Štvrtok, 23. november, 2017 | Meniny má Klement
Pridajte si svoje mesto

Nemajú kríž ani meno, no aj tieto kopčeky ukrývajú ľudské osudy

Tak, ako generácie krajanov – hámerníkov prerastajú do večnosti, postupne sa zužuje počet priamych svedkov života v Oravských Hámroch. Už len chátrajúce hroby svedčia o kedysi životom prýštiacej dedine. Týmito úvodnými slovami sa prihovárajú aktivisti z Tvrdošína v knihe návštev uloženej pri vstupe do takmer zabudnutého cintorína na Hámroch.

Svätú omšu celebroval vlani aj tento rok liesecký farár Štefan Piták. (Zdroj: KAROL HANUĽÁK)

ORAVSKÁ PRIEHRADA. Na brehoch Oravskej priehrady, ďaleko od obývaných miest či dedín, sa medzi stromami ukrýva pietne miesto s desiatkami starých kamenných i kovových náhrobkov. Kedysi bolo súčasťou dedinky Oravské Hámre, ktorú zatopili vody Oravskej priehrady v roku 1953.

Pozostalí, rodáci, príbuzní i ľudia z okolitých dedín však na tých, ktorí na tomto cintoríne odpočívajú, nezabúdajú. Vďaka dobrovoľníkom dostal po rokoch chátrania vzhľad, aký mu prináleží.

Pravidelné údržba

Zhruba pred štyrmi rokmi sa Milan Štrbáň z Ústia nad Priehradou rozhodol, že cintorín ďaleko od civilizácie skultúrni.

Les, ktorý ho obrastá z troch strán, mu počas dlhých rokov bez údržby dal poriadne zabrať. Miesta, kde po hroboch zostali už len vyvýšené kopy hliny, zarástli nielen trávou, ale aj kríkmi, tŕňmi, jelšami či hlohom.

Pozostalí, ktorí sporadicky na cintorín zavítali, si zväčša upravovali len okolie hrobu svojho príbuzného. Celkovo bol však v dezolátnom stave.

„Po úplnom vyklčovaní porastu sa cintorín zrazu otvoril,“ hovorí Karol Hanuľák, rodák z Hámrov, ktorý bol aj jedným z aktivistov za zachovanie a obnovenie miesta posledného odpočinku niekdajších Hámerníkov. „Aby sa burina neobnovila, treba ho aspoň trikrát do roka kosiť, upravovať. Zatiaľ sa nás na brigádach schádza zhruba desať. Väčšinou rodáci, ktorí stále cítia väzby k tomuto miestu. No už máme svoj vek. Teší nás, že od marca je cintorín majetkom mesta Trstená. Máme nádej, že ono sa oň bude starať, keď už my nebudeme vládať.“

Na oddych aj učenie

V lete na cintoríne pribudol altánok, informačné tabule, drevený kríž s kamennou sochou ukrižovaného Ježiša. To všetko vďaka dobrovoľníkom. Drevo dal trstenský a tvrdošínsky urbár, prispeli obidve hornooravské mestá. Drevené časti vyrobil stolár z Liesku, tabule graficky zostavili Dorota Volfová a Ľubomír Sliva. Kríž v strede pietneho miesta dal vyrobiť a nainštalovať liesecký správca farnosti Štefan Piták. Práve on s podnikateľmi z Liesku minulý rok opravili kaplnku nad niekdajšou susednou dedinkou Osada, ktorá je taktiež zatopená vodami Oravskej priehrady. Od nej idú smerovníky až k hámerskému cintorínu. Pred niekoľkými rokmi objednal duchovný výrobu nového kríža na hrob neznámeho nemeckého vojaka.

„Pán farár nepochádza z Hámrov,“ hovorí Karol Hanuľák. „Napriek tomu sa však snaží o zachovanie a udržanie cintorína. Rekonštrukciou kaplnky na Osade inšpiroval aj nás, aby sme dali aspoň ako-tak do poriadku hámerský cintorín.“

Obnovili stretnutia

Pred mnohými rokmi sa pozostalí stretávali na cintoríne počas Dušičiek, aspoň raz do roka. „Ako deti sme sa na to veľmi tešili, lebo tam chodievali celé rodiny,“ spomína Hanuľák. „Začínali sme na stanici, odtiaľ sme išli pešo k Jelešni, ktorú sme v najužšej časti prebrodili a cez polia sme kráčali až na to miesto. Pre nás, deti, to bol celodenný výlet. Postupne to však ustalo.“

Prečítajte si tiež:V Dolnom Kubíne je počas Sviatku všetkých svätých otvorených osem cintorínov

Na pripomenutie si zosnulých a vzdanie im úcty správca lieseckej farnosti vlani inicioval svätú omšu na cintoríne. Pozostalí a rodáci sa tam tento rok v rovnakom čase a v hojnom počte stretli druhý raz.

