Jej cieľom je upriamiť pozornosť na krajiny, v ktorých sa majú deti omnoho horšie, ako naše deti, krajiny, v ktorých musia denne bojovať o prežitie.
TVRDOŠÍN. Rescue dada Centre je názov projektu v Nairobi, ktorého súčasťou sa stala Júlia Pavlíková z Tvrdošína. Kultúrne iná krajina, ďaleko od domova, rodiny, priateľov. „My sa máme dobre. Máme domov, jedlo, vzdelanie, máme sa kde vrátiť, má nás kto pohladiť. Deti, pri ktorých som strávila tri mesiace, nemajú nič z toho.“
Projekt Zachráň sestru sa venuje dievčatám z ulice, kde na ne číha mnoho nástrah. Poskytuje im nástroje, ktoré potrebujú, a ktoré by inak nemali, pre dlhodobé prežitie. Poskytuje im adekvátnu výživu, zdravotnú starostlivosť, základné vzdelanie. Niekoré dievčatá došikovali do centra policajti. Niektoré doviedli matky, ak aj ony samé ostali na ulici. Aby dcéry mali šancu na lepší život. Doteraz zažili iba zanedbávanie, zneužívanie, nemali príležitosť na vzdelanie.
Dievčatá sa tešili z vrtuliek, behali s nimi hore-dole celú prestávku. FOTO: LYNETTE NGOTHO
Nič nie je náhoda
„V podstate až do svojho odchodu zo Slovenska do Kene som nemohla uveriť, že tam naozaj pôjdem,“ hovorí Júlia Pavlíková. Jej vyslanie do tejto krajiny však nepovažuje za čistú náhodu. „Náhody tuším neexistujú. Občas som naozaj pocítila túžbu a potrebu zakúsiť niečo málo zo služby v Keni prostredníctvom Dobrej noviny, do ktorej sa spolu s deťmi z farnosti každoročne zapájame. Som presvedčená, že ak sa spoliehame na Boha a vkladáme všetky svoje starosti, sny a túžby do jeho rúk, tak on vie, ako s nimi naložiť.“
Záujem o Júliinu pomoc v africkej krajine prejavila spoločná kancelária rakúskej Trojkrálovej akcie a Hnutia kresťanských spoločenstiev detí eRko, ktorá podporuje a koordinuje viaceré projekty v Keni.
Júlia Pavlíková zaujala dievčatá aj maľovaním na tváre. FOTO: EUNICE WANJIRU
Rescue dada centre
V centre bývajú dievčatá vo veku päť až šestnásť rokov, majú tam vychovávateľov, psychoterapeutov, v škole učiteľov. Naučia sa aspoň niečo, čo im po dvoch rokoch dá šancu vedieť sa o seba v živote postarať. Sedemdesiat dievčat sa vzdeláva v štyroch malých miestnostiach, ktoré dohromady zaberajú plochu jednej našej väčšej triedy. Učia sa základné životné zručnosti - variť, prať, niečo si vyrobiť.
Úlohou Júlie, učiteľky výtvarnej výchovy, bolo spestriť dievčatám čas, rozvíjať jednoduché zručnosti, nájsť v nich talent a podporiť ho. Každé ráno o deviatej ju vítali usmiate tváre a pohľady z okna ich spoločnej umeleckej triedy. Je vymaľovaná tak, aby mali farebnejší svet. „Tešili sa z maličkostí, napríklad aj z takej ceruzky. Kým naše deti vystrihnú jednoduchý motív z papiera za pár sekúnd, im to trvalo aj polhodinu. Ale nikdy to nevzdávali, až neskutočne sa snažili. A stále sa usmievali.“ Ostatní učitelia v centre boli autoritami, Júlia s dievčatami si budovali aj vzťahy.
„Človek by čakal trápenie a smútok pre minulosť, u niektorých dievčat veľmi čerstvú,“ hovorí. „No ja som ich videla hrať sa a smiať sa. Život pre ne jednoducho ide ďalej. Majú svoje rany na duši a tisíc dôvodov pre smútok, no kráčajú po ceste dopredu s vierou v Boha a lepší zajtrajšok.“
Vo výtvarnej triede, v pozadí strom s jabĺčkami, ktoré maľovali a strihali dievčatá. FOTO: JÚLIA PAVLÍKOVÁ
Všetci sa usmievajú
Dievčatá v centre sa tešili z jednoduchých hier, skákali cez gumu a švihadlo, vtipkovali, rozprávali cez prestávky o všeličom, boli veľmi hlučné. Čokoľvek im Júlia povedala, robili. Kreslili, maľovali, spievali, vystrihovali, lepili.
