TVRDOŠÍN, NIŽNÁ, DLHÁ NAD ORAVOU. Vďaka digitalizácii sa mnohé kultúrne pamiatky stali aj súčasťou virtuálnej reality.
O tom, ako digitalizovanie kultúrnych pamiatok prebieha, a prečo vlastne, sme sa rozprávali s Ivicou Kravjanskou a Petrom Brunčákom z Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.
Prečo práve takýto projekt?
Snaha o digitalizáciu fondov pamäťových inštitúcií v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry bola prvý raz skonkretizovaná v roku 2007. Projekt spolufinancuje Európska únia. Jeho cieľom je digitalizácia obsahu pamäťových a fondových inštitúcií, archivovanie, sprístupňovanie a zlepšovanie systémov získavania a ich spracovania.
Pamiatkový úrad je jednou z inštitúcií, ktorá sa zapojila do tohto projektu. Od roku 2012 do roku 2015 sme digitalizovali vybrané pamiatky z pamiatkového fondu. Od minulého roka pokračujeme s ďalšími.
Aké objekty vyberáte?
Pri výbere zohľadňujeme viaceré kritériá. V prvom rade sa digitalizujú pamiatky a lokality zapísané do zoznamu UNESCO, pamiatky zapísané do zoznamu Európskeho kultúrneho dedičstva, pamiatkové rezervácie, pamiatkové zóny, národné kultúrne pamiatky. Prihliada sa aj na stav pamiatky, jej situovanie, prístupnosť či okolitú zeleň.
Typovo sú rôznorodé. Sakrálna, meštianska architektúra, fortifikačné stavby, ľudová architektúra aj technické stavby. Dokumentujeme aj súčasti – nástenné maľby, oltáre, kazateľnice, drevené stropy, plastiky, reliéfy. Ďalšou oblasťou sú archeologické nálezy a výsledky archeologických, umelecko-historických, architektonických a reštaurátorských výskumov. Neposledným krité-riom výberu je aj vek pamiatky alebo vzťah k významným osobám či udalostiam.
Akými metódami digitalizácia prebieha?
Každý objekt dokumentujeme minimálne dvomi metódami, ktoré sú volené podľa špecifických znakov jednotlivých objektov. Pri väčších a členitých objektoch je aplikovaná metóda terestrického laserového skenovania. Pri menších a textúrovaných objektoch je to digitálna fotogrametria. Pri malých objektoch s požiadavkou vysokej presnosti a detailnosti je použitá metóda optického skenovania. Používame aj štandardné geodetické metódy.
Ďalšími metódami je digitálna fotografia – panorámy, gigapixelové fotografie – spojenie viacerých digitálnych fotografií do jedného celku, digitálne snímky získané pri fotografovaní z lietadla, helikoptéry či dronu a klasické digitálne fotografie vo vysokom rozlíšení.
Prečo ste si ako jeden z objektov vybrali Františkovu hutu v Nižnej?
Železiareň s vysokou pecou – Františkova huta v katastrálnom území Nižnej bola postavená v roku 1836. Zachovali sa jej ruiny, v podobe obvodových múrov továrenskej budovy s torzom vysokej pece uprostred. Ide o klasicistickú stavbu industriálneho charakteru, ktorá je urbanistickou dominantou v krajine. Jej fasády sú hodnotne architektonicky stvárnené so zachovanými kamennými architektonickými článkami. V rámci regiónu severného Slovenska ide o ojedinelý objekt, ktorý dokumentuje industrializáciu Oravy v 19. storočí.
Nájdite si čas na voľný čas. Kam vyraziť Čítajte Kritériom pri výbere tohto objektu bolo zdokumentovanie stavu technickej pamiatky, ktorý ako ruina podlieha rýchlejšie degradácii. Pri digitalizovaní pamiatky sme zdokumentovali aj širšie okolie pamiatky, preto dokumentácia môže slúžiť aj pre prípadný archeologický výskum a detailnú terénnu prospekciu s ohľadom na v literatúre uvádzané priľahlé objekty, ktoré sa však nezachovali.
Ako dlho trvala digitalizácia huty? Čo všetko je s tým spojené?
Pre vytvorenie digitálnej podoby Františkovej huty odborníci použili dve metódy – terestrické laserové skenovanie a digitálnu fotogrametriu. Objekt bolo treba zosnímať z viacerých pozícií, aby sme ho zachytili ako celok, ale zároveň každý jeho detail.
