Piatok, 22. február, 2019 | Meniny má Etela

Nemajú kríž ani meno, no aj tieto kopčeky ukrývajú ľudské osudy

Tak, ako generácie krajanov – hámerníkov prerastajú do večnosti, postupne sa zužuje počet priamych svedkov života v Oravských Hámroch. Už len chátrajúce hroby svedčia o kedysi životom prýštiacej dedine. Týmito úvodnými slovami sa prihovárajú aktivisti z Tvrdošína v knihe návštev uloženej pri vstupe do takmer zabudnutého cintorína na Hámroch.

Svätú omšu celebroval vlani aj tento rok liesecký farár Štefan Piták. Svätú omšu celebroval vlani aj tento rok liesecký farár Štefan Piták. (Zdroj: KAROL HANUĽÁK)

ORAVSKÁ PRIEHRADA. Na brehoch Oravskej priehrady, ďaleko od obývaných miest či dedín, sa medzi stromami ukrýva pietne miesto s desiatkami starých kamenných i kovových náhrobkov. Kedysi bolo súčasťou dedinky Oravské Hámre, ktorú zatopili vody Oravskej priehrady v roku 1953.

Pozostalí, rodáci, príbuzní i ľudia z okolitých dedín však na tých, ktorí na tomto cintoríne odpočívajú, nezabúdajú. Vďaka dobrovoľníkom dostal po rokoch chátrania vzhľad, aký mu prináleží.

Pravidelné údržba

Zhruba pred štyrmi rokmi sa Milan Štrbáň z Ústia nad Priehradou rozhodol, že cintorín ďaleko od civilizácie skultúrni.

Les, ktorý ho obrastá z troch strán, mu počas dlhých rokov bez údržby dal poriadne zabrať. Miesta, kde po hroboch zostali už len vyvýšené kopy hliny, zarástli nielen trávou, ale aj kríkmi, tŕňmi, jelšami či hlohom.

Pozostalí, ktorí sporadicky na cintorín zavítali, si zväčša upravovali len okolie hrobu svojho príbuzného. Celkovo bol však v dezolátnom stave.

„Po úplnom vyklčovaní porastu sa cintorín zrazu otvoril,“ hovorí Karol Hanuľák, rodák z Hámrov, ktorý bol aj jedným z aktivistov za zachovanie a obnovenie miesta posledného odpočinku niekdajších Hámerníkov. „Aby sa burina neobnovila, treba ho aspoň trikrát do roka kosiť, upravovať. Zatiaľ sa nás na brigádach schádza zhruba desať. Väčšinou rodáci, ktorí stále cítia väzby k tomuto miestu. No už máme svoj vek. Teší nás, že od marca je cintorín majetkom mesta Trstená. Máme nádej, že ono sa oň bude starať, keď už my nebudeme vládať.“

Na oddych aj učenie

V lete na cintoríne pribudol altánok, informačné tabule, drevený kríž s kamennou sochou ukrižovaného Ježiša. To všetko vďaka dobrovoľníkom. Drevo dal trstenský a tvrdošínsky urbár, prispeli obidve hornooravské mestá. Drevené časti vyrobil stolár z Liesku, tabule graficky zostavili Dorota Volfová a Ľubomír Sliva. Kríž v strede pietneho miesta dal vyrobiť a nainštalovať liesecký správca farnosti Štefan Piták. Práve on s podnikateľmi z Liesku minulý rok opravili kaplnku nad niekdajšou susednou dedinkou Osada, ktorá je taktiež zatopená vodami Oravskej priehrady. Od nej idú smerovníky až k hámerskému cintorínu. Pred niekoľkými rokmi objednal duchovný výrobu nového kríža na hrob neznámeho nemeckého vojaka.

