Jana Greššová, riaditeľka Mestského kultúrneho strediska v Dolnom Kubíne
Tento zážitok si nepamätám lebo som mala len dva týždne, ale spolu s rodinou si naň často spomenieme. Narodila som sa 11. decembra. Mama pracovala na okresnom úrade a na Vianoce nás prišli pozrieť jej kolegyne a kolegovia. Prvý otvoril dvere bývalý primátor Ivan Budiak. Vtedy husto snežilo, išli pešo, preto bol celý biely od snehu a navyše mal aj bradu. Prvá ho zbadala sestra. Vystrašená s krikom utekala a kričala: Mama, mama, prišiel Mikuláš.
Mária Jagnešáková, riaditeľka Oravského múzea
Keď som mala štyri roky, tak sme vždy pred štedrovečernou večerou najskôr všetky deti s otcom išli do maštale. Dobytku sme zobrali niečo z jedla, ktoré sme mali pripravené na stole. Pomodlili sme sa a išli nazad. Vtedy začal vždy zvoniť zvonček. Myslela som si, že to prišiel Ježiško a dal nám darčeky pod stromček. Nešlo mi do hlavy, prečo s nami nikdy nešla mama, a to mama bola Ježiško.
Vtedy sa nedali kúpiť vianočné kolekcie ako teraz, tak sme ich vyrábali doma z BB pudingu a prísad. Dávali sme ich do formičiek na medvedie labky. Priložili sme tam nitku a zabalili do pozlátka. Domáce hand made kolekcie krásne vyzdobili stromček.
Eva Ľuptáková, riaditeľka Oravskej galérie v Dolnom Kubíne
Vianoce mám spojené hlavne s mojimi prastarými a starými rodičmi. Všetci pochádzali z Detvy – Skliarova a z Korytárok. V roku 1927 predali majetky na Podpoľaní a presťahovali sa do Šiatorskej Bukovinky, na maďarské hranice pod hrad Šomoška.
Misionárka z Oravy: Mnohé som videla v televízii. Realita ma však ohromila Čítajte Zvyky a tradície si však zachovali svoje detvianske. K tým patrilo aj sušenie ovocia, hrušiek a jabĺčok, ktoré sme pripravovali už v lete. Stará mama vždy vravela, pekne ich krájajte, lebo budú na vianočnej jedličke. Tá mala svoje vyhradené miesto nad sviatočným stolom. Visela na hrade stropu.
Nám deťom pripadla úloha vyzdobiť jedličku, pod ktorou bol slávnostne rozprestretý stôl, prikrytý obrusom s detvianskou výšivkou. Nohy stola opásal starký reťazou, aby bola rodina súdržná a starká nasypala pod obrus obilie, aby bola hojnosť. Kapustnica, zabíjačkové dobroty, makové opekance a kysnuté koláče – orechovníky, jablčníky a makovníky, to boli dobroty, na ktoré sme sa tešili každý rok.
Alica Kršáková, riaditeľka Centra voľného času Maják, Námestovo
Niekedy mám pocit, akoby to bolo včera. Mojím naj zážitkom z detstva, na ktorý si rada spomínam, bolo, keď sme sa celá rodina zatvorili do kúpeľne a v tme sme čakali na príchod Ježiška. Ako deti sme sa nevedeli dočkať, kedy zazvoní zvonček a mohli sme vojsť do obývačky, kde na nás čakal rozžiarený stromček a pod ním vytúžené darčeky. Dodnes tento zvyk máme zaužívaný a veľmi sa teším, že prvýkrát bude spolu s nami čakať na Ježiška aj moja trojtýždňová vnučka. Viedla som k tomu moje deti a verím, že aj ony to budú tradovať ďalej.
Richard Janoštín, správca Múzea oravskej dediny, Zuberec
Vianočné sviatky majú pre každého vnímavého človeka osobité čaro. O to väčšie, keď vyrastáte na dedine, kde nimi žije celé spoločenstvo. Ako deti sme sa tešili najmä na darčeky od Ježiška, ale výnimočné čaro mali aj obchôdzky detí po spievaní po štedrej večeri, po širokom dedinskom príbuzenstve a známych. Táto tradícia spievania kolied po domoch je v Zuberci dodnes živá. Veľa spomienok sa mi v pamäti vynára práve z týchto nádherných sviatočných návštev.
Aha, ako sa vedia tešiť zo snehu deti na Orave Čítajte V období dospievania sme koledovať chodili ako partia zložená z členov folklórnej skupiny a sláčikovej ľudovej hudby. Takto sme aj s husľami a basičkou doprevádzali vianočné koledy a zastavovali sa v každom dome, kde bývali spriaznené rodiny.
Raz sme sa vybrali zahrať jednému starkému, ktorý bol za mlada výborným tanečníkom a spevákom. V čase našej návštevy už ale pokročilý vek a problémy s udržaním sa na nohách doliehali na starčeka. Hrali sme mu v pitvore a akosi sme sa ho nemohli dočkať, kým sedel na toalete. Po hodnej chvíli vyšiel, z oboch strán podopretý vnukmi a palicami, a so širokým úsmevom hovorí: „Chlapci zlatí, to je muzika, aj by som si skočiu, ale som sa zasedeu.“ Veľmi nás pobavil, lebo v jeho zúboženom stave v ňom bola stále iskra humoru, ktorým celý život potešoval okolie. Toto je jedna z mnohých nádherných spomienok na Vianoce v Zuberci.
Florbalisti spravili krajšie Vianoce rodine z Mútneho Čítajte
Slovensko spievalo koledy. Na Orave v Sihelnom Čítajte
