bronzové medaily má zo svetového šampionátu. Prvú získal v Maroku 2013 a druhá mu pribudla do zbierky na konci roku 2017 v Španielsku. „Keď sme ostali už iba traja na pódiu, mal som nádej, že z toho bude lepšie ako tretie miesto,“ hovorí čerstvý štyridsiatnik. „Rozhodovali detaily, no nakoniec som rád aj za bronz.“
České finále režírovala florbalistka z Tvrdošína Čítajte Kategória do 95 kg, v ktorej štartoval aj Peter, pôvodne nebola v pláne. Ale keďže sa na majstrovstvách sveta zúčastnilo veľa pretekárov, vytvorili aj túto. „Medailu a diplom som síce dostal, ale neostal mi pohár.“
Kulturistickému svetu momentálne dominujú hlavne arabské štáty. V tejto váhovej kategórii vyhral reprezentant Iránu. „Majú tam skvelé podmienky,“ hovorí Oravčan. „Je tam veľa kulturistov a potom majú z čoho vyberať. Financujú ich prevažne šejkovia.“
Náročný posledný týždeň
Najťažší pre kulturistu je posledný týždeň pred podujatím. V prvej polovici sa takmer neprijímajú žiadne sacharidy. Jeho jedálniček tvoria hlavne bielkoviny z mäsa a zeleniny. Človek tvrdo cvičí a cíti sa unavený. V druhej polovici sa už pridávajú sacharidy ako ryža.
„Síce opticky nevidieť rozdiely, ale kulturista má viac síl a energie na súťaž,“ hovorí Oravčan. Deň a pol pred podujatím obmedzuje pretekár vodu. Nepije žiadnu alebo iba v malom množstve. „Je to kvôli tomu, aby sa podkožná voda ešte viac scvrkla a vyzneli všetky detaily svalov.“
V náročnom týždni môže jedna chyba stáť celý výsledok. „Môže sa stať, že pretekár sa omylom napije alebo si niečo posolí. Celá forma je potom preč a s ním aj možné medailové umiestnenie.“
Pri rozcvičovaní pred samotnou súťažou si kulturisti radi doprajú niečo sladké. „Lepšie sa rozcvičíme a je dobré, keď do svalov ešte niečo natlačíme. Zvykneme si dávať čokoládu alebo sladené zahustené mlieko pikao.“
Nespoliehal sa na miestnu stravu
I keď počas roka nedostávajú kulturisti od štátu peniaze, na majstrovstvách sveta v Španielsku mali vytvorené dobré podmienky. Zväz im zabezpečil dopravu, ubytovanie i trikrát denne stravu. Peter Tatarka však pri stravovaní nenechal nič na náhodu. „Zobral som si indukčný varič a panvičku, aby som si mohol na izbe pripraviť ryžu a mäso.“
Úspešný kulturista takisto nemôže pochopiť, ako môžu byť niektorí reprezentanti tak sebeckí. „Videl som Turka, ktorý si zobral na tanier takmer kilo hovädzích plátkov. Veľa mu ostalo, čašníci to potom vyhodili a niekomu neostalo.“
Ocenený Pavol Bača: Z lavičky ma to priam ťahá na ihrisko Čítajte Rovnako ako všetci vrcholoví športovci, aj kulturisti sú stále testovaní na možný doping. Do systému preto musia v dostatočnom predstihu nahadzovať, kde ich môže kontrola zastihnúť. Prípadnú zmenu takisto vždy musia zaevidovať. „Doma som ešte nemal dopingovú kontrolu. Na podujatí sa zvyčajne losuje z mešca, ktorých pretekárov otestujú.“
Na scéne už vyše 20 rokov
Predpoklady na kulturistiku objavil u dvojnásobného medailistu z majstrovstiev sveta Dolnokubínčan Peter Kokoška, európsky šampión z roku 2010. Trénera robí Petrovi doteraz. „Zvyčajne sa pripravujem sám, ale na reprezentačnom zraze je dobre, keď si vypočujem názor druhého. Vidí ma inak.“
Peter Tatarka mal 17 rokov, keď sa začal aktívne venovať kulturistike. Predtým posilňoval na učilišti v Istebnom, robil karate alebo lyžoval. Bohaté skúsenosti teraz odovzdáva klientom v Prahe, kde robí osobného trénera. V decembri oslávil 40 rokov, no stále neplánuje s aktívnou kariérou skončiť.
„V kulturistike je to vrchol, človek je v najlepšej forme. Svaly sú rokmi dobre vypracované.“ Za vyše 20 rokov nazbieral úspešný Oravčan veľa medailí i pohárov. Prvýkrát vyhral v Žiline a posledný kov zatiaľ doniesol zo Španielska. „Úspech je v sústavnom a poctivom cvičení a takisto v stravovaní. Nie je možné trénovať tri mesiace a potom si dať pauzu. Kulturista musí tvrdo pracovať celý rok.“
Peter Tatarka so svojím trénerom Petrom Kokoškom. (zdroj: Archív kulturistu)
