NIŽNÁ, PODBIEL. Bolo to zhruba pred polrokom. Hruštínčan Jozef Gábor našiel niečo kovové a poriadne hrdzavé v miestnom potoku. Zašiel s tým do Oravského múzea. Zo skorodovaného čuda sa vykľula praveká sekerka. Nálezov z najstarších dôb má Orava mnoho. A mnohé sa stále ukrývajú hlboko v zemi.
Rôzne otázky
Archeologička Barbora Danielová pracuje v Oravskom múzeu P. O. Hviezdoslava. Jej obdobím je pravek a všetko, čo s ním súvisí. Z nájdených artefaktov zisťuje, aký bol vtedajší človek, ako žil, ako býval, čo po sebe na Orave zanechal. „Nekopeme teda dinosaury, čo si mnohí mylne myslia,“ hovorí. „Tie totiž žili dávno pred ľuďmi. A archeológia je veda o človeku.“
Otázku, na čo je vlastne také obyčajné vŕtanie sa v zemi dobré, nemá rada. Nie všetci môžu byť lekári, stavať budovy či vyrábať nejaké predmety. „Niekto musí zisťovať, čo tu bolo predtým, aby sme si mali z čoho brať príklad. A napokon, ľudia sa ani veľmi nezmenili. Veci, ktoré dnes využívame napríklad v záhradníctve, poznali už veľmi dávno. Preto nemôžeme brať pravekých ľudí ako zaostalých.“
Prehľad lyžiarskych a peších prechodov Čítajte Prednášok o archeológii, najmä takých, ktoré hovoria o danom území, na Orave veľa nebýva. Barbora sa preto jednu rozhodla urobiť. O histórii Nižnej a Podbiela. Hoci si starší možno pamätajú na 70. roky, kedy prebiehali výskumy na Ostražici či na podbielskom pravekom pohrebisku, mladší o niečom podobnom ani netušia. „Je dôležité, aby ľudia vedeli, čo sa nachádza v ich okolí.“
Zdanie ho nesklamalo
Málokedy nálezca odovzdá to, čo nájde. Ak sa tak stane pri kopaní základov, ľudia sa neraz zľaknú, že im úrady zastavia stavbu a urobia z ich pozemku bezzásahovú zónu práve pre archeologické nálezisko. Tak radšej rýchlo vykopú, čo treba, zalejú betónom a majú pokoj.
Alebo cielene s detektorom kovov chodia po lesoch a poliach, aby našli výpovede minulosti. Jedno aj druhé je nelegálne. Akýkoľvek nález, hoci ho laik nevie posúdiť, by mali preskúmať odborníci. Nemusí ísť o nič vzácne. Ale aj môže. A nálezcovi sa to môže vyplatiť. Tak, ako Jozefovi Gáborovi z Hruštína.
„Prišiel k nám pred polrokom s niečím, čo si sám nazval sekeromlat,“ hovorí archeologička. „Povedal, že netuší, čo to je, ale myslí si, že to bude niečo staré. Predmet bol veľmi skorodovaný." Skúmaním archeológovia zistili, čo to bolo.
