ZÁBIEDOVO. Zábiedovčania si o jeden deň predĺžili sviatky, 27. decembra si pripomenuli 450 rokov od prvej písomnej zmienky o dedine. V historických dokumentoch sa spomína prvý raz v roku 1567 ako Zawydovo.
Peniaze na kostol
Oslavy významného jubilea začali svätou omšou obetovanou za všetkých zomrelých Zábiedovčanov, osobitne za kňaza Jána Stasa. Roky pôsobil v USA, no k rodnej dedine mal vrúcny vzťah. Odkázal jej peniaze na výstavbu kostola. A s jeho menom sa spájal aj termín slávnosti.
„Stanovili sme ho práve na sviatok sv. Jána Evanjelistu, ktorému mal byť náš kostol podľa želanie dôstojného pána Jána Stasa zasvätený,“ povedal starosta Ján Banovčan. „Práve v tento deň sme mali sláviť odpust. No naši predkovia sa rozhodli inak. Ján Evanjelista, ako najmladší a najmilší Ježišov učeník, sa síce dostal na oltár nášho chrámu, ale odpust slávime na Božské Srdce Ježišovo.“ Svätá omša tak mala byť akýmsi odčinením za nerešpektovanie vôle dobrodinca z Ameriky.
Pri príležitosti jubilea správca farnosti Jaroslav Chovanec požehnal prvú obecnú monografiu, ktorú tím autorov zostavoval takmer dva roky. Myšlienka na jej vytvorenie však vznikla už pred desiatimi rokmi a odvtedy obec postupne zhromažďovala rôzne informácie o dedine a o ľuďoch v nej žijúcich.
Neúroda a cholera
Zábiedovčania to nemali ľahké. Už po 40 rokoch existencie bola dedina úplne zničená hajdúchmi Štefana Bočkaja. Ďalšie spustošenie prišlo počas kuruckých vojen a ešte sa z toho dedina nespamätala, keď ju v roku 1683 vydrancovali litovské vojská.
Ťažké skúšky pripravovala starým Zábiedovčanom aj príroda a choroby. Zamrznuté roky 1715 a 1716 spôsobili neúrodu a hladomor, následkom čoho sa mnoho obyvateľov odsťahovalo na dolnú zem.
Katastrofálna povodeň v roku 1813 zničila nielen niektoré stavby a úrodu, ale odniesla aj ornú pôdu z mnohých polí, takže na niektorých ešte ani po viac ako 15 rokoch nič nevyrástlo. Povodeň zničila úrodu aj v roku 1923. Cholera zasiahla obec v roku 1831 a vyžiadala si 124 obetí, v roku 1873 vypukla opäť a zomrelo 64 ľudí.
Pred ohňom neušli
Drevenú dedinu ohrozovali aj požiare. V januári 1821 zhorelo 103 domov a o rok neskôr požiar zničil 33 domov. V máji 1862 oheň zničil skoro celú dedinu a v auguste 1898 zhorelo 14 domov. V roku 1922 zhorelo 16 domov a 19 hospodárskych budov na Malej strane. Oheň sa rýchlo šíril, lebo fúkal silný vietor, bola noc a ľudia spali.
Toto vás minulý mesiac mohlo zaujať. Je to tak? Čítajte Na následky silných popálenín zomrela jedna žena, vážne popálení boli traja muži. Zhoreli tri dojnice, štyri teľatá, päť oviec a dve ošípané. Niektorí ľudia prišli o všetko – dom, gazdovstvo, stroje, náradie, seno, drevo, riad aj šatstvo. Bez strechy nad hlavou zostalo 81 ľudí. Vtedajší starosta žiadal o pomoc pre pohorelcov priamo prezidenta T. G. Masaryka. Minister s plnou mocou pre správu Slovenska rozhodol o pridelení podpory. Sedemnásti pohorelci dostali 9900 korún. Podpora bola veľmi malá, niektorí nedokázali z nej vybudovať svoje usadlosti ani za tri roky.
Takmer celá dedina opäť ľahla popolom počas oslobodzovacích bojov v roku 1945.
Zadarmo do každého domu
Nielen toto, ale aj mnoho ďalších zaujímavých informácií obsahuje Monografia obce Zábiedovo. „Slávnosť aj kniha sú poďakovaním všetkým tým generáciám Zábiedovčanov, ktoré uplynulých 450 rokov budovali svoju obec a zároveň má byť aj odkazom našich predkov pre nás i pre tých, čo prídu po nás, aby si svoju obec vážili a snažili sa byť prospešnými pre jej rozvoj,“ dodal starosta.
Oravské obce a mestá, tu je všetko pokope Čítajte Kniha má takmer 600 strán. Obec plánuje vytlačiť 850 kópií. Zadarmo ju dostala každá domácnosť, ostatné sú na predaj na obecnom úrade. Výroba publikácie stála zhruba 11-tisíc eur. Väčšia časť išla z obecného rozpočtu, prispeli však aj Urbárski spolumajitelia, pozemkové spoločenstvo Zábiedovo a Združenie vlastníkov lesa, pozemkové spoločenstvo Zábiedovo.
