TVRDOŠÍN. Nahlasovať alebo nenahlasovať násilie v rodinách? Rozhodnutie suseda, kamarátky či starostu je neraz veľmi ťažké.
Klasika i nové formy
Pri námestovskom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny existuje špeciálna skupina vytvorená pod hlavičkou Národného koordinačného strediska pre riešenie násilia páchaného na deťoch. Sociálni pracovníci riešia klasické prípady týrania či zanedbávania detí, ale aj nové formy, akou je napríklad kyberšikana cez sociálne siete. „Maloleté deti, najmä dievčatá, sa fotia, nahé fotky zverejňujú na internete, na druhej strane je dospelák, ktorý sa vydáva za ich rovesníka a zneužíva ich,“ popísala Mária Protušová z námestovského úradu práce jeden z prípadov kyberšikany.
Deti, ktoré sa nenarodili vlani, sa už nenarodia Čítajte Opakovane riešia, aj s podávaním podnetov na políciu, takzvané legálne drogy. „Deti ich bez problémov objednajú cez internet vo forme žuvačiek, cukríkov. Nielen ich užívajú, ale s nimi aj obchodujú. Problémom je, že nie sú registrované ako psychotropné látky, a teda nie sú zakázané. Nadniesli sme tento problém polícii, aby ich navrhla do zoznamu psychotropných látok.“
Nezľahčovať situáciu
Sociálne pracovníčky aj policajti žiadajú o pomoc starostov. Práve oni totiž najlepšie vedia, čo sa v ich obciach deje. A bez toho, aby nenahlásili násilie, prípadne iné problémy v rodinách, sa o nich tí, ktorí ich môžu riešiť, dozvedajú len veľmi ťažko.
„Ak vidíte na deťoch, že sú zanedbané, že sa v rodine s malými deťmi nekúri, že sa v dome nesvieti, nahláste to, aby sme vedeli, že im treba pomôcť. Neposkytujeme len pomoc týraným, ale aj chudobným rodinám,“ povedali sociálne pracovníčky.
Kto kde ako fandil. Veľké mestá svojim príliš nepomohli Čítajte Aj polícia poukazuje na to, že domáce násilie je latentnou trestnou činnosťou, teda takou, o ktorej sa verejne nehovorí, ani sa nerieši. Prebieha najčastejšie za múrmi domov, bytov. Trestné oznámenia podávajú školy, úrady práce, lekári, málokedy samotní poškodení. Tí iba vo vyhrotených situáciách.
„Hlavnou príčinou je často požívanie alkoholu, buď u oboch rodičov alebo u jedného z nich,“ povedal Igor Tomáš, riaditeľ odboru kriminálnej polície dolnokubínskeho Okresného riaditeľstva Policajného zboru. „Potrebujeme podnety na takéto konanie zvonku. Treba povedať pravdu, pretože často dochádza k zľahčovaniu situácie a týranie pokračuje.“
Viac škody než osohu
Osobné skúsenosti s rodinami v núdzi má väčšina hornooravských starostov. Niekedy nie je ťažké sa rozhodnúť, či prípad nahlásiť alebo nie. Občas je však toto rozhodnutie náročné. Paradoxne, pre bezpečnosť týranej osoby. „Dajme tomu, že vieme o roky týranej žene, ktorá nechce odísť od manžela, pretože sa bojí, že ju zabije,“ povedal nižniansky starosta Jaroslav Rosina. „Čo ak to my, v dobrej viere, nahlásime polícii, a ten muž ju skutočne prizabije, ak sa nedostane do väzby?“
Podľa Ivana Maťugu, starostu Štefanova nad Oravou a bývalého kriminalistu, by sa v prvom rade mali snažiť presvedčiť týraného, aby sa sám obrátil na políciu. „Aby sme potom nemali výčitky, ak by sa po našom nahlásení naozaj niečo stalo. Aby sme nahlásením neurobili viac škody ako osohu. Určite však musíme niečo urobiť. Nemôžeme sa tváriť, že sa nič nedeje.“
Na úvod konzultácia
Polícia vyzýva, aby starostovia o týraní nemlčali. „Páchateľa v niektorých prípadoch nie je možné hneď izolovať, ale existujú azylové domy pre ženy, kde sa k nim tyran nedostane. Zároveň je vysoká pravdepodobnosť, že ani nezistí, kde sú.“
Vražda na okraji mestečka. Súdny príbeh Čítajte Problematikou domáceho násilia, ale aj týrania či zanedbávania detí sa opakovane zaoberali starostovia zo Združenia miest a obcí Hornej Oravy. Všetci sa napokon zhodli, že konkrétne prípady treba konzultovať s policajnými vyšetrovateľmi a sociálnymi pracovníkmi. Aby sa niekedy fáza čakania na zlepšenie situácie neskončila tragédiou.
