ORAVSKÉ VESELÉ. „V dedine máme veľa detí, preto padol návrh, že by bolo fajn urobiť u nás stretnutie s laikmi i odborníkmi na tému pôrodnosti,“ povedal starosta Albín Maslaňák. Slovo dalo slovo a v dedine s 2927 obyvateľmi sa uskutočnila demografická konferencia, ktorej sa okrem kapacít z oblasti gynekológie, štatistiky či politiky zúčastnil aj zástupca katolíckej cirkvi, spišský diecézny biskup Štefan Sečka.
Už nielen v manželstve
„Môžem povzbudzovať, poučovať, modliť sa, požehnávať, a to aj robím,“ povedal Štefan Sečka. „V prvom rade však chcem vyjadriť vďačnosť kresťanom, ľuďom, ktorí sú ochotní nielen život prijať, ale ho aj darovať a zveľaďovať výchovou, vzdelaním, životom v rodine.“ S týmito slovami začala demografická konferencia v Oravskom Veselom.
Narodili sa ďalší malinkí Oravci. Vitajte medzi nami Čítajte Peter Mach, bývalý predseda Štatistického úradu, si pripravil prezentáciu o aktuálnej pôrodnosti na Slovensku. „Od roku 1950 počet obyvateľov Slovenska stúpa,“ povedal. „Vlani sa u nás narodilo 57 557 detí, v Námestovskom okrese, ktorý je tretí na Slovensku, ich prišlo na svet 961. Najhoršie na tom bol okres Banská Štiavnica, kde sa na 1000 obyvateľov narodilo len 74 detí.“
Horšie je, že sa čoraz viac detí rodí do mimomanželských rodín. V Žilinskom kraji je to 31,9 percenta, v Banskobystrickom aj 54,1 percenta.
Minulosť sa prejaví v budúcnosti
Vyhliadky do budúcnosti také optimistické, z pohľadu pribúdania ľudí, nie sú. Od roku 2025, podľa inej agentúry od roku 2030, má začať počet obyvateľov Slovenska klesať.
Zhoršovať sa bude vekové zloženie. Kým v roku 2011 pripadlo na sto obyvateľov do 14 rokov necelých 83 obyvateľov starších ako 65 rokov, v roku 2060 pripadne na sto detí zhruba 220 seniorov. Každý tretí obyvateľov bude mať najmenej 65 rokov.
„Demografia hovorí jasne – znižovanie počtu obyvateľov a starnutie,“ povedal Peter Mach. „Tento proces nie je možné zvrátiť, je treba sa na to pripraviť a hľadať opatrenia, aby sa výsledný stav zmiernil. Deti, ktoré sa nenarodili vlani, sa už nenarodia. Minulosť si prenášame do budúcnosti a už ju nemôžeme zmeniť. Môžeme sa len snažiť, aby sa vývoj zmenil, zjemnil.“
Len nevyhnutné sekcie
Primár trstenského gynekologicko-pôrodníckeho oddelenia vystúpil na konferencii s prednáškou zo svojej oblasti. V Hornooravskej nemocnici, kam chodí rodiť aj množstvo žien z Námestovského okresu, mali vlani 1063 pôrodov. V Dolnokubínskej nemocnici ich bolo 683. Trstenské oddelenie nepreferuje cisárske rezy. Zo všetkých vlaňajších pôrodov bolo sekciou urobených 19 percent. Priemer celého kraja je 28 percent, v Liptovskom Mikuláši sa takmer každé tretie dieťa narodí cisárskym rezom.
Na odborné stretnutie prišla i laická verejnosť. (zdroj: Naďa Kališová)Ako tvrdí primár, najlepší pre dieťa, ale aj matku, je prirodzený spôsob.
„Dnes si sekciu niektoré ženy doslova vyžiadajú hneď pri prvej bolesti,“ hovorí Marian Tholt. „Neuvedomujú si však, že je to niečo neprirodzené. Samozrejme, ak je to nevyhnutné, iná cesta nie je. No v takých prípadoch je na to pripravené aj bábätko. Pri neopodstatnených cisárskych rezoch však nie je.“
Spontánne potraty
V Trstenej sa ženy nedovolajú interrupcie. Tamojší lekári ich nerobia.
„Život začína počatím,“ hovorí Marian Tholt. „V lone matky je plod najzraniteľnejší. Často počúvame názory, že o osude dieťaťa rozhoduje matka. Kto sa však stará o ochranu plodu? Kto ho ochráni?“ V Dolnom Kubíne vlani umelo prerušili desať tehotenstiev. Alarmujúce sú čísla v Liptovskom Mikuláši, kde ich bolo až 164, v Žiline 148 a v Martine 142. Nie je vylúčené, že na potraty mimo Oravy chodia aj Oravčanky.
Vitajte na svete, najmenší spolurodáci Čítajte Aj na hornej Orave, rovnako ako v iných zariadeniach, však stúpa počet spontánnych potratov. „Vlani sme ich mali až 156. Neviem si to vysvetliť. Niečo nie je v poriadku. Musí tu byť niečo zlé s ovzduším alebo stravou. V celom kraji ich evidujeme až 1087.“
Zlá sociálna situácia
Gynekológovia sa v súčasnosti boria aj s inými ako zdravotníckymi problémami. Novým trendom je túžba rodičky mať počas pôrodu pri sebe partnera, manžela. „Tolerujem to, no neschvaľujem,“ povedal Marian Tholt. „Neraz máme čo robiť s budúcim oteckom, keď odpadáva na sále. Okrem toho je dokázané, že to nevplýva dobre na manželstvo. Mnohé sa po takomto zážitku rozpadnú, manželia sa odcudzia.“
Aj komunikácia so ženami je iná, než bola kedysi. Doba internetu priniesla stratu schopnosti odpovedať celými vetami. „Mnohé rodičky len prikývnu alebo pokrútia hlavou, keď sa niečo pýtame. Komunikácia je neraz veľmi ťažká.“
Pozrite si fotky školy, ktorú volajú Kukučínka. Viete prečo? Čítajte Odborníci sa dotkli aj tematiky odchodu za prácou do zahraničia. Aj to je jeden z dôvodov, prečo sa rodiny nerozrastajú, prečo mladí rodičia nemajú deti, prípadne majú len jedno alebo dve. Obávajú sa totiž, že ich nebudú vedieť uživiť. Muži strácajú kontakt s rodinou, manželstvá sa rozpadávajú.
„Politici by sa mali snažiť vytvoriť v našom štáte podmienky, aby ľudia nemuseli utekať za prácou do zahraničia, aby babičky neutekali do Rakúska opatrovať starých ľudí, čím sa odlučujú od svojich vnúčat,“ povedal starosta Hruštína František Škapec.
