ZUBEREC. Päť generácií malo zastúpenie na stretnutí rodu Harmatovcov, najstaršia však iba v spomienkach.
Zišli sa potomkovia Alojza (1901 – 1974) a Márie (1904 – 1974). Doba, v ktorej zanechali brázdu, sa zmenila na nepoznanie. Tá brázda sa tiahne celým storočím. Aké bolo? Prešlo náhlymi politicko-spoločenskými zmenami i technickými výdobytkami. Predtým bolo ich rodisko uzavretá roľnícka dedinka v nehostinnom prostredí pod horami, dnes je Zuberec moderná obec, ktorú vyhľadáva svet.
O remeslá nie je núdza
Sálu zubereckého kultúrneho domu zaplnili deň po výročí nežnej revolúcie ľudia rôzneho veku – od pár mesiacov do 85. Boli medzi nimi učitelia, stavbári, strojári, kuchári, programátori. Vedeli by pripraviť pizzu, diétnu stravu pre pacientov, ale i postarať sa o penzión plný turistov. Roznesú poštu, postarajú sa o chorých v nemocnici či v sanitke, upravia záhrady i kytice kvetov. Uhasia požiar, skontrolujú kvalitu. Pomôcť môže laborant, fyzioterapeut, veľkoobchodník, inšpektor práce, šoféri.
Treba zabezpečiť kultúrny program? Kedykoľvek sú poruke speváci, hudobníci, tanečníci, členovia i odchovanci Oravanu a iných zoskupení, dídžej, výtvarníci, maliari.
Napriek rôznym povolaniam a koníčkom mali všetci prítomní okrem dobrej nálady jedno spoločné – predkov Alojza a Máriu Harmatovcov narodených začiatkom 20. storočia.
A čím by chceli byť ich potomkovia, ktorí sa na povolanie ešte len pripravujú? „Budem rada, keď vôbec doštudujem.“ Aj takúto odpoveď so smajlíkom sme zachytili. Ale našli sa aj ambicióznejšie plány, vrchol siaha k povolaniu prezident.
Zasiahli ich dve svetové vojny
Starkí Harmatovci sa narodili, keď Slováci patrili do rakúsko-uhorskej monarchie. Dorastali a dospievali v období prvej svetovej vojny.
Keď mal Alojz 17 a Mária 14 rokov, rakúsko-uhorská ríša sa rozpadla. Vznikom Československej republiky sa splnila tisícročná túžba Čechov a Slovákov mať svoju domovinu a svoj vlastný štát.
Obdobie relatívne lepšieho života vystriedala začiatkom 30. rokov svetová hospodárska kríza, Alojzovi a Márii Harmatovcom zomrelo na týfus v malom veku päť detí.
Kríza vyvrcholila 2. svetovou vojnou. Vtedy mali Alojz a Mária doma tri malé deti Klementa, Margitku a Hanku.
V roku 1948 prevzali moc komunisti a ďalšie štyri desaťročia žili ľudia v totalitnom režime.
Je síce pravda, že sa toho veľa vybudovalo pre zlepšenie života, ale ľudia chceli voľnosť aspoň v duchovnom živote a slobodu vo vykonávaní náboženských povinností.
No život, tak ako aj cez vojnu, aj v totalitnom režime bol naplnený ľudskými radosťami a starosťami – ľudia sa rodili, učili, ženili, vydávali, milovali, pracovali, zomierali.
V takomto období prichádzali na svet deti do rodín detí Alojza a Márie, teda Klementa a Márie Harmatovcov, Margitky a Jarolíma Šróbu, Hanky a Jozefa Vojtaššáka, Agnešky a Alojza Kováľa, Márie a Cyrila Fileka.
Bola to tiež ťažká doba. Roľníci museli plniť kontingenty štátu, tie boli neúmerne vysoké, tresty za neplnenie tiež.
Ľudia mali k sebe blízko
Ale aby sme nevykresľovali tú dobu ako zlú, ľudia mali k sebe bližšie, stretávali sa, spievali, hrali, tancovali.
V ďalšom období sa zakladali družstvá, ľudia museli upúšťať od súkromného vlastníctva.
Kedysi stačilo málo, aby sa deti potešili. Viete si to dnes predstaviť? Čítajte „A takto sme si tu žili, postávali v radoch na ovocie, nemali sme predstavu o supermarketoch, nedajbože hypermarketoch,“ spomínala práve tá generácia. „Zháňali sme známosti, ak sme chceli auto, televízor, práčku, chladničku. Pochodovali sme a zdravili socializmus v prvomájových sprievodoch.“ Hladom a biedou síce ľudia už netrpeli, mali všetci prácu i plácu, ale chýbala sloboda prejavu, názoru, podnikania, cestovania.
Komunistická strana ustúpila až po štyroch desaťročiach. Udalosti zo 17. novembra 1989 otriasli totalitným režimom a otvorili dvere ku slobode a rodiacej sa demokracii. Postupne padla železná opona a otvoril sa nám svet a my svetu.
A to je doba, v ktorej prichádzala na svet mladšia a najmladšia generácia s koreňmi u Kubice, tak volali Harmatovcov žijúcich v dome, ktorý musel pred pár desiatkami rokov ustúpiť výstavbe obchvatu Zuberca pri výjazde v smere na Liptov.
Rodina má rodostrom
Rodostrom Harmatovcov spracovala Anina pred niekoľkými rokmi. Poslúžil na zjednodušenie predstavenia stovky prítomných ľudí. Zároveň bolo stretnutie dobrou príležitosťou na doplnenie jeho nových výhonkov.
Vedomosti zábavne
„Koľko má Zuberec obyvateľov práve dnes?“ aj takáto otázka zaznela v poučnom i veselom kvíze tímov. Práve táto odpoveď sa asi najviac odchýlila od správnej. Zuberčanov bolo k danému dátumu 1919.
Strojárovi učarovalo drevo. Jeho pohyblivé betlehemy ľudí nadchli Čítajte Ako poznajú potomkovia Harmatovcov svoju rodnú obec, preverilo množstvo ďalších, vtipných i vážnych otázok. Mimochodom, mali zostaviť aj rebríček najčastejšie vyskytujúcich sa priezvisk v dedine (k 16. 11.). Obecný úrad pomohol a potvrdil, že vedie priezvisko Harmata, má ho až 84 mužov a žien zo Zuberca. Ďalšie poradie: Šiška 83, Šroba 61, Kovalčík 57, Borsík 53, Šuriňák 51.
„Bohu vďaka, že nás, rod Harmatovcov, viedol a vedie, a prosíme ho, aby nás aj naďalej viedol touto etapou dejín,“ rozchádzala sa rodina, z ktorej sa niektorí členovia videli prvý raz.
Určite nie posledný. Predchádzať tomu ďalšiemu stretnutiu všetkých naraz však budú nespočetné túžby: Mali by sme sa niekedy už konečne všetci stretnúť.
