BOBROV. Eliška Fernezová nie je ako obyčajné dievčatá. Rozhodla sa pre naozaj neobvyklý šport pre ženy. Zaujali ju činky a veľké kilogramy. Je vzpieračkou. „Na tomto športe ma fascinuje nezvyčajnosť a náročnosť,“ povedala 18-ročná členka klubu Olympia Bobrov.
Slovenské rekordy
V októbri sa zúčastnila Eliška prvých juniorských majstrovstiev Európy do 20 rokov. Predtým už na podobnom fóre štartovala v mladších mládežníckych kategóriách. „Prechod je veľmi náročný. Zrazu som sa ocitla medzi naozajstnou konkurenciou a inými kilami na činke. Ťažkú hlavu som si však z toho nerobila. Práve naopak, motivovalo ma to ešte viac zabrať.“
Oravský bežec nebude v dobrom spomínať na maratón v Bulharsku Čítajte Oravská vzpieračka vytvorila v Albánsku dva nové slovenské rekordy vo váhovej kategórii do 63 kg. Prekonala doterajšie maximum v trhu (75 kg) a v dvojboji (168 kg).
„Išla som na súťaž s cieľom ich pokoriť. Počas súťaže mi však tieto čísla vypadli z hlavy. Sústredila som sa na iné veci. Veľmi ma potešilo, že sa mi to podarilo.“
V nadhode predviedla rodáčka z Bobrova výkon 93 kg, ktorý jej zaručil ôsmu priečku. V trhu i dvojboji obsadila zhodne desiate miesto. „Cieľ som si splnila, takže majstrovstvá hodnotím veľmi úspešne.“
Túži po majstrovstvách sveta
Európsky šampionát v Albánsku patril v doterajšej kariére oravskej siláčky medzi tie najpamätnejšie. „Konečne sa mi podarilo ísť na súťaž bez akejkoľvek bolesti a v skvelej forme. Takisto majstrovstvá prebehli bez akýchkoľvek problémov.“ Eliška Fernezová je zas o niečo skúsenejšia vzpieračka. Dokonca si uvedomila jednu dôležitú skutočnosť. „Zmenil sa môj postoj k súťaži. Začínam to brať s väčšou vážnosťou, ako keď som bola mladšia. Čaká ma ešte dlhá cesta a mám čo doháňať.“
Ku majstrovstvám Európy by veľmi rada 18-ročná športovkyňa pridala aj účasť na svetovom šampionáte. „Verím, že sa mi to budúci rok splní.“
V inom športe je ľavá
Vzpieranie je veľmi netradičný šport pre dievčatá. Rodičia Elišku podporovali, ale v istom momente neboli z toho nadšení. „Kým som nezačala dvíhať väčšie váhy, tak neboli proti. Oco mi je stále najväčšou oporou a má radosť z každého úspechu.“
Bobrovčanku priviedol ku vzpieraniu dobrý kamarát ešte na základnej škole. „Chodil tiež vzpierať. Raz som si to vyskúšala a odvtedy ma to stále drží.“ V inom športe by asi tak nevynikala. „Málokedy si zahrám iný šport. Vo všetkom som ľavá.“
Vzpieranie sa pre niekoľkonásobnú účastníčku majstrovstiev Európy stalo tak neoddeliteľnou súčasťou, že ho aj študuje na Športovom gymnáziu v Banskej Bystrici. „Mám individuálne štúdium. Mám tak dosť času na tréningy i regeneráciu.“
