TRSTENÁ. Odznaky, vlajky, listy, známky, autíčka, cisterny, prilby, ale i model hasičského bicykla, hasičské komiksy či starodávna sekerka.
V malej výstavnej sieni v trstenskom kultúrnom dome si prídu na svoje nielen hasiči, ale aj ich fanúšikovia a milovníci modelov áut. Autorom výstavy sú dlhoroční hasiči, kamaráti Sergius Igor Laborecký a Ján Gärtner.
Celoživotný zážitok
Steny výstavnej miestnosti zdobia kreslené obrázky. Sú tam vtipy i minikomiksy. Ich tvorcom je cc. O talente vedel celý život, verejne publikovať svoje diela začal takmer pred polstoročím. Práve vtedy si uvedomil, že mu v obľúbenom časopise Požiarnik chýba niečo humorné, veselé. Nakreslil zopár vtipov, poslal ich a čakal.
Čoskoro dostal z redakcie list, že sa tešia na jeho ďalšiu zásielku. „To bola pre mňa obrovská bomba, poriadny, dnes už viem, že celoživotný zážitok,“ spomína. „Odvtedy s nimi spolupracujem. Okrem vtipov kreslím aj krížovky či kreslené obrázky pre deti, na ktorých hľadajú rozdiely.“
Inšpirácie čerpá Igor Laborecký z pracovného života, z rozprávania príbehov. Kresbou chce prinútiť čitateľa k zamysleniu sa či rozosmiatiu. „Pretože dobrý kreslený humor pôsobí relaxačne, je duševným odpočinkom po namáhavej a hlavne rizikovej práci hasiča.“ Niektoré obrázky vzniknú spontánne za pár minút, niekedy pri nich autor trávi aj hodinu či dve.
Nie všetky obrázky sú však len humorné. Z niektorých cítiť trošku satiry i kritiky, najmä vzhľadom na ľahostajnosť ľudí, benevolentnosť, napríklad pri vypaľovaní trávy či odhadzovaní ohorkov z cigariet.
Čistenie štetcom
Modely autíčok si Ján Gärtner obzeral v obchodoch vždy, keď ich niekde zahliadol. Raz zbadal model hasičského auta a keďže bol dlhoročným hasičom, kúpil si ho, aby mal aspoň jeden. Pri prvom a jedinom však napriek pôvodnému zámeru ani náhodou nezostal.

Pribudlo druhé, tretie, ďalšie a ďalšie. Dnes ich má doma niekoľko desiatok, vyčleniť si na ne musel jednu celú izbu, kde má skvosty vystavené v presklených skriniach.
„Manželka bola skvelá, podporovala ma, mala pochopenie pre túto záľubu, ale radšej sa nikdy nepýtala, koľko som za modely dal,“ hovorí zberateľ. Každý model má v Jánovom dome svoje čestné miesto. Ak sa skrinky často neotvárajú, netreba ich príliš čistiť. Občas z nich však predsa len treba odstrániť vrstvu prachu.
„Mám na to špeciálny malý štetec. Inak sa čistiť ani nedajú, lebo by sa mohli polámať najmenšie časti.“ Každé jedno auto je Jánovou srdcovkou, snaží sa strážiť ich tak, aby ich niekto nepoškodil. Aj preto si ich na každej výstave inštaluje sám. Vždy musia byť pod sklom, aby sa ich návštevníci nemohli dotýkať.
„Sú v nich nemalé peniaze, vždy ich treba aspoň trochu zabezpečiť. Našťastie, doteraz sa mi vždy vrátili v poriadku.“
Kresby aj známky
Pri každom novom vtipe má Igor Laborecký dobrý pocit, že prispeje k rozjasneniu niekoľkých tvárí. Pretože s úsmevom je podľa neho každý deň krajší. „My, hasiči, nemáme radi havárie, záplavy, zemetrasenia, ktoré prinášajú plač a ľudské utrpenia,“ povedal ilustrátor. „Nemáme radi výbuchy, ktoré prinášajú nenahraditeľné straty na ľudských životoch. Máme však radi výbuchy radosti, veselosti a smiechu. A o to nám vlastne ide aj pri našich výstavách.“
Ilustrátor nielen rád kreslí. Láka ho aj filatelia, teda známky. Ako inak, s hasičskou tematikou. V minulosti spracoval 80-stranový výstavný exponát. Na výstavu do Trstenej priniesol, pre nedostatok miesta, ukázať len malú časť z neho.

„Začína požiarom lesa od blesku, pokračuje požiarmi od rušňov, od cigaretových ohorkov, z nedbanlivosti, ďalej sú tam známky s rôznymi hasičskými autami, s hasičskými prostriedkami a končí poisťovníctvom,“ približuje jedinečnú zbierku jej tvorca. „Okrem toho sú v nej rôzne korešpondenčné lístky, celiny, celistvosti. Štyri roky som to dával dokopy. Všetko v tomto exponáte je vzácne, pretože dnes sa takýto materiál veľmi ťažko zháňa. Je to pomalá, mravenčia práca.“
Hasičské rarity
K Jánovým modelom postupne pribudli rôzne hasičské suveníry zo súťaží či osláv hasičských zborov. Sú medzi nimi poháre, vlajky, odznaky, vreckové kalendáriky i nášivky na rukáve, takzvané domovenky.
Raritou je malý model hasičského bicykla, trúbka či starodávne prilby a hasičské sekery. „Bicykel je darček od zaťa, na každej výstave žne najväčší úspech. Aj prilby som zväčša dostal ako darček. Stará trúbka – poľnica – slúžila v minulosti na vyhlasovanie poplachu pri požiari.“
Mnohé veci, ktoré má Ján vo svojej zbierke, získal na burzách. Niektoré sa mu podarilo vymeniť za iné, niektoré musel kúpiť. Každoročne sa zúčastňuje aj medzinárodného stretnutia historikov a zberateľov, kde sa tiež dá dostať k zaujímavým zberateľským kúskom.
Ku všetkým veciam vo svojej zbierke má rovnako vrúcny vzťah. „Všetko, čo mám, čo som dostal, kúpil, vymenil, si vážim. Keď s tým žijete celý život, inak sa ani nedá.“
V novom roku sa vrátia
Igor Laborecký je hasičom od roku 1960, teda celých 57 rokov. Počas toho obdobia získal množstvo ocenení a vyznamenaní nielen od Slovákov, ale aj od Rakúšanov, Čechov a Poliakov.
„Najviac si vážim medailu zaslúžilý člen dobrovoľnej požiarnej ochrany, ktorú som dostal na moju šesťdesiatku, a Rád sv. Floriána,“ hovorí. „Od poľských hasičov mám ich najvyššie vyznamenanie Zlatý kríž.“

Ján Gärtner je dobrovoľným hasičom viac ako 40 rokov. Ešte aj dnes, hoci už má po šesťdesiatke, sa s mladšími kolegami zúčastňuje rôznych zásahov. Zberateľstvu sa začal venovať ešte viac pred dvomi rokmi, keď mu zomrela manželka.
„Aby som nebol doma sám. Okrem toho mám radosť, keď vidím na výstave mladých nádejných hasičov,“ povedal veselý zberateľ. „Rád sa stretávam s ohromnými ľuďmi, ktorí sú aj na Orave. O výstavu vraj majú záujem aj v Lokci. Takže sa k vám po Vianociach s radosťou vrátime.“