Na Orave už niet hutníkov, firma siahla po cudzincoch

DOLNÝ KUBÍN. „Na Orave dnes už nie ďalšia pracovná sila, ktorá by bola schopná a ochotná pre nás v hutníckom priemysle pracovať,“ povedal výkonný riaditeľ OFZ Branislav Klocok. „Keď k nám príde nový človek, uvidí elektrickú pec a zistí, aká náročná práca hutníka je, neraz si radšej vyberie prácu v hale pri montážnom páse, hoc aj za menej peňazí.“

Ukrajinci sú spoľahliví zamestnanci

Nezamestnanosť na Slovensku klesla na historické šesťpercentné minimum. V okrese Dolný Kubín bolo v októbri 1122 nezamestnaných schopných nastúpiť do práce, čo je 5,66 percent. V Tvrdošíne ich na úrade práce evidovali 934 (5,31 percenta), v Námestove 1282 (4,76 percenta). Zamestnávateľov už dlhšiu dobu trápi nedostatok nielen kvalifikovaných pracovných síl, ale aj ľudí na bežné profesie, ktoré nevyžadujú špeciálne vzdelanie. Preto siahli po ľuďoch z tretích krajín, teda krajín mimo Európskej únie.

Teplo, prach a hluk ľudí odrádza od práce pri vysokej peci. (zdroj: Martin Pavelek)

V OFZ už minulý rok zamestnali piatich Brazílčanov. Potrebovali ich na spustenie výroby kovového kremíka. Nielen na Slovensku, ale široko ďaleko nie sú odborníci, ktorí majú skúsenosti s takouto špeciálnou výrobou. „Neostanú tu navždy,“ povedal Klocok. „Odovzdajú know-how a vrátia sa späť.“ Brazílčania pomohli zvýšiť počet pracovných miest v závode o tri desiatky.
Ale kde vziať ľudí, ktorí by ich zaplnili? OFZ siahla po Ukrajincoch.
„Máme do dvadsať Ukrajincov, ich počet chceme rozšíriť aspoň na dvojnásobok. Majú prax v hutníckych závodoch, čo je pre nás obrovská výhoda. Väčšinou sú šikovní, spoľahliví, neľutujeme, že sme ich sem pritiahli.“

Najväčší zamestnávateľ na Orave, Miba Sinter Slovakia, dáva prácu približne 1500 ľuďom. „Teraz máme jedného Inda, Srba a štyroch Ukrajincov,“ povedala personálna riaditeľka Eva Mancová. „Osvedčili sa, sme s ich prácou veľmi spokojní.“
Miba je pritom už niekoľko rokov zapojená do duálneho vzdelávania, no ani to nestačí pokryť potreby rýchle sa rozvíjajúcej firmy. Pred otvorením je ďalšia výrobná hala, kde prácu nájde 120 ľudí. „Využívame rôzne spôsoby náboru a jednou z možností sú pracovníci aj mimo Európskej únie.“

Nelogické požiadavky úradníkov

Viacerí zamestnávatelia by chceli využiť dostupnejšiu pracovnú silu zo zahraničia, no mnohých odrádzajú tvrdé podmienky polície a úradov práce. „Keď sme vybavovali Brazílčanov, tak to bola riadna tortúra, ale teraz už úrady pracujú omnoho lepšie,“ povedal Branislav Klocok. „Stále treba počítať minimálne s tromi mesiacmi, kým je všetko vybavené.“

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Vieme, ktoré školy dostali peniaze na telocvične Čítajte 

Ak chce na Slovensku pracovať cudzinec z krajín mimo EÚ, musí získať prechodný pobyt a ten dostane na základe pracovnej zmluvy alebo prísľubu o získaní zamestnania. Získaniu dvoch dôležitých dokumentov predchádza veľa návštev na úradoch. Úradníci žiadajú aj dokumenty, ktoré podľa Klocoka nie sú dôležité. „Musia mať potvrdenie, že nemajú cudzokrajnú chorobu, napríklad maláriu. Chápem, že pri ľuďoch prichádzajúcich z exotických krajín to je namieste, ale pri Ukrajincoch?“

Muži si so sebou môžu priviesť rodiny, ale aj rodinní príslušníci musia získať veľa pečiatok a potvrdení. Manžel musí podpísať prehlásenie, že bude manželku podporovať. Ak si nájdu nájom, zmluvu musia podpísať všetci členovia rodiny. „Načo ju má pred notárom podpísať aj desaťročná dcéra?“

O pracovnom povolení

Cudzinci získavajú pracovné povolenie na rok, neskôr im ho môžu predĺžiť o ďalšie dva roky. Zamestnávatelia vítajú príchod celých rodín. Jedným z dôvodov je ďalšia pracovná sila v podobe partnera v manželstve. No ich zamestnanie podlieha tiež tvrdým kritériám. Partner príchodom na Slovensko nezískava automaticky možnosť zamestnať sa. Prácu môže dostať až po 12 mesiacoch pobytu na Slovensku. „Toto je nešťastné riešenie,“ povedal Klocok. „Manželky našich hutníkov z Ukrajiny by sme okamžite vedeli zamestnať v cestovnom ruchu. Ale robiť u nás budú môcť až po roku. Takto zbytočne prichádzame o pracovnú silu ochotnú pracovať.“

Nepracujúci partneri môžu požiadať o pracovné povolenie, ale získať ho je veľmi ťažké. Úrad ho môže udeliť cudzincovi, ak voľné pracovné miesto nie je možné obsadiť uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie. A keďže pracovné miesto chyžnej je možné obsadiť aj nekvalifikovaným človekom, úrad práce ho Ukrajinke nevydá. Čo na tom, že v dnešnej dobe už ostalo minimum nezamestnaných, na ktorých sa môžu zamestnávatelia spoľahnúť.“
Skúsenosti s tým má majiteľka reštaurácie Danka Krasničanová.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Nový cestovný poriadok má viac ako tridsať zmien Čítajte 

„Pochopím, že štát sa bráni tomu, aby som si priviedla kuchára z Ukrajiny. Ale nechápem, prečo by som nemohla zamestnať ako pomocnú silu do kuchyne jeho ženu, ktorej tu dovolia prísť. Na to miesto už dlhú dobu márne hľadám človeka. Rodina žije len z manželovho platu. Finančne to nemajú ľahké. Ich dieťa chodí do našej školy, využívajú našich lekárov. Keby im dovolili zamestnať sa, pomohli by nielen rodine, ale aj štátu platením daní, sociálnych a zdravotných odvodov.“
V poslednej dobe, aj na základe tlaku zamestnávateľov a situácie na trhu práce, sa začína hovoriť o uvoľnení prísnych podmienok pre partnerov pracujúcich cudzincov. Konečné rozhodnutie však stále ostane na úradníkoch.