LIESEK. „Vrchnáčiky zbierame a nosíme do školy, aby sme pomohli malej Sofinke,“ povedala nám krátko po vstupe do školy druháčka Timejka.
Na hlavnej chodbe bolo o stenu opretých zhruba desať vriec plných pestrofarebných vrchnákov. Prevažne z nápojov, našli sa však medzi nimi aj iné. Všetky vrecia skončia v Nitre. Aj vďaka nim bude môcť dvojročná Sofinka Minarčiková podstúpiť nevyhnutné, no drahé rehabilitácie.
Na špeciálne protézy pre Tomáša
Lieseckí školáci začali vrchnáky zbierať už pred štyrmi rokmi. Učiteľku Zuzanu Hajdukovú vtedy oslovila firma, ktorá takto pomáhala zbierať peniaze pre paraolympionika Tomáša Božu. Choroba ho pred štyrmi rokmi pripravila o obidve nohy. Chcel sa zúčastniť olympijských hier v Brazílii. Potreboval však špeciálne protézy. To bolo prvý raz, kedy sa Liesečania stretli s takouto formou humanitárnej pomoci.
„Vrchnáčiky k nám chodili brať zástupcovia firmy,“ spomína Zuzana Hajduková. „Protézy napokon Tomáš dostal. Žiaľ, hier sa pre chorobu zúčastniť nemohol.“
Po Tomášovi začala škola zbierať vrchnáky pre hendikepované deti z dolnokubínskej špeciálnej školy. „Tam ich potrebujú haldy.“
Motivácia aj bez odmeny
Vlani učiteľka videla v televízii príbeh dvojročnej Sofinky. Dievčatko po narodení pätnásť minút nedýchalo, čo sa podpísalo pod ťažké poškodenie mozgu a množstvo ďalších diagnóz. Jej stav zlepšujú rehabilitácie a špeciálne terapie. Na tie však rodina nemá dostatok peňazí. Sofinke pomáhajú ľudia cez rôzne zbierky. A jednou z nich je práve aj tá vrchnáčiková.
Pre niektorých ľudí je aj kilo múky vzácne. Takto im pomohli Čítajte Keď Zuzana videla, že sa jej dá pomôcť aj spôsobom, ktorý u nich na škole už dôverne poznajú, rozhodli sa najbližšiu várku poslať práve do Nitry. Odvtedy tam zaviezli už minimálne päťdesiat vriec. „Deti sú úžasné,“ hovorí. „Pôvodne sme mysleli, že zo zbierania urobíme súťaž, aby sme deti motivovali. Ale napokon sme si povedali, že ak budú chcieť pomôcť, pomôžu aj bez vidiny nejakej odmeny. A mali sme pravdu. Deti chodia za babkami, tetami, susedmi, zbierajú vrchnáky, kde vidia. Vrece je aj pri školskom bufete. Školáci sa naučili hádzať doň vrchnáčiky hneď, ako si otvoria nápoj.“
Potrebujú prepravcu
Hornooravci posielajú do Nitry vrecia zhruba trikrát za rok. Vlani zbierali aj Trstenčania. Zberné miesto bolo na fare. Vyzbierali 10 vriec, ktoré darovali lieseckej škole a odtiaľ putovali k Sofinke. Najväčší problém je nájsť prepravcu. „Je to náročné,“ hovorí učiteľka. „Možno by si Sofinkina mama Lucia po ne prišla aj sama, ale to nechceme. Veď náklady na cestu by sa možno rovnali hodnote vyzbieraných vrchnákov.“
Aha, čo urobia pri kostole. Obec to už má na papieri Čítajte Zuzana dáva výzvy na sociálne siete. Málokedy sa však niekto ozve. Ak by mal niekto s väčším autom cestu smerom do Nitry a bol by ochotný urobiť bezplatný vyťažovák, môže sa obrátiť priamo na školu.
Vrchnáky pre Sofinku spracúva česká firma. Až keď sa ich nazbiera plné nákladné auto, odvážajú ich. Dovtedy ich Minarčikovci skladujú pred dverami svojho bytu. Na jeden rehabilitačný pobyt potrebuje dievčatko tony plastových vrchnákov.
„Je to síce len kvapka v mori, čím prispievame my, ale aj to nás teší, ak vieme, že i vďaka nám môže ísť Sofinka na rehabilitáciu,“ dodala učiteľka.
