Na Slovensku je približne 16-tisíc registrovaných koní, ale len necelých dvadsať podkúvačov. Z toho šiesti majú na túto náročnú prácu živnosť, školu a vzdelanie. Patrí medzi nich aj 51-ročný Ján Kurtík z Jasenovej. Pôvodne vyučený mechanik strojov hutníctva železa sa do tridsiatky živil ako vodič, ošetrovateľ koní, profesionálny vojak UNPROFOR aj úradník v kancelárii. Zlom nastal v roku 1998.
Čo sa stalo v roku 1998?
S deťmi sme si splnili sen a kúpili si koňa, Generála. Bolo ho treba podkuť, tak som zavolal kamaráta, ktorý pracoval ako podkúvač vo Švajčiarsku. Mal zlomenú ruku, tak som musel robiť ja. Keď sme skončili, spýtal som sa ho, ako som si počínal. Povedal: Ako keby si sa s tým narodil. O týždeň ma zavolal na pivo. Ale keď som za ním prišiel, zrazu ma postavil pred dva kone a povedal: Rob. Tak som robil a odvtedy kone podkúvam 20 rokov.
Aké ste mali začiatky?
Tesne predtým som bol dispečerom v dopravnej spoločnosti. Sedel som v kancelárii v obleku a kravate. Odišiel som, urobil špeciálnu školu podkúvača a založil živnosť. Po kurze som išiel na týždňovú prax do Rakúska. Tamojší majster potreboval pomocníka. Bol so mnou spokojný, tak som tam nakoniec ostal sedem rokov. Zarábal som len podkúvaním koní.
Mali ste dostatok práce?
V Rakúsku sa podkúvaním živí približne dvetisíc ľudí, no aj tak sme mali práce dostatok. Ale cestovali sme od talianskych hraníc až po české. Denne sme prejazdili aj päťsto kilometrov, podkuli 15 koní.
Prečo ste sa vrátili na Slovensko?
Mesiac som pracoval v Rakúsku, dva týždne som bol doma. Ale neoddychoval som. Aj tu som sa staral o kopytá a postupne si budoval klientelu. Keď som už mal dosť zákazníkov, aby som utiahol dielňu, kurzy, auto, prišiel som domov natrvalo.
Koľko koní podkujete týždenne?
Pred 20 rokmi som za mesiac podkul päť koní, lebo práce bolo málo. Dnes prejde týždenne mojimi rukami 30 koní. Toto je príčina nedostatku ľudí. Starší vymreli, alebo už nevládzu. Dôchodcovi stačí podkuť jedného koňa týždenne, aby mal na pivo. Viacero ľudí to robí popri inej práci. Ale ak sa musím touto prácou uživiť, tak musím tvrdo pracovať. No už sú preč časy, keď som dokázal ošetriť 10 až 15 koní za deň. Aj dnes to dokážem, ale na druhý deň sa nepohnem. Som rád, keď si denne urobím čas na päť koní.
Na čo ich majitelia využívajú?
Celkovo sa starám o približne 450 koní, no možno len desať je pracovných. Ostatné sú jazdecké, určené na šport či zábavu. Trochu sa to snažia dať do poriadku štátne lesy a urbáre. Teraz je už podmienkou, že každý, kto ide robiť do lesa, musí mať nielen pílu, ale aj koňa. Otázne je, ako sa to dodržiava.
Dávidove traktory sa od originálov líšia iba veľkosťou Čítajte Ako často a prečo treba koňa podkuť?
Tak, ako si ľudia strihajú nechty, tak aj kone potrebujú ošetriť kopytá, ktoré sú z rohoviny a rastú. V prírode sa divé zvieratá jelene, srny, diviaky musia za stravou nachodiť a ratice si odierajú. Rohovina im nerastie tak, ako keď koňa doma kŕmime. Približne každých osem týždňov treba koňa vyzuť. Teda strhnúť staré podkovy, vystrúhať kopyto, zbaviť ho starej prerastenej rohoviny. Nakoniec dostane novú podkovu. Trvá to približne hodinu až dve. Podkovu potrebuje, aby mohol pracovať, aby sa dalo na ňom jazdiť. Je to jeho topánka. Zvyšuje výkon, uľahčuje mu život. Podkova kopyto zároveň chráni. Keď vás pošlem s koňom ťahať drevo do hory a dám vám bosého a obutého, s ktorým sa vám bude lepšie robiť? Je to rovnaké ako s autom. Do terénu potrebuje poriadne pneumatiky.
Kedysi kone podkúval kováč. V začmudenej dielni búchal kladivom do žeravého železa. Zmenilo sa niečo?
Toto už dávno neplatí. Kedysi chodili kone za kováčom, teraz je to presne naopak. Z dva roky mám na dodávke najazdené 120-tisíc kilometrov. Mám v nej kompletnú dielňu. Keby som chcel podkovy vyrobiť, majiteľ koňa by zbytočne platil viac a ja by som sa viac narobil. Preto podkovy už nevyrábame, ale kupujeme polotovary. Uľahčujú a urýchľujú prácu. V plynovej vyhni ju zohrejem za 15 minút. Dôvod je jednoduchý. Ktorú podkovu vytvarujete a prispôsobíte na kopyto skôr? Studenú alebo žeravú?
Podľa čoho viete, ktorá podkova je vhodná?