Medzi desiatkami prítomných bol na spomienkovej svätej omši aj jeden z najstarších rodákov, 88-ročný Jozef Košťál žijúci v českom Brne. Medzi osemdesiatnikmi boli aj Irena Domiňáková, Irena Badáková či Ján Šinaľ.

Storočné oplotenie

V súčasnosti sú hroby najmä v dolnej časti, v strmom svahu len pár metrov nad priehradou. Niekoľko sa ich nachádza v ľavom hornom rohu, veľmi málo v strede. Areál je stále ohradený pôvodným kamenným oplotením.

„Je z pieskovcového kameňa spájaného prirodzeným materiálom, najčastejšie hlinou,“ rozpráva hámerský rodák. „Zachovali sa aj kamenné stĺpy, brána bola drevená, tá zhnila už dávno. Na čiapke jedného zo stĺpov je datovanie – pochádza z roku 1932. Samotné oplotenie však musí byť ešte staršie.“

Kedysi ľudia veľa gazdovali, aby dobytok hroby nepoškodzoval, museli byť od polí oddelené plotom. „Ohradená však bola len plocha s existujúcimi hrobmi. Kedysi sa neoplocovalo tak rozšafne ako dnes.“

Najmä drevené kríže

Počas veľkej úpravy cintorína našli dobrovoľníci v tráve zarastené liatinové kríže. Tie, ktoré sa dali, s pomocou Jozefa Poklonu nanovo pozvárali, namaľovali a osadili na staré pieskovcové podstavce.

„Kedysi mali len zámožnejší ľudia liatinové kríže, väčšina bola drevených. Tie sa dodnes nezachovali. Hroby sa až tak honosne neudržiavali, drevo za jednu až dve generácie zhnilo. Rodiny so šiestimi deťmi nemali toľko peňazí, aby mohli investovať do údržby hrobov. Tak sa stalo, že po rokoch zostal už len kopček bez kríža. Príbuzní vedeli, že tam leží ich dedko, babka, chodili sa tam modliť, no nový kríž už nerobili.“

Novorodené dvojičky

Dodnes sa na cintoríne zachovalo 93 hrobov, ktoré sa dajú identifikovať. Pri šestnástich sa nevie, kto v nich leží. Vďaka matrike, ale aj pomerne zachovaným náhrobkov sa však z ostatných dajú zistiť nielen mená nebožtíkov, ale aj dátumy ich narodení či úmrtí.

Prečítajte si tiež:Zomierame, aby sme žili

Detské hroby boli najmä v pravom rohu cintorína. „Mám tam pochovaného strýka, zomrel ako trojtýždňový,“ hovorí Karol Hanuľák. „Pamätám si, že som ako dieťa chodieval s otcom ku kopčeku bez kríža zapáliť sviečku. Vďaka matrike som zistil, že zomrel v roku 1925.“

Zo zozbieraných informácií sa dá vyčítať, že na hámerskom cintoríne je najstaršou pochovanou 90-ročná Mária Surovčíková, rodená Herdel, ktorá sa narodila v roku 1861. Najmladšími zomretými boli len dňové dvojičky Jožko a Adamko, ktorých rodina pochovala v roku 1937. K najstarším zachovaným hrobom patrí hrob Anny Mendreij, ktorá zomrela v máji roku 1847, ešte starším je hrob s neznámym zosnulým z roku 1819. Jeden z posledných pohrebov na cintoríne bol krátko pred zatopením dediny a pochovávali pri ňom iba štvorročného Ferka Kočerhu.

Informácie aj plán cintorína dal dokopy Jozef Poklona.

Odkaz mladým

Pamätníci a rodáci z Oravských Hámrov veria, že sa aj po nich nájde dosť dobrovoľníkov, ktorým osud tohto cintorína na brehu priehrady nebude ľahostajný. Dúfajú, že sa vďaka projektom mesta podarí zlepšiť jeho súčasný stav.

„Keďže je na svahu, ktorý podmýva voda, viaceré náhrobky sa nakláňajú, rúcajú, bolo by treba podložie zastabilizovať. Aj oplotenie potrebuje opravu a zakonzervovanie. Pomohli by stojany na bicykle či parkovacie miesta pre aspoň dve až tri autá.“

Túžbou žijúcich rodákov je, aby aj mladí vedeli o osade, kde viac ako tristo rokov pulzoval čulý život, ktorý bol veľmi rýchlo a atypicky ukončený vysťahovaním jej obyvateľov, zbúraním domov a zatopením.