„Pán farár nepochádza z Hámrov,“ hovorí Karol Hanuľák. „Napriek tomu sa však snaží o zachovanie a udržanie cintorína. Rekonštrukciou kaplnky na Osade inšpiroval aj nás, aby sme dali aspoň ako-tak do poriadku hámerský cintorín.“

Obnovili stretnutia

Pred mnohými rokmi sa pozostalí stretávali na cintoríne počas Dušičiek, aspoň raz do roka. „Ako deti sme sa na to veľmi tešili, lebo tam chodievali celé rodiny,“ spomína Hanuľák. „Začínali sme na stanici, odtiaľ sme išli pešo k Jelešni, ktorú sme v najužšej časti prebrodili a cez polia sme kráčali až na to miesto. Pre nás, deti, to bol celodenný výlet. Postupne to však ustalo.“

Prečítajte si tiež: V Dolnom Kubíne je počas Sviatku všetkých svätých otvorených osem cintorínov

Na pripomenutie si zosnulých a vzdanie im úcty správca lieseckej farnosti vlani inicioval svätú omšu na cintoríne. Pozostalí a rodáci sa tam tento rok v rovnakom čase a v hojnom počte stretli druhý raz.

Medzi desiatkami prítomných bol na spomienkovej svätej omši aj jeden z najstarších rodákov, 88-ročný Jozef Košťál žijúci v českom Brne. Medzi osemdesiatnikmi boli aj Irena Domiňáková, Irena Badárová či Ján Šinaľ.

Storočné oplotenie

V súčasnosti sú hroby najmä v dolnej časti, v strmom svahu len pár metrov nad priehradou. Niekoľko sa ich nachádza v ľavom hornom rohu, veľmi málo v strede. Areál je stále ohradený pôvodným kamenným oplotením.

„Je z pieskovcového kameňa spájaného prirodzeným materiálom, najčastejšie hlinou,“ rozpráva hámerský rodák. „Zachovali sa aj kamenné stĺpy, brána bola drevená, tá zhnila už dávno. Na čiapke jedného zo stĺpov je datovanie – pochádza z roku 1932. Samotné oplotenie však musí byť ešte staršie.“

Kedysi ľudia veľa gazdovali, aby dobytok hroby nepoškodzoval, museli byť od polí oddelené plotom. „Ohradená však bola len plocha s existujúcimi hrobmi. Kedysi sa neoplocovalo tak rozšafne ako dnes.“

Najmä drevené kríže

Počas veľkej úpravy cintorína našli dobrovoľníci v tráve zarastené liatinové kríže. Tie, ktoré sa dali, s pomocou Jozefa Poklonu nanovo pozvárali, namaľovali a osadili na staré pieskovcové podstavce.

„Kedysi mali len zámožnejší ľudia liatinové kríže, väčšina bola drevených. Tie sa dodnes nezachovali. Hroby sa až tak honosne neudržiavali, drevo za jednu až dve generácie zhnilo. Rodiny so šiestimi deťmi nemali toľko peňazí, aby mohli investovať do údržby hrobov. Tak sa stalo, že po rokoch zostal už len kopček bez kríža. Príbuzní vedeli, že tam leží ich dedko, babka, chodili sa tam modliť, no nový kríž už nerobili.“

Novorodené dvojičky

Dodnes sa na cintoríne zachovalo 93 hrobov, ktoré sa dajú identifikovať. Pri šestnástich sa nevie, kto v nich leží. Vďaka matrike, ale aj pomerne zachovaným náhrobkov sa však z ostatných dajú zistiť nielen mená nebožtíkov, ale aj dátumy ich narodení či úmrtí.

Prečítajte si tiež: Zomierame, aby sme žili

Detské hroby boli najmä v pravom rohu cintorína. „Mám tam pochovaného strýka, zomrel ako trojtýždňový,“ hovorí Karol Hanuľák. „Pamätám si, že som ako dieťa chodieval s otcom ku kopčeku bez kríža zapáliť sviečku. Vďaka matrike som zistil, že zomrel v roku 1925.“

Zo zozbieraných informácií sa dá vyčítať, že na hámerskom cintoríne je najstaršou pochovanou 90-ročná Mária Surovčíková, rodená Herdel, ktorá sa narodila v roku 1861. Najmladšími zomretými boli len dňové dvojičky Jožko a Adamko, ktorých rodina pochovala v roku 1937. K najstarším zachovaným hrobom patrí hrob Anny Mendreij, ktorá zomrela v máji roku 1847, ešte starším je hrob s neznámym zosnulým z roku 1819. Jeden z posledných pohrebov na cintoríne bol krátko pred zatopením dediny a pochovávali pri ňom iba štvorročného Ferka Kočerhu.

