Boli časy, keď vianočným darčekom bol samotný vianočný stromček. Dnes si ľudia na vianočné nákupy berú pôžičky. Čo si zvykli ľudia darovať v dávnejšej či nedávnej minulosti? A čo vy?
Vlasta Gvoždiaková (81), Trstená
Práve štrikujem malinký šálik pre prvú pravnučku, teraz mala rok. Ale bežne už teraz zvyknem dávať rodinám detí a vnúčat len peniaze, nech si niečo kúpia. Čo som zvykla nájsť pod stromčekom ja? Nepatrili sme medzi chudobné rodiny, takže bývalo to oblečenie, sánky, korčule, bábiky. Povianočné rozhovory s kamarátkami o darčekoch som nemala rada, lebo mi to bolo trápne, že ja som dostala viac a ony nič, alebo len nejakú maličkosť. Dodnes si spomínam, ako jedna kamarátka dostala pod stromček rukavice z ovčej vlny. Ako sa len z nich tešila. Nosila ich ako sviatosť oltárnu. Bývalo mi chudobnejších kamarátok ľúto a tak som im zvykla zabaliť a doniesť po Vianociach do školy aspoň nejakú sladkosť.
Jozef Prachár (80), Istebné
U nás sa darčeky nedávali. Nebolo za čo ich kupovať. Výnimočne sme dostali cukor. Mama zobrala štipku cukru, nie lyžicu, dala nám ho na lavicu a my sme si kľakli a zlízali ho. Vtedy sme boli chudobní. Stoličky sme nemali, sedávali sme na laviciach. Jedli sme len drevenými lyžicami. Na Vianoce sme mali halušky, bohatší s makom, no my sme na mak nemali.
Keď otec začal robiť na úrade, tak nám raz či dvakrát doniesol Mikuláša. Nebola to čokoláda, ale len nejaký prepálený cukor, niečo ako salónka. Čokoládu som prvý raz videl a jedol v marci 1945, keď Rusi hnali Nemcov z Trstenej. Nemci sa zastavili u nás. Jeden z nich mal čokoládu vo vreci. Daroval nám dve. Starostlivá mama dala z jednej každému po kúsku a zbytok schovala.
Teraz už darčeky nekupujem, lebo výber je veľký. Deti či vnúčatá už majú takmer všetko. Preto dám do obálky peniaze, nech si kúpia, čo uznajú za vhodné.
Anna Vojtaššáková (81), Habovka
Keď sa nás v škole učiteľ pýtal, čo nám doniesol Ježiško, väčšina detí povedala, že vianočný stromček. To si pamätám. Naozaj si nespomínam, že by sme mali pod ním aj darčeky. Je však pravda, že ten stromček bol ovešaný salónkami, hoci doma robenými, a z nich sme mali radosť. V tom čase v dedine obchody neboli, na nákupy by rodičia museli ísť aspoň do Trstenej. Darčeky sa mi z detstva spájajú skôr s Mikulášom. Ten nám nosil najmä zošity, ceruzky, pastelky.
Veronika Mrázeková (60), Trstená
Keďže nás bolo jedenásť sestier, nikdy sme neboli bez darčeka, vždy sme si pod stromčekom niečo našli a tešili sa z každej maličkosti. Dostávali sme nohavice, pančušky, ponožky, hrubé tepláky na každodenné nosenie, čiapky, rukavice, šály, ktoré sme si samé uštrikovali.
Keď sme dospievali a staršie sestry už zarábali, darčeky boli o niečo lepšie, ale nič výnimočné. Napríklad korčule, ktoré sa priskrutkovali na kožené topánky, gvinťáky sa volali. A dobroty? Kdeže tam mandarínky alebo banány, iba jablká alebo kockový cukor v salónkach vtedy boli.
Helena Kutliaková (88), Oravská Polhora
Keď som ja bola dieťa, darčeky boli celkom iné, ako sú dnes. Dostávali sme len také maličkosti, ale boli praktické. Veľkú váhu mali topánky. Ani sladkostí nebolo toľko, čo teraz. Často sme mali len kocku cukru zabalenú do pozlátka a boli sme radi. Čokoláda bol luxus, keď sme ju videli, skákali sme od radosti.
Tomáš Šroba (54), Zuberec
Rodičia mi zvykli dávať praktické darčeky. Kupovali ich tak, aby vydržali čo najdlhšie. Ale aj darčekom, do ktorých som dorastal, som sa vždy tešil a bol som za ne vďačný. Tak napríklad som ako druháčik dostal lyže, ktoré mi boli akurát aj v deviatej triede.
Anton Kutliak (55), Oravská Polhora
Z detstva si pamätám na hojdacieho koníka a traktorík s vlečkou. Z toho som bol celý nadšený. Ako som rástol, darčeky boli čoraz praktickejšie. Napríklad flanelka, iné oblečenie, vždy ma potešila kniha. A to v podstate dostávam dodnes. Ale najväčším darčekom pre mňa vždy bola a stále je spoločná rodinná večera, ktorú si bez našej babky ani nevieme predstaviť.
Ján Zápotočný (70), Žaškov
Vtedy sme nedostávali veľké dary. Pre nás boli popri jabĺčkach a hruškách vzácne aj orechy pod stromčekom. Mama uštrikovala čiapku, otec vystrúhal dreveného koníka alebo inú hračku. Ale vždy sme sa na Vianoce tešili, lebo sa spievalo celé sviatky. Aj po večeri sme chodili po spievaní. Ako deti aj neskôr húf mládencov a dievok. A na Nový rok sme chodili vinšovať piesňou Prv voda než oheň. Gazda sa musel najskôr umyť, až potom zakúriť v peci. Keď sme to zaspievali, vždy sme dostali pár drobných, no pre nás to bol veľký dar.
Jozef Búroš (67) Dolný Kubín
Prvú hračku, ktorú si pamätám, som dostal asi ako päťročný. Bol to gumený nafukovací psík. Veľmi ma potešil. O tri roky neskôr som dostal žandárske auto. To bola super hračka na tú dobu. Väčšinou sme dostávali oblečenie. Bolo že to radosti z nového svetríka pod stromčekom. Svojim deťom som okrem iného kupoval veci súvisiace so športom, pretože som sa ich snažil viesť týmto smerom. Dostávali sánky, lyže, korčule a všetko, čo súviselo s pohybom.
Vladimír Albíny (59), Leštiny
Rodičia boli družstevníci, núdzou sme netrpeli, ale darčeky na Vianoce sme dostávali skromné. Ani výber v obchodoch nebol taký, ako je teraz. Mal som rád knihy, preto som bol nadšený z knihy edície STOPY Poklad na striebornom jazere. Mám ju doteraz a prečítal som ju možno 30-krát. Výborný darček, na ktorý si spomínam, je stavebnica Merkur. Dokázal som sa s ňou hrať hodiny. Dnes je úplne iná doba, ľudia už nevedia, čo by mali od dobroty kúpiť. Mňa by teraz najviac potešilo vnúča, na ktoré už dlho čakám.
Autor: Redakcia MY Orava
