ORAVSKÝ BIELY POTOK. V roku 1800 Oravskobielopotočania požehnali nový kostol. Postavili ho na mieste, kde kedysi stál pôvodný, drevený.
Kostol svätého Štefana sa veľmi podobá tomu, ktorý o sto rokov neskôr postavili v liptovskej mestskej časti Ružomberka, v Bielom Potoku. A medzi Oravcami sa hovorí, že tieto dva chrámy majú spoločného viac ako iba výraznú podobu.
O čom sa hovorí
„Stavbu kostola odhlasovala z náboženského fondu zastupiteľská rada v Budíne 15. novembra 1796, 14. septembra roku 1797 boli požehnané jeho základy a položený prvý kameň. Do základov, ktoré sa začali stavať 16. septembra, vložili aj cínovú sošku Panny Márie s Ježiškom.
Kostol bol požehnaný 20. augusta roku 1799 na sviatok svojho patróna vtedajším nižnianskym farárom Štefanom Kostkom. V roku 1800 sa uskutočnili na kostole posledné murárske práce. Potom prešiel niekoľkými stavebnými úpravami a zmenami v interiéri. Najväčšia z nich bola v roku 1902 až 1903 po vyhorení pri požiari roku 1900,“ toľko sa o začiatku výstavby kostola v jednej z dedín Studenej doliny píše na obecnej stránke.
Kostol v Bielom Potoku, mestskej časti Ružomberka, sa veľmi podobá na ten v rovnomennej oravskej dedine. (zdroj: MD)To, čo predchádzalo samotnej výstavbe, a o čom kroniky nehovoria, len ľudia si to z generácie na generáciu odovzdávajú, je však oveľa zaujímavejšie. Peniaze na výstavbu kostola prišli na Oravu od cirkevného úradu pôsobiaceho pri cisárskom dvore v Pešti. Údajne však mali smerovať do dediny s rovnakým názvom, avšak ležiacej na Liptove.
„Bielopotočania sa vraj obrátili na Pešť so žiadosťou o peniaze na výstavbu kostola,“ hovorí Ján Kaššák, starosta Oravského Bieleho Potoka. „Prišli však nám, nie Liptákom. Neviem, či naši chceli alebo nechceli stavať kostol. Isté je, že náš dovtedajší drevený kostol sa zrútil, pretože stál na močiari. Netuším, či naši predkovia tiež žiadali peniaze. Ťažko povedať, koľko je na tom pravdy. Nejaký základ to však musí mať, kto by si to len tak vymyslel.“
V kronikách nič nie je
Na výstavbe kostola v Oravskom Bielom Potoku sa napokon spolupodieľali aj ľudia nielen z dediny, ale i okolia. Domáci dávali drevo, Zuberčania vápno, z bielopotockých lomov ťažili kameň, z Rakúska prišli na Oravu oltáre, ktoré sú tu dodnes.
Zuberská farnosť si v roku 2017 pripomenula až štyri výročia Čítajte Liptovskí Bielopotočania, rovnako ako oravskí, v kronikách podobnú zaujímavosť zachytenú nemajú. „Nenašiel som žiadnu takú poznámku v monografii o našej farnosti,“ povedal nám správca farnosti Henryk Sitek. „Možno sa naši farníci v minulosti obracali na cisára o finančnú pomoc. Biely Potok bol vtedy filiálkou farnosti v Ružomberku. Kostol u nás bol postavený v rokoch 1901 – 1902.“
Kostol v ružomberskej mestskej časti stojí na kopci, kde bola predtým drevená Kaplnka sv. Vendelína z roku 1858. Tomuto svätcovi bol pôvodne zasvätený aj nový kostol zo začiatku minulého storočia. Až koncom 70. rokov ho zasvätili Nanebovzatiu Panny Márie.
Rovnaké názvy dvoch dedín na severe Slovenska, kedysi Uhorska, robili ich obyvateľom ťažkosti dlhé roky. Pôvodne totiž Oravský Biely Potok prívlastok oravský nemal. Dostal ho až v roku 1928. Dôvodom bolo najmä chybné doručovanie poštových zásielok. Listy často blúdili, tie, ktoré mali ísť na Oravu, končili na Liptove a naopak. Nijako sa totiž nedalo rozlíšiť, v ktorom Bielom Potoku má zásielka skončiť.
Rok 2017. Ďakujeme za priazeň, sme tu aj vďaka vám Čítajte
Toto vás minulý mesiac mohlo zaujať. Je to tak? Čítajte