Digitalizácia v teréne trvala trom odborníkom desať hodín. Skoro pri každom objekte, ktorý ideme digitalizovať, je potrebné upraviť exteriér pamiatky, ide napríklad o vykosenie trávy, odstránenie náletovej zelene alebo o vyčistenie pamiatky od odpadu. V interiéri treba odstrániť prvky zakrývajúce architektúru – textílie, kvety. Mnohé práce robíme sami po dohode s vlastníkom, aby sme pamiatku vôbec mohli zdokumentovať. V prípade Františkovej huty sme pre výšku objektu a zarastený terén v zadnej časti museli použiť aj päť metrov statívu. Ideálne by bolo, ak by bola odstránená aj zeleň z koruny murív, ale to už nebolo v našich silách a niekedy musíme robiť aj kompromisy. Výstupom digitalizácie tejto pamiatky je okolo 1200 fotografií, mali sme 22 stanovísk skenera, namerané stovky miliónov priestorových bodov. Vytvorili sme virtuálny 3D model, ortosnímky a 3D panoramatické snímky objektu a okolia.
Spracovanie dát trvá dlhšie. Závisí to od požadovaných výstupov a od zložitosti a veľkosti spracovávaného objektu.
Podobne zdigitalizované je aj súsošie na pilieri v Dlhej nad Oravou. Ide o svätú Trojicu a korunovanie Panny Márie. Prečo tento výber?
Je dôkazom pôsobenia kamenárskej dielne Belopotockých a predstavuje rozšírený ikonografický námet v prostredí hornej Oravy v 19. storočí. Zaujímavé je doplnenie námetu korunovania zobrazením svätca Jána Nepomuckého na drieku piliera. Súsošie má umelecko-historickú hodnotu, je prepojením neskorého baroka a klasicizmu a rustikalizačného procesu vychádzajúceho z intenzívneho citového vzťahu k námetu.
Sú nejaké ďalšie objekty na Orave, ktoré sú takýmto spôsobom zdigitalizované?
Na Orave sme už digitalizovali viaceré pamiatkové objekty. Ide napríklad o pamiatky zapísané do zoznamu UNESCO – drevený Kostol Všetkých svätých v Tvrdošíne aj s opevnením a dvoma kostnicami a artikulárny kostol v Leštinách. Významnými zdigitalizovanými pamiatkami sú aj artikulárny kostol so zvonicou v Istebnom, rodný dom Martina Kukučína v Jasenovej. Digitalizovali sme tiež súbor sôch sv. Jána Nepomuckého, sv. Jána Evanjelistu a sv. Jána Krstiteľa v Nižnej, súsošie Kalvárie vo Veličnej, ktoré predstavuje klasickú sochársku produkciu 19. storočia s ľudovými prvkami. A, samozrejme, aj dominantu Oravy – Oravský hrad.
Projekt trvá až do roku 2020. Takže na Orave, a nielen tam, budeme v digitalizácii pokračovať .
Koľko pamiatok na Slovensku ste už zdigitalizovali? Ktorá bola najnáročnejšia?
Od začiatku realizácie projektu v roku 2012 sme za štyri roky zdigitalizovali 1858 veľkých objektov. Od vlaňajška pokračujú v digitalizácii šiesti interní pracovníci Pamiatkového úradu, naplánovaných je sto objektov ročne. Čiže do roku 2020 by sme mali takto zmapovať minimálne ďalších 500 pamiatok.
Ťažká práca v teréne bola napríklad na evanjelickom kostole v Štítniku. Zameranie krovu a veže si vyžadovalo veľké fyzické úsilie aj odvahu, keďže tento kostol, a zvlášť jeho veža, sú pomerne vysoké. Vyniesť dvadsaťkilový skener aj príslušenstvo na vrchol veže alebo do krovu, kde sú stiesnené priestory, nie je rutinná záležitosť. Pracovníkom nepomáhali ani veľké horúčavy, ktoré boli pod strechou ešte neznesiteľnejšie ako vonku.
Čo má tento projekt priniesť?
Národné kultúrne pamiatky sú každodenne znehodnocované poveternostným vplyvmi, často poškodzované, ničené. Ich zachovanie a prezentovanie je jedným z hlavných cieľov ich ochrany, ktorého súčasťou je aj digitalizácia pamiatkového fondu.
Aha, ako sa vedia tešiť zo snehu deti na Orave Čítajte Vďaka novodobým digitálnym technikám získavame o pamiatkach jedinečné informácie, ich presný digitálny obraz v čase. Digitalizácia umožňuje zjednodušenie výskumu, jeho podrobnú dokumentáciu, je podkladom pre prípadné zrekonštruovanie poškodených alebo zničených pamiatok.
Digitálne pamiatky nájde verejnosť aj na portáli Slovakiana.sk. Dúfame, že tento projekt prispeje aj k všeobecnému povedomiu o našom kultúrnom dedičstve.
