ZÁKAMENNÉ. „Bola to pre mňa veľká výzva, zahrať odmeraného, nepríjemného a pyšného farára,“ hovorí 37-ročný kňaz Cyril Hamrák. „On je pravý opak môjho správania a zo začiatku som mal problém zžiť sa s touto negatívnou postavou. Ale zvládol som to.“ Svedčia o tom aj reakcie ľudí, ktorí ho po predstavení oslovili. „Vraveli, že mali problém sledovať ma v takejto postave, pretože ma takého nepoznajú.“
Zabralo dedinské prostredie
Domáci ochotníci sa prvý raz stretli pred tromi rokmi. Divákom sa predstavili dramatickým pásmom, prvotinou o Jánovi Vojtaššákovi. Na pódium ich vtedy vyšlo dvanásť.
„Predstavenie sa stretlo s pozitívnym ohlasom, preto sme urobil nábor do súboru,“ povedala režisérka Zuzana Demková, ktorá sa predtým 15 rokov venovala deťom v súbore Prvosienka v miestnej základnej škole. Záujem ich prekvapil. Dnes majú členov raz toľko.
Začali sa obzerať po novej hre. Rozhodnutie padlo v Slovenskom komornom divadle v Martine.
„Videli sme hru napísanú podľa poviedok Mila Urbana Výkriky bez ozveny,“ hovorí režisérka. „Veľmi nás to oslovilo. Chceli sme to urobiť po svojom, podeliť postavy medzi našich ľudí a dostať hru z kamenného divadla medzi ľudí na dedinu.“
O pomoc požiadali profesionálov z martinského divadla, ktorí ochotne poskytli scenár. „Netúžili sme po veselohre, lebo sa hrávajú takmer všade. Siahli sme po niečom vážnejšom, čo je dedine bližšie. Majetky, láska, nenávisť, zúfalstvo, peniaze, intrigy, jednoducho dedinské prostredie.“
Tlieskal aj syn Mila Urbana
Premiéry v Zákamennom sa zúčastnil aj 77-ročný Cyril Urban, syn autora poviedok Mila Urbana. Predtým videl aj premiéru v Martine, takže môže porovnávať. „Dobre zapôsobili dve veci. Hrali to ľudia, ktorí žijú v kraji, pre ktorý toto dielo môj otec napísal. Sú tam ľudia, zvyky, pasuje to na Goralov. V Martine to predviedli na profesionálnej úrovni, ale scéna bola príliš vyšperkovaná. Využili veľa efektov, ktoré to do určitej miery rušili. V Zákamennom to bolo vyslovene čisté a jednoduché. Mám z toho lepší pocit.“
Premiéru Výkrikov bez ozveny odohrali 3. januára. Stretla sa s veľkou odozvou. „Už nás volajú aj do iných dedín,“ hovorí Demková. „Máme už štyri objednávky.“
Ochotníci zo Zákamenného ale nechcú skončiť len na Orave. „Chceme sa zapojiť do celoslovenskej súťaže ochotníkov, ktorá vrcholí Scénickou žatvou. Popri tom si chceme zasúťažiť a porovnať sa s inými ochotníckymi súbormi.“
Dedinským hercom, ktorí hrajú na dedine pre dedinu, držíme palce.
