Nie každý sa však náhradného srdca dočká.
DOLNÝ KUBÍN. Počet ľudí, ktorí by potrebovali nahradiť choré srdce novým, sa neustále zvyšuje. Je to celosvetový trend. „Nešetril som sa, prechodil veľa chrípok, strašne rýchlo som žil, myslel som si, že všetci okolo môžu ochorieť iba ja nie,“ hovorí Marián Sališ z Dolného Kubína. Spomalil, lebo musel. Žije s transplantovaným srdcom. „Dnes si vážim život a jeho drobnosti, nad ktorými som sa kedysi nepozastavil ani len myšlienkou.“
Pätnásť rokov
Pre samostatné Slovensko bola historickým momentom noc z 20. na 21. marca 1998. Tím kardiochirurgov a kardiológov vedený profesorom Viliamom Fischerom úspešne transplantoval srdce 58-ročnému pacientovi. Odvtedy urobil Národný ústav srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v Bratislave takýchto operácií viac ako dvesto. Je na Slovensku jediným pracoviskom, kde sa vymieňajú srdcia.
Osemdesiatsedem percent pacientov prežije s transplantovaným srdcom rok, sedemdesiattri percent prežije päť rokov. Prvý pacient, ktorému na Slovensku transplantovali srdce, žil 9,5 roka, pričom zomrel nie na srdcové ochorenie.
Marián Sališ žije s transplantovaným srdcom 4,5 roka. Nad osudom človeka, ktorý mu ho daroval, sa už nezamýšľa. Život ide ďalej. „Viem iba to, že keď mi zachránil život, mal 35 rokov. Ja 57.“
Každý rok 23. septembra zapáli v izbe sviečku a povie: Ďakujem.
Každý je darcom
Veľká noc pred šiestimi rokmi bola smutná pre rodinu Pilárovcov z Podbiela. Ich Mareka brutálne zbili „kamaráti“ a nechali tak. Lekári mu dávali percento nádeje, po dvoch dňoch požiadali rodičov o súhlas s darovaním orgánov. Tí napriek žiaľu, a stále veriac v zázrak, neváhali ani sekundu. „Veď ak by malo srdiečko niekomu pomôcť, prečo nie?“
V súčasnosti je na Slovensku legislatíva nastavená na tzv. predpokladaný súhlas. To znamená, že potenciálnym darcom je každý, kto počas života neodmietol darovanie orgánov po smrti. Ak aj svoj nesúhlas počas života darca nevyjadril a rodina odber odmietne, v praxi jej rozhodnutie lekári rešpektujú, aj keď zákon odber umožňuje. Za deti vyslovuje nesúhlas rodič, a nesúhlas sa musí po dovŕšení 18. roku dieťaťa obnoviť jeho podpisom.
Príbeh srdca
Po ťažkom infarkte v roku 2002 sa sudca Marián Sališ ešte vrátil do zamestnania. Po roku však cítil, že to nie je ono, nevládal. „Musel som nechať prácu, ktorú som mal tak rád, a ísť na invalidný dôchodok.“ Postupne sa stav zhoršoval. V tom čase bola chorá aj jeho manželka, mala rakovinu. „V poslednom roku jej života som žil akoby na kyslíkový dlh. Keď zomrela, išlo to dolu vodou. Prial som si zomrieť.“ Schudol 30 kíl, nevládal chodiť, ba ani sa len oholiť. Našťasie mu známy odporučil vyšetrenie v NÚSCH.
Už pri prvej návšteve sa lekári pacienta opýtali, či by súhlasil s transplantáciou. „Vtedy som o transplantácii srdca vedel iba to, že ako prvý na svete ju robil juhoafrický chirurg Barnard v Kapskom Meste. Oblial ma studený pot.“
Prvá na svete
Bolo to 3. septembra 1967. Francúzky časopis Paris-Match vtedy napísal, že ani astronauti na mesiaci nevyvolali takú senzáciu ako Christian Barnard so svojím skalpelom. Po natrénovaní si techniky operácie na psoch, vložil do hrude Lewisa Washkanského srdce ženy, ktorá zomrela pri autonehode. Pacient dostal po operácii lieky, ktoré potlačovali činnosť imunitného systému a tak bránili telu odvrhnúť cudziu hmotu. Washkanský zomrel 18 dní po operácii na obojstranný zápal pľúc. Jeho nové srdce však pulzovalo do poslednej chvíle.