Kone, podobne ako ľudí, trápia choroby súvisiace s nohami a kopytami. Na výber je množstvo zdravotníckych podkov, druhov a materiálov. Nielen železné, ale aj hliníkové či plastové. Pri zdravom koňovi je výber ľahký. Pri chorom vyberiem ortopedickú podkovu podľa zdravotného problému. Veľa chovateľov kone prekrmuje, čo má za následok prudký rast rohoviny. Neuvedomujú si, že ak zožerie kilo ovsa, kilo ovsa musí prácou alebo jazdením aj vypotiť. Pohyb je pre toto zviera prirodzený a nevyhnutný.
Nechce sa vám čítať? Počúvajte Čítajte Je to fyzicky náročná práca?
Veľmi. Dospelý kôň váži niekoľko sto kilogramov a má riadnu silu. Keď s ním idem pracovať, musí poslúchať. No kone sa kopú, hryzú a pretláčajú. A skúšajú to aj na mňa. Pretláčať sa s ním nebudem, lebo je silnejší. Hrýzť sa tiež nebudem. Kopať ho nemôžem, lebo ma zavrú, že ho týram. To, ako sa správa, je nielen výsledkom jeho povahy, ale hlavne výsledkom starostlivosti chovateľa.
Utrpeli ste niekedy úraz?
Zatiaľ len malé. Popálené a porezané ruky, rozbitá hlava, zlomená ruka, poskákané po chrbte. Ale to je vždy chyba človeka. Kone sa rodia dobré, no zlou výchovou a správaním k nemu sa z neho môže stať zlé zviera. Preto ho neodsudzujem za to, že ma kopol do zadku.
Kde robia chovatelia chybu?
Kôň je stádovité zviera, snaží sa byť vodcom. Platí tam geneticky zakódovaná hierarchia. Stretol som sa so silne dominantnými jedincami. Zaútočili na mňa ako pes. Neurobili to na môj podnet. Majitelia ich nezvládali. Buď dostali nadbytok stravy, alebo mali málo práce. Aj kŕmič, ktorý sa koňa bojí, môže z neho spraviť agresívne zviera. Prvý raz príde ku koňovi, ten sa ku nemu otočí, sklopí uši dozadu. Kŕmič sa zľakne a len mu dá kýbeľ krmiva. Na druhý deň mu ho hodí lopatou. Potom už nevojde do boxu ani s lopatou. Na ďalší ho už kŕmi len spoza dverí. Potom sa kôň tak zacerí, že zuby škrabnú po železe. Nakoniec ťa uhryzne do zadku, pretože je pánom a chovateľ mu to dovolil.
Koľko koní ste za dvadsať rokov obuli?
Mám len približný odhad. Urobím päť koní denne, 25 týždenne, mesačne sto. Ročne je to za 11 mesiacov, lebo mesiac mám voľno, 1100 koní. Za 20 rokov je to 22-tisíc, čo je 88-tisíc nôh.
Máte nasledovníka?
Veľmi rád by som povedal áno, ale musím povedať nie. Fyzická práca nie je ťahákom pre mladých ľudí. Rastie lenivá generácia a mamičky k tomu veľmi prispievajú. Deťom vravia, choď sa učiť, lebo budeš pracovať ako otec. Zatiaľ ostatný 33-ročný pomocník skončil v Prešove na stanici opitý so zlomenou rukou, rozbitou hlavou, bez peňaženky. Bol nespoľahlivý a ja mu mám veriť? Uč takého.
Vymrie remeslo podkúvača na Slovensku?
Verím že nie. V roku 2016 sme založili Slovenský cech podkúvačov. Má do 20 členov. Chceme zvýšiť úroveň podkúvania a vzdelania podkúvačov vyššie. Prezentujeme našu prácu, spoločne sa vzdelávame, posúvame si informácie, radíme sa. Chodíme po seminároch po Slovensku aj v zahraničí. Dúfam, že nám to pomôže na Slovensku zachovať profesiu kováč podkúvač.
Toto vás minulý mesiac mohlo zaujať. Je to tak? Čítajte Aký je rozdiel medzi chovom koní v zahraničí a na Slovensku?
V zahraničí sú stajne na lepšej úrovni, u nás je veľa blata,“ hovorí Ján Krtík. „Na Slovensku sa ľudia ešte len učia. Veci sa dajú riešiť jednoducho, ale my, Slováci, hľadáme vždy ten zložitejší spôsob. Namiesto toho, aby sme chovali kone v spoločných dvoroch, osamostatňujeme sa. Nevieme spolu žiť, lebo si závidíme aj nos medzi očami. Niektorí ľudia chcú koňa, ale ak ho chovajú sami, tak je to drahé. Často je to trápenie pre koňa aj majiteľa. Mali by sa spojiť. Nebudeš stavať futbalové ihrisko, aby si na ňom hral sám. Ale ak nás je jedenásť, tak ho postavíme spolu a oplatí sa to.
Kôň potrebuje stajňu, aby mu niekto dal žrať, napojil ho, očistil a základnú vec, aby ho niekto opohyboval. Z týchto vecí stačí, keď robíš poslednú záležitosť, teda jazdíš. Nebudeš sa zabávať kydaním, kŕmením, upratovaním. Pracovné záležitosti sa dajú skĺbiť a ekonomicky utiahnuť tak, aby to bolo lacnejšie. Ľudia by si mali vytvárať športové areály, v ktorých sa náklady rozrátajú.
