Streda, 19. september, 2018 | Meniny má Konštantín

Nemajú kríž ani meno, no aj tieto kopčeky ukrývajú ľudské osudy

Tak, ako generácie krajanov – hámerníkov prerastajú do večnosti, postupne sa zužuje počet priamych svedkov života v Oravských Hámroch. Už len chátrajúce hroby svedčia o kedysi životom prýštiacej dedine. Týmito úvodnými slovami sa prihovárajú aktivisti z Tvrdošína v knihe návštev uloženej pri vstupe do takmer zabudnutého cintorína na Hámroch.

Svätú omšu celebroval vlani aj tento rok liesecký farár Štefan Piták. (Zdroj: KAROL HANUĽÁK)

ORAVSKÁ PRIEHRADA. Na brehoch Oravskej priehrady, ďaleko od obývaných miest či dedín, sa medzi stromami ukrýva pietne miesto s desiatkami starých kamenných i kovových náhrobkov. Kedysi bolo súčasťou dedinky Oravské Hámre, ktorú zatopili vody Oravskej priehrady v roku 1953.

Pozostalí, rodáci, príbuzní i ľudia z okolitých dedín však na tých, ktorí na tomto cintoríne odpočívajú, nezabúdajú. Vďaka dobrovoľníkom dostal po rokoch chátrania vzhľad, aký mu prináleží.

Pravidelné údržba

Zhruba pred štyrmi rokmi sa Milan Štrbáň z Ústia nad Priehradou rozhodol, že cintorín ďaleko od civilizácie skultúrni.

Článok pokračuje pod video reklamou

Les, ktorý ho obrastá z troch strán, mu počas dlhých rokov bez údržby dal poriadne zabrať. Miesta, kde po hroboch zostali už len vyvýšené kopy hliny, zarástli nielen trávou, ale aj kríkmi, tŕňmi, jelšami či hlohom.

Pozostalí, ktorí sporadicky na cintorín zavítali, si zväčša upravovali len okolie hrobu svojho príbuzného. Celkovo bol však v dezolátnom stave.

„Po úplnom vyklčovaní porastu sa cintorín zrazu otvoril,“ hovorí Karol Hanuľák, rodák z Hámrov, ktorý bol aj jedným z aktivistov za zachovanie a obnovenie miesta posledného odpočinku niekdajších Hámerníkov. „Aby sa burina neobnovila, treba ho aspoň trikrát do roka kosiť, upravovať. Zatiaľ sa nás na brigádach schádza zhruba desať. Väčšinou rodáci, ktorí stále cítia väzby k tomuto miestu. No už máme svoj vek. Teší nás, že od marca je cintorín majetkom mesta Trstená. Máme nádej, že ono sa oň bude starať, keď už my nebudeme vládať.“

Na oddych aj učenie

V lete na cintoríne pribudol altánok, informačné tabule, drevený kríž s kamennou sochou ukrižovaného Ježiša. To všetko vďaka dobrovoľníkom. Drevo dal trstenský a tvrdošínsky urbár, prispeli obidve hornooravské mestá. Drevené časti vyrobil stolár z Liesku, tabule graficky zostavili Dorota Volfová a Ľubomír Sliva. Kríž v strede pietneho miesta dal vyrobiť a nainštalovať liesecký správca farnosti Štefan Piták. Práve on s podnikateľmi z Liesku minulý rok opravili kaplnku nad niekdajšou susednou dedinkou Osada, ktorá je taktiež zatopená vodami Oravskej priehrady. Od nej idú smerovníky až k hámerskému cintorínu. Pred niekoľkými rokmi objednal duchovný výrobu nového kríža na hrob neznámeho nemeckého vojaka.

„Pán farár nepochádza z Hámrov,“ hovorí Karol Hanuľák. „Napriek tomu sa však snaží o zachovanie a udržanie cintorína. Rekonštrukciou kaplnky na Osade inšpiroval aj nás, aby sme dali aspoň ako-tak do poriadku hámerský cintorín.“

Obnovili stretnutia

Pred mnohými rokmi sa pozostalí stretávali na cintoríne počas Dušičiek, aspoň raz do roka. „Ako deti sme sa na to veľmi tešili, lebo tam chodievali celé rodiny,“ spomína Hanuľák. „Začínali sme na stanici, odtiaľ sme išli pešo k Jelešni, ktorú sme v najužšej časti prebrodili a cez polia sme kráčali až na to miesto. Pre nás, deti, to bol celodenný výlet. Postupne to však ustalo.“

Prečítajte si tiež: V Dolnom Kubíne je počas Sviatku všetkých svätých otvorených osem cintorínov

Na pripomenutie si zosnulých a vzdanie im úcty správca lieseckej farnosti vlani inicioval svätú omšu na cintoríne. Pozostalí a rodáci sa tam tento rok v rovnakom čase a v hojnom počte stretli druhý raz.

