ZÁZRIVÁ. Záseky, brúsenie, nástrel vodiacej čiary, kresanie na hrubo aj hladko, výroba rybín v nárožiach, odkôrňovanie stromov, založenie základového venca. To je len časť praktickej časti tesárskeho workshopu s názvom Tradičné tesárstvo a ľudové staviteľstvo, ktorý sa uskutočnil v Zázrivej.
Takéto podujatia sú na Slovensku ojedinelé a tešia sa mimoriadnemu záujmu.
Ľudia nerešpektujú miestnu architektúru
V súčasnosti tradičné tesárske remeselné zručnosti upadajú do zabudnutia. Rekonštrukcie pôvodnej architektúry tradičnými spôsobmi sú skôr niečím výnimočným a mimoriadnym ako normálnou súčasťou starostlivosti o kultúrne dedičstvo.
Do práce na tesaní trámu sa zapojilo naraz viacero tesárov. (zdroj: Jozef Jurík)Workshopu sa zúčastnilo 15 ľudí z celého Slovenska. „Mali možnosť dozvedieť sa pravidlá a zásady stavby a obnovy tradičných ľudových stavieb, vyskúšať si prácu tradičnými autentickými tesárskymi technikami s akcentom na zachovávanie detailov a špecifickosti ľudových stavieb,“ povedal organizátor Peter Madigár.
Aha, ako sa vedia tešiť zo snehu deti na Orave Čítajte Podľa neho sa na slovenskom vidieku nevenuje dostatočná pozornosť kvalitnej starostlivosti o ľudovú architektúru a kvalitnú súčasnú architektúru. Namiesto opravy hodnotných stavieb sa robí necitlivá výstavba rôznych napodobenín tradičnej architektúry, ktoré nerešpektujú miestne špecifiká a ráz. V mnohých prípadoch dokonca narúšajú aj miestne sídelné štruktúry a krajinný obraz.
Tvrdá práca im nevadí
Práve preto Peter Madigár zorganizoval stretnutie tesárskych majstrov súčasných aj budúcich. Využil eurofondy a spolu s Poliakmi pripravili projekt Trasa valašskej kultúry. Jeho súčasťou bol aj tesársky workshop.
Viedli ho dvaja skúsení lektori a majstri Boris Hochel a Július Lišaník. Obidvaja majú dlhoročné skúsenosti s tradičným tesárstvom a pamiatkovou obnovou.
„Prekvapila ma vysoká účasť, dokonca sme museli niekoľko záujemcov z kapacitných dôvodov odmietnuť,“ povedal Boris Hochel, ktorý sa tesárčine a ochrane architektúry tradičnými postupmi venuje 30 rokov. Spolu s novým učňami začali od začiatku, guľatiny. „Robili sme trámy a skúsili aj rybinové spoje, zámky, ktoré sú v rohoch dreveníc. Zabezpečujú, aby sa stavba nehýbala.“
Aj z hlavného mesta
Rady Borisa Hochela pozorne počúval Peter Palgut z Bratislavy. Do Zázrivej ho pritiahla sestra, ktorá pracuje ako pamiatkarka. „Vôbec nebanujem, že som prišiel, napriek tomu, že o tesárčine som toho naozaj nevedel takmer nič. Bol som ako čistý nepopísaný papier.“
Advent zaplníme dobrými správami z Oravy Čítajte Pre Bratislavčana bol zážitok už len celodenná práca na čerstvom vzduchu, keďže pracuje len v kancelárii, kde má na starosti logistiku vo firme. Nevadila mu ani svalovica na druhý deň. „Určite prídem aj nabudúce, aby som pomohol pri dokončení drevenice, ktorú sme začali stavať.“
Súčasťou stretnutia boli aj odborné prednášky a prezentácie. Jeden deň z troch využili na exkurziu spojenú s prehliadkou stavieb tradičnej ľudovej architektúry. Navštívili skanzen vo Vychylovke. „Tu sme obdivovali majstrovstvo našich otcov a dedov, ktoré pretrvalo do dnešných čias,“ povedal Boris Hochel. „A snažili sme sa priučiť čo najviac, aby sme ho zachovali pre ďalšie generácie.“
