DOLNÝ KUBÍN. Pavol Bača kedysi čaroval s loptou na ihrisku, teraz je skvelým trénerom. Jeho rukami prešlo už množstvo futbalistov. Najnižšiu trénerskú licenciu si spravil už ako 16-ročný. Vyššiu o dva roky neskôr. Keď ako 32-ročný aktívny hráč prestúpil do Dolného Kubína, mal už na starosti žiakov. Potom viedol aj mužov s Dušanom Tittelom starším v druhej lige. Pracoval takisto v Ružomberku, kde mal na starosti mladší dorast.
Dlhoročnú prácu rodáka z Trstenej odmenil začiatkom januára aj Stredoslovenský futbalový zväz, ktorý ho vyhlásil za trénera dospelých v roku 2017. S 46-ročným koučom Dolného Kubína sme sa porozprávali.
Ste hrdý na toto ocenenie?
Vnímam ho ako zadosťučinenie za doterajšiu robotu. Pre mňa znamená toto ocenenie veľmi veľa. Ocitnúť sa na pomyselnom piedestáli kvalitných trénerov Stredoslovenského kraja je veľkou cťou. Futbal je však tímová hra. Bez podpory ľudí okolo mňa a hráčov by som toto ocenenie nedostal.
Najviac by som sa poďakoval Eduardovi Buganovi staršiemu, ktorý stojí pri mne od prihlásenia mužov Dolného Kubína do 4. ligy. Ocenenie je tiež záväzkom do ďalšej práce, lebo sa dá stále zlepšovať a napredovať.
Prečo práve za rok 2017? Čím bol výnimočný?
Myslím si, že to nie je len otázka jedného roku, ale dlhodobejšie hľadisko. V roku 2017 sa nám podarilo udržať mužov Dolného Kubína
na futbalovej mape. V ťažkých podmienkach sme obsadili 5. miesto. Cez letnú prestávku som musel mužstvo znova budovať od začiatku. Odišlo 12 hráčov. Takisto si myslím, že zavážila aj práca v doraste. Mali sme 33-zápasovú víťaznú sériu. Radosť z futbalu však v tomto roku vystriedal aj smútok, keď mi v máji umrel otec, ktorý bol veľký futbalový fanúšik.
Turnaj v Kňazej ukázal, aký nevyspytateľný môže byť futbal Čítajte Čo je podľa vás na trénerskej práci najťažšie?
V prvom rade je to zvládanie tlaku. Potom, aby mal tréner okolo seba ľudí, na ktorých sa dokáže spoľahnúť a môže sa na nich obrátiť pri problémoch. Tréner musí takisto vedieť vycítiť nálady hráčov a vychádzať z dôkladného poznania prostredia. V tíme musí urobiť správnu chémiu a mať vieru vo vlastné schopnosti.
Nevyčíta vám niekedy žena, že si náladu z futbalu prenášate aj domov?
Snažím sa to síce eliminovať, ale nie vždy sa mi to podarí. Hlavne, keď prehráme, som smutnejší. Lepší prípad je, keď vyhráme. Celkovo ide futbal vždy na úkor času a rodiny.
Patríte v zápase ku pokojným povahám?
Som súťaživý typ a nerád prehrávam. Vždy to závisí od vývoja zápasu. Patrím skôr ku impulzívnejším typom, no treba vždy poznať povahu hráčov. Krikom môžete niekomu ublížiť, ale na niekoho ani to nepomôže.
Nemáte niekedy chuť vybehnúť z lavičky na ihrisko?
V tejto sezóne som aj nastúpil na jeden majstrovský zápas. Sú momenty, v ktorých by som veľmi rád vybehol na ihrisko. Priam ma to tam ťahá.
Na ktorý zápas si ako tréner najradšej spomínate?
Jeden konkrétny sa nedá určiť. Rozdelil by som ich po kategóriách. U starších žiakov si najviac pamätám, keď sme doma porazili Žilinu 2:0. Góly dali Jašica a Verček. Ako tréner dorastu Ružomberka mi utkvel hlavne skvelý obrat proti Slovanu Bratislava. Nepriaznivý stav sme otočili v posledných troch minútach.
U mužov nezabudnem na sezónu 2011/2012. Vtedy sme skončili tretí v druhej lige a dokázali sme v jednej sezóne trikrát vyhrať s Podbrezovou 1:0. Tie body jej potom chýbali v postupe do najvyššej súťaže.
Ktorý tréner vám je svojou prácou najbližšie?
Sledujem prácu mnohých trénerov. Páči sa mi, ako rýchlo vybehol do trénerského kormidla Zinedine Zidane v Reale Madrid. Z dlhodobejšieho hľadiska mi najviac imponuje Pep Guardiola. Jeho vystupovanie, prístup a práca zanechávajú nezabudnuteľnú pečať.
České finále režírovala florbalistka z Tvrdošína Čítajte V Dolnom Kubíne pôsobíte s prestávkami už 15 rokov. Neplánujete zmenu?
Mal som pred sezónou i teraz cez zimnú prestávku ponuky, ale rozhodol som sa ostať. Som zamestnaný v škole a robiť trénerstvo na vyššej úrovni je veľmi ťažké. Práca trénera je vrtkavá. Chcel by som sa však posúvať vyššie. Uvidíme, čo život prinesie.
