NIŽNÁ. „Keď budem raz učiteľka, budem myslieť na týchto troch pedagógov. Všetci boli perfektne pripravení, aj žiaci reagovali okamžite. Vidieť krásny vzťah medzi učiteľom a jeho žiakmi.“ Týmito slovami zhodnotili študentky Pedagogickej fakulty Katolíckej univerzity v Ružomberku metodický deň na nižnianskej Spojenej škole.
Prepojenie s kultúrou
„Robíme to už piaty rok,“ hovorí riaditeľ strednej školy Peter Smolár. „Sme centrom ružomberskej Katolíckej univerzity pre prípravu budúcich pedagógov. Cieľom takýchto metodických dní je ukázať študentom výučbu v praxi ešte počas ich štúdia.“
Spojená škola sa stala centrom prípravy na podnet profesorky Evy Kollárovej, ktorá si zariadenie vo svojej rodnej obci vybrala, lebo v ňom podľa jej slov majú najlepších slovenčinárov a ruštinárov. „Ide najmä o metodiku, akú si zvolili naši učitelia. Stavili na prepojenie jazyka s kultúrou národa. Najlepšie to ide v ruštine, ale využívajú túto formu aj angličtinári a slovenčinári. Nedávno sme videli, ako sa to oplatí, na výstave Andyho Warhola. Študenti počúvali o autorovi v slovenčine, ale aj v angličtine. Dozvedeli sa o jeho živote, o tvorbe, dielach. Dalo im to veľmi veľa. Hoci boli na konci vyčerpaní, veľa sa naučili.“
Študenti pozorujú, ako prebieha vyučovacia hodina. Tento rok v Nižnej hosťovali aj kolegovia z okolitých škôl. „Aby videli, ako učíme my, a zároveň povedali, ako to robia, prípadne, ako by to urobili oni,“ hovorí riaditeľ.
Tri hodiny jazykov
Otvorené hodiny si tento rok pripravili slovenčinár Miloš Kázik, angličtinárka Jana Krupová a ruštinárka Monika Barčáková. Učiteľ na hodine preberal život Mikuláša Gaceka. Témou bol slovensko-ruský historicko-literárny dialóg.
Monika Barčáková načrela do tajov ruského baletu, o ktorom bude so študentmi hovoriť aj na niekoľkých ďalších hodinách. Žiaci sa dozvedia aj o hercovi z Nižnej, ktorý tancuje v jednom ruskom baletnom predstavení.
Na hodine angličtiny mali prváci tému rodiny. Učiteľka sa dostala až k oravskému hercovi Martinovi Ťapákovi. Všetci traja mali hodiny zorganizované interaktívne. Deti pracovali s obrázkami, tajničkami, počúvali, písali, kreslili, rozprávali aj čítali.
„Všetky tri hodiny mali spoločné jedno krásne – pedagógovia boli úžasne pripravení, žiaci vedeli perfektne reagovať,“ povedala študentka Alžbeta. „Bolo vidieť, že takéto hodiny majú vždy, nielen ojedinele. Deti si rozvíjali kritické myslenie.“
Inšpirácia do života
Študentke Adriane, ale aj jej ďalším spolužiačkam sa páčila forma, akou učitelia viedli hodinu. Že to nebolo len o monológu pedagóga a písaní poznámok. „Bolo úžasné, s čím všetkým žiaci mohli pracovať. Páčil sa mi priateľský vzťah medzi učiteľom a žiakmi. Málokde to vidieť.“ Monika poznamenala, že ak bude raz učiteľkou, bude pri príprave na hodiny myslieť práve na týchto troch nižnianskych pedagógov.
Metodický deň viedla aj zhodnotila jeho gestorka, profesorka Eva Kollárová. Jej patrili aj záverečné slová. „U učiteľov snáď dvojnásobne platí známy výrok – chvíle šťastia, roky múk. Málokto si totiž uvedomuje, koľko driny stálo aj týchto našich pripraviť si hodiny tak, ako sme ich mali možnosť vidieť. A za to im patrí všetka česť.“