Medzi desiatkami prítomných bol na spomienkovej svätej omši aj jeden z najstarších rodákov, 88-ročný Jozef Košťál žijúci v českom Brne. Medzi osemdesiatnikmi boli aj Irena Domiňáková, Irena Badárová či Ján Šinaľ.

Storočné oplotenie

V súčasnosti sú hroby najmä v dolnej časti, v strmom svahu len pár metrov nad priehradou. Niekoľko sa ich nachádza v ľavom hornom rohu, veľmi málo v strede. Areál je stále ohradený pôvodným kamenným oplotením.

„Je z pieskovcového kameňa spájaného prirodzeným materiálom, najčastejšie hlinou,“ rozpráva hámerský rodák. „Zachovali sa aj kamenné stĺpy, brána bola drevená, tá zhnila už dávno. Na čiapke jedného zo stĺpov je datovanie – pochádza z roku 1932. Samotné oplotenie však musí byť ešte staršie.“

Kedysi ľudia veľa gazdovali, aby dobytok hroby nepoškodzoval, museli byť od polí oddelené plotom. „Ohradená však bola len plocha s existujúcimi hrobmi. Kedysi sa neoplocovalo tak rozšafne ako dnes.“

Najmä drevené kríže

Počas veľkej úpravy cintorína našli dobrovoľníci v tráve zarastené liatinové kríže. Tie, ktoré sa dali, s pomocou Jozefa Poklonu nanovo pozvárali, namaľovali a osadili na staré pieskovcové podstavce.

„Kedysi mali len zámožnejší ľudia liatinové kríže, väčšina bola drevených. Tie sa dodnes nezachovali. Hroby sa až tak honosne neudržiavali, drevo za jednu až dve generácie zhnilo. Rodiny so šiestimi deťmi nemali toľko peňazí, aby mohli investovať do údržby hrobov. Tak sa stalo, že po rokoch zostal už len kopček bez kríža. Príbuzní vedeli, že tam leží ich dedko, babka, chodili sa tam modliť, no nový kríž už nerobili.“

Novorodené dvojičky

Dodnes sa na cintoríne zachovalo 93 hrobov, ktoré sa dajú identifikovať. Pri šestnástich sa nevie, kto v nich leží. Vďaka matrike, ale aj pomerne zachovaným náhrobkov sa však z ostatných dajú zistiť nielen mená nebožtíkov, ale aj dátumy ich narodení či úmrtí.

Prečítajte si tiež: Zomierame, aby sme žili

Detské hroby boli najmä v pravom rohu cintorína. „Mám tam pochovaného strýka, zomrel ako trojtýždňový,“ hovorí Karol Hanuľák. „Pamätám si, že som ako dieťa chodieval s otcom ku kopčeku bez kríža zapáliť sviečku. Vďaka matrike som zistil, že zomrel v roku 1925.“

Zo zozbieraných informácií sa dá vyčítať, že na hámerskom cintoríne je najstaršou pochovanou 90-ročná Mária Surovčíková, rodená Herdel, ktorá sa narodila v roku 1861. Najmladšími zomretými boli len dňové dvojičky Jožko a Adamko, ktorých rodina pochovala v roku 1937. K najstarším zachovaným hrobom patrí hrob Anny Mendreij, ktorá zomrela v máji roku 1847, ešte starším je hrob s neznámym zosnulým z roku 1819. Jeden z posledných pohrebov na cintoríne bol krátko pred zatopením dediny a pochovávali pri ňom iba štvorročného Ferka Kočerhu.

Informácie aj plán cintorína dal dokopy Jozef Poklona.