Informácie aj plán cintorína dal dokopy Jozef Poklona.

Odkaz mladým

Pamätníci a rodáci z Oravských Hámrov veria, že sa aj po nich nájde dosť dobrovoľníkov, ktorým osud tohto cintorína na brehu priehrady nebude ľahostajný. Dúfajú, že sa vďaka projektom mesta podarí zlepšiť jeho súčasný stav.

„Keďže je na svahu, ktorý podmýva voda, viaceré náhrobky sa nakláňajú, rúcajú, bolo by treba podložie zastabilizovať. Aj oplotenie potrebuje opravu a zakonzervovanie. Pomohli by stojany na bicykle či parkovacie miesta pre aspoň dve až tri autá.“

Túžbou žijúcich rodákov je, aby aj mladí vedeli o osade, kde viac ako tristo rokov pulzoval čulý život, ktorý bol veľmi rýchlo a atypicky ukončený vysťahovaním jej obyvateľov, zbúraním domov a zatopením.

.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť
  2. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  3. Štefánka by Pulitzer
  4. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  5. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  6. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  7. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  8. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  9. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  1. Prihlásili ste sa ako dobrovoľník na Olympiádu v Tokiu?
  2. Šesťročné dlhopisy teraz s výnosom až 7 % p.a.
  3. Štefánka by Pulitzer
  4. Počuli ste už o integrovane pestovanej zelenine?
  5. Konferencia - EU support for research
  6. Slovensko má zasiahnuť robotizácia
  7. Viete, aké sú najlepšie možnosti sporenia pre mladých?
  8. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť
  9. Hitem jsou cyklopočítače Mio - pro zábavu i výkon
  10. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny
  1. Premýšľate o aute do 10 000 eur? Poradíme vám, ako nenaletieť 22 667
  2. Reportáž: Takto sa na Slovensku vyrábajú cestoviny 15 371
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 13 344
  4. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 7 024
  5. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 5 998
  6. Trápi vás chrípka alebo prechladnutie? Vieme, ako s nimi zatočiť 5 641
  7. Čo sa stalo s mojimi úsporami v druhom pilieri? 4 939
  8. Štefánka by Pulitzer 4 789
  9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 3 685
  10. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 2 892

Hlavné správy z MY Orava

Odkaz z námestia v Námestove: Nebudem sa báť

Čo sa udialo pred rokom a čo sa deje dnes. Nad tým sa zamyslelo zhruba tristo ľudí pod sochou Hviezdoslava na námestí v Námestovo.

Spomienka na Jána a Marinu v Námestove.

V Dolnom Kubíne spomínali na Jána a Martinu

Robert Gonos: „Niektoré veci sa zmenili, ale ešte dlho potrvá, kým budeme žiť v normálnom demokratickom štáte.“

Dolný Kubín nezabudne.

Rozhodca Bystrík Nemček sa preladil na iný spôsob života

Podľa slov Oravčana začnú rozhodcovia s tréningami na systém VAR aj na Slovensku.

Bystrík Nemček (v strede) je od minulého roka profesionálnym rozhodcom.

Oba poháre mohli ostať v Tvrdošíne

Zuberčania ovládli turnaj mladších i starších žiakov.

Zubercu vychytala víťazstvo dievčina Táňa Šišková.

Zafurmaniť dvojzáprah to je kumšt. Príďte sa pozrieť

Desiaty raz sa Nad Borkami vo Vitanovej stretnú milovníci koní so svojimi statnými štvornohými pomocníkmi v lese. Už 23. februára.

Súhra koní a ich pána.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Šéf webu, pre ktorý Kuciak pracoval: Keď sa Jano naučil zrozumiteľne písať, tak ho zavraždili

Jano bol výnimočný, nahradiť sa ho úplne nedá, hovorí šéfredaktor Aktualít.

Zlatica Kušnírová: Každý deň vyjde najavo nová špina

Uplynul rok od vraždy Jána Kuciaka a jeho partnerky Martiny Kušnírovej.

Súdia šéfov zločineckej skupiny dvojičky

Proti bratom svedčia ich bývalí kamaráti a už odsúdení členovia gangu, ktorí sa k trestnej činnosti priznali a s prokurátorom uzavreli dohody

Vybrali SME

Už ste čítali?