Barnard sa pustil do skúmania nových liekov na pribrzdenie obranných reflexov tela - a v sedemdesiatych rokoch jeho tím uskutočnil niekoľko úspešných transplantácií. S každým pacientom sa dĺžka života po operácii predlžovala. Druhý Barnardov transplantovaný pacient žil s novým srdcom 19 mesiacov, šiesty 24 rokov.
Dočasné riešenie
„Umelé srdce som si predstavoval ako špičkové zariadenie,“ hovorí Marián Sališ. V podstate ide len o malú turbínku zavedenú do ľavej komory srdca. Pacient musí dávať pozor na pravidelnú výmenu bateriek a ich dobíjanie.
„Stalo sa mi raz, že som si zabudol zobrať náhradné a išiel som na chatu. Domov som uháňal ako o život nerešpektujúc dopravné predpisy.“ Podpora srdca pumpou bola dočasným riešením. Po šiestich mesiacoch sa Marián dostal na urgentný zoznam čakateľov na srdce od darcu. Poradie však neznamená, že sa na rad dostanete. Pri transplantácii sa musí zhodovať až 14 rôznych faktorov, najdôležitejšia je krv.
„Či som veril, že sa nájde darca? S baterkami mi už bolo dobre. Vedel som, že zajtra nezomriem.“
Boj psychikou
Telefónne číslo, z ktorého mu mali oznámiť, že sa našiel darca, si uložil pod heslom Srdce. Keď sa objavilo na displeji, do štyroch hodín mal byť v Bratislave. Pobalený bol stále. O možnom prevoze vedeli vodiči sanitiek i vrtulníka. „Na jednej strane nevýslovný pocit šťastia. Na druhej som sa preľakol, čo ak to nevyjde? Lebo v tom čase, na baterkách, mi bolo relatívne dobre.
Operácia, pri ktorej vložili Mariánovi do hrude nové srdce, trvala deväť hodín. „Prebehla dobre, ale potom mi začali zlyhávať orgány, bolo mi zle.“ V najkritickejšom okamihu prišla k lôžku primárka a povedala: Pán Sališ, urobili sme všetko, čo bolo v našich silách, teraz nám pomôžte vy. „Vládal som pohnúť iba viečkom. Ako im mám pomôcť? Potom som pochopil, že teraz musím zabojovať ja - psychikou. Mysliac na deti a na všetko, čo by som ešte mohol urobiť som zmobilizoval sily.“ Na áre ležal bez pohnutia mesiac.
Zopár snov
„Nebojte sa, neviete si ani predstaviť, aký krásny život vás ešte čaká,“ zvykne hovoriť dnes už „mazák“ Sališ čakateľom na transplantáciu srdca. Koníčkom sa mu stalo čítanie kníh, na ktoré nemal nikdy čas, chata, príroda. „Sú oveľa horšie choroby, ktoré obmedzia človeku život, s transplantovaným srdcom sa dá žiť. Ľudia by nemali váhať nad takouto možnosťou riešenia zdravotných ťažkostí.“
Na Orave zatiaľ žijú iba dvaja ľudia s novým srdcom.
Zmenil sa?
„Tiež som mala predstavu, že ľudia sa po transplantácii srdca úplne zmenia,“ hovorí Miroslava Bobíková, ktorá Mariána Sališa poznala už ako sudcu na Okresnom súde v Dolnom Kubíne a dnes s ním žije. „Vplyvom liekov mával spočiatku výkyvy nálady, ale po ľudskej stránke sa nezmenil. Snáď je citlivejší k témam pomoci iným, lebo si váži, že mu niekto dal nový život, a chcel by sa svojmu darcovi prostredníctvom skutkov k iným ľuďom poďakovať.“
V mnohých citátoch je práve srdce centrom dobroty, lásky, vďačnosti. Marián Sališ však hovorí, že srdce je len sval v podobe pumpy, ale zázračnej, ktorá bez dobíjania pulzuje v človeku od splodenia až do smrti.
Dar života
Pacientov po transplantácii srdca, ich rodiny a priateľov združuje Občianske združenie Dar života. V súčasnosti sa snaží pomôcť Oddeleniu zlyhávania a transplantácie srdca NÚSCH organizovaním zbierky na zakúpenie špeciálneho prístroja – echokardiografu, ktorý trojrozmerným zobrazením srdca v reálnom čase spresní diagnostiku a rozhodovanie o liečbe ľudí s chorým srdcom. Marián Sališ organizuje zbierku na Orave. Mometálne ďakuje za sedemtisíc eur. Na tento účel zriadilo združenie účet Dar života 5034709125/0900.
lv