Odkaz mladým

Pamätníci a rodáci z Oravských Hámrov veria, že sa aj po nich nájde dosť dobrovoľníkov, ktorým osud tohto cintorína na brehu priehrady nebude ľahostajný. Dúfajú, že sa vďaka projektom mesta podarí zlepšiť jeho súčasný stav.

„Keďže je na svahu, ktorý podmýva voda, viaceré náhrobky sa nakláňajú, rúcajú, bolo by treba podložie zastabilizovať. Aj oplotenie potrebuje opravu a zakonzervovanie. Pomohli by stojany na bicykle či parkovacie miesta pre aspoň dve až tri autá.“

Túžbou žijúcich rodákov je, aby aj mladí vedeli o osade, kde viac ako tristo rokov pulzoval čulý život, ktorý bol veľmi rýchlo a atypicky ukončený vysťahovaním jej obyvateľov, zbúraním domov a zatopením.

.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať
  2. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať
  3. Najužitočnejšia appka
  4. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách
  5. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej
  6. V O2 to s dátami poriadne prehnali
  7. Zužitkovaním biologického odpadu šetríme prírodu aj náklady
  8. Vozidlá Kia ekologickej budúcnosti
  9. Dobro, kľúč ku šťastnému osudu
  10. Nasledujúci týždeň budeme cestovať za polovicu
  1. Alena Bašistová: Nikomu nejdem brať hlasy a ani s nimi kšeftovať
  2. Bratislava dostane o rok nový mestský bulvár
  3. DEXIS SLOVAKIA má nového generálneho riaditeľa
  4. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať
  5. Stavebná fakulta hostila medzinárodnú konferenciu CSASC
  6. Cestárske kariérne dni 2018 na SvF
  7. Najužitočnejšia appka
  8. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách
  9. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej
  10. Otvorenie akademického roka 2018/2019 na EU v Bratislave
  1. Do boja s plastovým odpadom na Slovensku vstúpil prvý reťazec 19 840
  2. Najužitočnejšia appka 15 695
  3. Účet za liečbu chlapca? Šesť miliónov eur 13 640
  4. V O2 to s dátami poriadne prehnali 9 885
  5. Vianoce a Silvester v teple: Pätnásť tipov, kam sa vybrať 8 766
  6. Zistili sme, ako sa vyrába najčistejší slnečnicový olej 8 595
  7. Nasledujúci týždeň budeme cestovať za polovicu 7 087
  8. IKEA je postavená na tých správnych hodnotách 5 721
  9. Čerstvosť je o správnom skladovaní. Reportáž zo skladu Kauflandu 5 246
  10. Zmenky a dlhopisy s fixným výnosom 5 – 6,6 % p.a. 2 644

Hlavné správy z MY Orava

Pozrite sa, aký problém nastal pri výmene zvodidiel. Neskutočné

Ľudia bez povolenia odmontovali zvodidlá, aby sa mohli dostať do svojich garáží alebo na pozemky. Správca cesty ich musí osadiť späť. Hrozí, že majitelia sa kvôli nim nedostanú do garáží.

Tú dobu starší žili, mladým pripadá ako pravek

Vrcholila prvá svetová vojna, ktorá zmenila mapu strednej Európy. Na scéne sa objavil nový fenomén – fenomén národa. Odvtedy prešlo 100 rokov. Na výstave Ozveny času hovoria o nich dokumenty, knihy aj obrazy.

Úradníci zabojujú proti emisiám. Ako? Takto

Na oravských cestách pribudnú dva elektromobily. Na ich nákup dostali dve samosprávy bezmála 60-tisíc eur.

Na potulkách oravskými ihriskami

Uplynulý víkend priniesol niekoľko výborných zápasov. My sme si vybrali tieto.

Dlhá nad Oravou si robí zo 6. ligy vlastnú súťaž

V siedmom kole sa hralo podľa rytmu domácich mužstiev.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Sanitka prišla neskoro, pacient leží vo vážnom stave v nemocnici

Vo februári sa zrušila rýchla lekársku služba v Kysuckom Novom Meste.

V nemocnici zomrela od smädu. Nemala ani sedem rokov

Prípad Niny Chuchelovej rieši už aj Generálna prokuratúra.

Dvaja Trnavčania napadli skupinku pracujúcich Rómov

Policajti už obvinili dvojicu mužov, ktorí bezdôvodne napadli skupinu Rómov.

Vybrali SME

Už ste čítali?