.


  1. Nešťastie v lese vzalo dvom deťom otca 2 956
  2. Pozrite, čo všetko sa zmení v trstenskej pôrodnici 460
  3. Má to logiku? Dieťa jedlo zjesť môže, prasa nie. Aj taký je zákon 452
  4. Cesta dedinou je niekde až príliš úzka. Čo s ňou? 371
  5. Narazil do stĺpu, policajti mu namerali 2,13 promile 334
  6. Najvyšší súd bude rozhodovať o dovolaní exprimátora Trstenej 257
  7. Oravské futbalové kluby si znova zvolili rovnaké vedenie Foto 221
  8. Pozrite sa, čo pribudne v centre metropoly 185
  9. Športové kluby dostali peniaze zvláštnou okľukou 178
  10. Na cyklotrenažéroch chcú odkrútiť vzialenosť z Čiech až do Litvy 177

Najčítanejšie správy

Orava

Nešťastie v lese vzalo dvom deťom otca

Dvoch lesných robotníkov privalil strom. Jeden má zranenú ruku, druhý zraneniam podľahol.

Pozrite, čo všetko sa zmení v trstenskej pôrodnici

Gynekologicko-pôrodnícke oddelenie Hornooravskej nemocnice prejde rozsiahlou rekonštrukciou. Z eurofondov získalo zariadenie až 3,7 milióna eur.

Má to logiku? Dieťa jedlo zjesť môže, prasa nie. Aj taký je zákon

Malé dediny nemohli splniť podmienky získania peňazí na nákup kompostérov. Ich spojením šanca na dotáciu vzrástla, výsledok je však stále neistý.

Cesta dedinou je niekde až príliš úzka. Čo s ňou?

Pod názov cyklotrasa sa dá zakomponovať kadečo. Aj zámer, ktorý nebude prospešný len pre cyklistov, ale pre celú dvojtisícovú dedinu.

Narazil do stĺpu, policajti mu namerali 2,13 promile

Nočná jazda Volkswagenu Chlebnicami sa skončila predčasne. Muž so ženou utrpeli zranenia.

Blízke regióny

V Zákopčí pri požiari možno uhorel miestny podnikateľ

K obrovskej tragédii došlo v obci Zákopčie. Horelo tam osobné motorové vozidlo, v ktorom zrejme zahynul 54-ročný miestny podnikateľ.

Toľko kritizovaný podchod v centre Martina sa najprv zmení od Galérie, potom aj od tržnice

Do problémového objektu nalejú tisíce eur, na jeho obnovu už prispel aj majiteľ Obchodného centra Galéria.

Takto sa čoskoro rozšíri martinské Campo di Martin

Do areálu nákupného strediska v martinských Košútoch pribudne nový objekt. Robotníci tam čoskoro postavia ďalšie centrum s desiatimi prevádzkami pre obchod a služby.

Na Ulici vysokoškolákov vzniknú tri kruhové križovatky. Jednu zrušia

Lokalita je treťou najnehodovejšou v Žiline. Do bezpečnosti dopravy chce mesto investovať v priebehu troch rokov.

V Jasnej otvoria nové centrum

Lyžiarske stredisko Jasná bude mať konečne plnohodnotné centrum. Okrem širokej ponuky služieb dostane stredisko výrazný orientačný bod a lyžiari sa vďaka tomu lepšie zorientujú.

Všetky správy

Slovensko ničí lowcostová mentalita. Kedy s tým niečo urobíme?

Atmosféra nedôstojných príjmov a života nás ničí, z nej pramenia spoločenské nedorozumenia.

Analytici ukázali mapu diaľnic. Pozrite si, v akom stave je naozaj výstavba

Štát chce diaľnicu D1 do Košíc dokončiť v roku 2026. Problém s dokončením je na úseku medzi Turanmi a Hubovou.

Vedec, ktorý vyvíja palivá: Motory majú problémy, aké sme roky nevideli

Benzíny a nafty sa musia vyvíjať s motormi, hovorí Andreas Schäfer.

Futej predáva strojárne PPS v Detve, keď SNS chystá výrobu transportérov

S ponukou na prevzatie strojární boli oslovení záujemcovia z Česka a Slovenska.

Policajti, vojaci aj vrtuľník. Vrahov Kubašiaka hľadali tri dni

Obvinenia proti Šajgalovi, ktorý je na úteku, odznova prejedná prvostupňový okresný súd.

Kam vyraziť