LIESEK. Keď mal šesť rokov, urobil prvý elektrický obvod. V desiatich opravil pokazený vypínač bez toho, aby rodičia niečo tušili. Dnes má dvadsať rokov, robí elektrinu na kamiónoch a vyrába modely traktorov na diaľkové ovládanie. Dávid Motýľ síce nepočuje, no šikovnosti má nadelenej dvojnásobne.
Jeden za druhým
Bolo to asi pred tromi rokmi. Dávidov otec Ján oslavoval štyridsiatku. Jeho najväčším prianím bol model kamióna s ilustráciami Avatara. Rodina mu prianie splnila. RC model, teda nákladiak na diaľkové ovládanie, dostal. A to bola šanca pre Dávida, aby zistil, ako tieto hračky pre dospelých fungujú.
„Rozobral ho, skúmal, aký je tam systém, aké sú obvody, naštudoval si na internete podrobnosti a pustil sa do výroby svojho prvého modelu,“ hovorí Ján.
Dávid mal vtedy sedemnásť rokov. Nepustil sa však do výroby kamióna, ale do traktora. Impulz mu dal bratranec, ktorý mal hotový skelet, ale ďalej už nepokračoval. „Dal mi ho, nech ho dorobím,“ hovorí Dávid. Mladý výmyselník sa síce pustil do dorábania bratrancovho stroja, po pár dňoch sa však rozhodol, že chce vlastný, ktorý si urobí podľa seba od začiatku až po koniec. Trvalo mu rok, kým dokončil svoj prvý traktor. Väčšinu súčastí vyrobil sám. Kolesá objednal z firmy vyrábajúcej hračky, kupoval aj hydraulické systémy a elektronické časti. Potom sa pustil do druhého, pred časom dorobil tretí. Každý model je iný, precíznejší. „Tento tretí je úplná topka,“ hovorí Ján. „Postupne však dorábal a vylepšoval aj prvé dva.“
Ako skutočné, len menšie
Všetky tri traktory sú v mierke 1:14 alebo 1:16. Zatiaľ ostatný je vernou kópiou originálu. Modelár sa zrýchľuje, keďže už vie, čo a ako urobiť, zlepšuje sa však aj technika, technológia a celkový dizajn jeho výtvorov. Už nemajú hračkárske kolesá, ale gumené, vyrábané špeciálne pre RC modely áut, najnovší traktor má celý prevodový systém, diferáky, predný náhon, hydrauliku.

Modely sú na diaľkové ovládanie. Traktory vrčia ako skutočné, svietia, fungujú na nich smerovky a jeden dokonca aj dymí z komína. Sú vymakané do posledného detailu. Dávid si vyrobil aj špeciálnu pomôcku, na ktorej ohýba plechy, aby sa čo najviac podobali originálom.
Každú maličkú súčiastku sám strieka. Pred pár dňami dorobil na najnovšom traktore reťaze na kolesách a spojazdnil pluh. „Je predsa zima,“ hovorí s úsmevom mladý modelár. Samozrejme, pluh je napojený na hydrauliku a funguje ako skutočný, len na podstatne menšej ploche.
Malý elektrikár
Dávidovi sa rodičia odmalička snažili zabezpečiť plnohodnotný život napriek jeho hendikepu. Chodil do školy v Bratislave, vďaka ktorej dokáže čítať z pier aj hovoriť. Síce slabo, ale predsa. „Nechceli sme, aby s okolím komunikoval len posunkovou rečou,“ hovorí Ján. „Sme šťastní, že je taký šikovný. Má neskutočné logické myslenie. Na ňom vidieť, že ak Boh človeku niekde zoberie, na niečom inom mu pridá.“
V hlavnom meste sa vyučil za elektrikára, keďže k elektrine mal blízko snáď odjakživa. V šiestich zapojil svoj prvý elektrický obvod, o štyri roky neskôr opravoval vypínače. „Dlhšie nám nefungoval jeden vypínač,“ hovorí Dávidova mama Helena. „Až raz zistím, že opäť ide. Tak som sa potešila, že to ten náš ocino opravil. A dcéra mi hovorí, že to nie ocino, ale Dávid. Zostala som ako obarená. Pýtam sa ho, že ako to urobil. A on, že normálne mami, vypol som hlavný istič, spojil kábliky, ističe znovu zapol a hotovo.“

Dávid má pracovný pult v práci aj doma. Modelom sa venuje v každej voľnej chvíli. „Občas aj v robote, keď nie je na práci nič iné, aj keď oco sa na to občas hnevá,“ hovorí s úsmevom. Dokonca si mladý modelár nájde čas aj na frajerku. Tá je síce zo Žiliny, no aspoň raz do týždňa za ňou vycestuje.
Rodičia spočiatku jeho záľubou nadšení neboli, keďže komponenty do traktorov sú veľmi drahé a Dávid do nich investuje veľkú časť svojich výplat. „No už nás to prešlo. Dávid si robotu robí, ako treba. Vyrábanie modelov ho však nielen baví, ale aj napĺňa,“ dodal Ján.