„Džulia, nakresli mi oči, nakresli mi nos,“ prosili, keď mali kresliť portrét. Výsledkom bola síce žltá hlava, dlhý zelený krk - ale obrázok bol ich. Je to krásne, si šikovná – tie slová ich tešili.
„Dosť rýchlo som pochopila, že nie je podstatné stanovovať si vysoké ciele, ale hlavne byť tu pre ne, venovať im pozornosť, smiať sa s nimi, prežívať s nimi naplno chvíle smútku, ale aj radosti. Dieťa si pekné chvíle zapamätá navždy a raz mu môžu pomôcť dosiahnuť vlastné ciele.“
Na obrázkoch z Afriky vídavame väčšinou smutné deti. Júlia však hovorí, že to sú len zábery fotografov. V skutočnosti sa vraj stále usmievajú.
„Ja som mala byť oporou pre tie deti, ale ony boli celé tri mesiace oporou mne. Keď som sa s nimi lúčila, napísali mi úžasné listy na rozlúčku. Aj dnes, keď ich čítam, je mi ťažko. Ale snažím sa pri nich usmievať.“
Druhá tvár Kene
Pár dní po návrate Júlie Pavlíkovej z Kene zaútočili na najväčšie obchodné centrum v hlavnom meste Nairobi teroristi. Výsledok sedemdesiat mŕtvych a takmer dvesto ranených, medzi obeťami bolo mnoho belochov. Podobné útoky sú tam od roku 2011 časté. Vtedy krajina vyslala vojenské jednotky do susedného Somálska, aby tam pomohli v boji s islamskou milíciou Šabáb napojenou na teroristickú sieť al-Kajdá. Islamisti v odvete útočia v Keni.
O potrebe zázraku
Do aktuálneho 19. ročníka sa prihlásili dobrovoľníci z takmer tisíc obcí a miest Slovenska. Na Orave budú koledovať vo viac ako štyridsiatich farnostiach a ich filiálkach.
V príhovore ku koledníkom napísal Miroslav Spišiak, ktorý pracuje v projekte v Južnom Sudáne, toto: „Nedávno som bol čosi robiť v úplnej buši, v miestach, kde len málokedy zablúdi biely človek ako ja. Preto ma hneď obkolesilo veľa ľudí a sledovali, čo robím. Potrebovali sme vyvŕtať dieru do dreva, no nikto neveril, že sa to dá, lebo drevo je tu veľmi tvrdé a nik nepoznal žiaden nástroj, ktorý by to dokázal. A tak som naštartoval generátor, pripojil vŕtačku, uchytil vrták a urobil „zázrak“. Za pár sekúnd bola diera hotová. Od tej chvíle to už nik nepovažoval za nemožné a sami to začali skúšať.
Asi i okolo vás je veľa ľudí, ktorí neveria, že ešte existuje dobro, nezištná pomoc a súcit s biednymi. Možno potrebujú uvidieť zázrak, uveriť, že je to možné a láska existuje. Dobrá novina je plná takýchto zázrakov a je preto super, že sme jej súčasťou.“Autor článku
O Dobrej novine
Projekt Dobrej noviny každoročne cez Vianoce ako finančnú zbierku organizuje eRko – Hnutie kresťanských spoločenstiev detí.
V prvom ročníku vyzbierali koledníci viac ako milión slovenských korún. Vlani sa do akcie zapojilo takmer 27-tisíc koledníkov, ľudia prispeli 870-tisíc eur, čo je v prepočte viac ako 26 miliónov korún.
Peniaze zo zbierky pomáhajú ľuďom v afrických krajinách - najmä Keni, Južnom Sudáne, Ugande, Benine, Rwande, Madagaskare. Prinášajú vzdelanie, ktoré pomôže rozvíjať krajiny.
Dobrá novina prispieva na výstavbu alebo rozšírenie škôl, zdravotníckych zariadení, podporuje vzdelávacie projekty, komunitný rozvoj. Dobrovoľníci pracujú na tom, aby ľudia mohli žiť dôstojným životom. Podporuje projekty v oblasti vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Pomáha znevýhodneným skupinám ľudí, i ľuďom trpiacim nedostatkom vody.
