ORAVSKÉ VESELÉ. História Oravského Veselého na tanieri. Taký podtitul má kniha, ktorou sa môžu pýšiť žiaci miestnej školy. S nápadom prišli bývalí deviataci, recepty od babičiek zozbierali siedmaci. Táto malá publikácia bude spájať generácie a je pozvaním do starých goralských domácností, kde sa rodina stretala pri spoločnom stole.
„Žiadame o príspevok na vytvorenie a vydanie knihy, receptára. Ide o zachovanie tradičných jedál z nášho regiónu a receptov od našich predkov. Počet možných vydaných kusov je päťdesiat. Recepty našich starých rodičov budú ilustrovať žiačky 9. B, kniha by mala byť vydaná farebne.“

S takouto žiadosťou sa ešte v januári obrátili na obecný úrad vlaňajší deviataci Eliáš Kurek a Martin Hajdučík. Spoločnými silami má dnes dielo reálnu podobu. Oficiálne ho autori uvedú do života počas vianočných trhov.
Mladí autori aj ilustrátori
O projekte oravskoveselovských žiakov, ktorý je založený na participácií detí na veciach verejných, sme písali už dávnejšie. Podstatou bolo, že si deviataci pripravili žiadosti s reálnymi požiadavkami, ktoré adresovali obecnému zastupiteľstvu. Viaceré z nich sa obci podarilo uskutočniť hneď, niektoré odložila na neskôr a jednu z nich dokončila v lete.
„Na slovenčine som so spolužiakom Martinom napísal žiadosť o príspevok a podporu pri vytvorení knihy tradičných goralských receptov,“ hovorí jeden z iniciátorov myšlienky Eliáš. „Na moje veľké prekvapenie sme od pána starostu dostali kladnú odpoveď s prísľubom pomoci. Pustili sme sa teda do príprav.“

S pomocou učiteľky slovenčiny požiadali siedmakov, aby zistili recepty od svojich babičiek. Eliáš ich potom zapísal, zoradil a v počítači ku každému priradil kresbu, o ktorú sa postarali jeho spolužiačky.
„Nápad sa mi páčil od začiatku,“ hovorí jedna z ilustrátoriek Kristína Babečková. „Nikdy predtým som neilustrovala, bola to moja prvá kniha. Ani som netušila, ako sa to presne robí. Snažila som sa kresliť ľudové prvky alebo veci, ktoré používali naši predkovia. Kreslím rada, takže to nebolo náročné.“
Začurka i ďadky
V útlej knižke je dvadsaťsedem receptov. Každý priniesol iný žiak, každý má svoje čestné miesto na samostatnej strane. Nie sú zložité, skôr tradičné, poradí si s nimi aj horšia gazdinka. Mnohé pozná vari každý z nás.
Nechýba medzi nimi krupicová kaša, bryndzové halušky či škvarková nátierka. Niektoré zaskočia názvom, v kedysi goralskej dedine starí ľudia stále používajú zaužívané názvy. V receptári teda nájdete aj zomrvanku, začurku, kuľašu i ďadky.

Viktória Šurinová dostala od babky recept na slivkovú polievku. Starká jej ho nielen nadiktovala, ale aj ukázala a naučila, ako ju uvariť. „Spočiatku sa mi to zdalo náročné, ale nie je. Len treba vyskúšať. Som rada, že tento recept raz budem môcť učiť svoje deti a vnúčatá.“
Babičku Petry Kvasničákovej nápad detí nadchol. Bola šťastná, že môže ukázať, ako sa kedysi varilo. „Hovorila mi, že vtedy si ľudia jedlo vedeli vážiť, robili všetko pre to, aby mali čo do úst,“ hovorí siedmačka Petra. „Povedala mi recept s názvom začurka. V našej rodine sa posúva z generácie na generáciu. Aj keď mi začurka nechutí, tento recept si veľmi vážim. Mám ho predsa od starej mamy.“
Sofia Namislovská chcela potešiť svoju 96-ročnú prababičku. Preto sa babičky pýtala na recept, ktorý kedysi varievala jej mama. „Jej recept s názvom ďadky sa na moje veľké prekvapenie dostal do knihy. Prababka bola veľmi šťastná.“
Ľahká večera
U starých rodičov Romany Kvasničákovej sa často varila zemiaková kuľaša. Ľahký recept si siedmačka s babkinou pomocou aj uvarila. „Je to jednoduché a vynikajúce jedlo.“
Babka Simony Jurčákovej prispela do knihy tradičnými bryndzovými haluškami. Keďže ich spoločne aj navarili, pochutnali si na nich nielen ony dve, ale celá rodina. Kristína Rypáková išla za babkou s konkrétnym jedlo. Chcela ju poprosiť o recept na škvarkovú nátierku, ktorú doma robievajú vždy po zabíjačke. „Spoločne sme ju aj urobili, bola trochu slaná, no chutí každému.“

Soňa Pikulová na domácu úlohu takmer zabudla. Až večer, keď u babky jedla jej tradičnú zomrvanku, si spomenula, že na druhý deň potrebuje nejaký recept. Najskôr sa sama snažila uhádnuť, čo sa v mliečnej dobrote nachádza. „No nie som dobrý kuchár. Počkala som teda radšej na babku, ktorá mi recept nadiktovala. Bez babkinho práve nadojeného mlieka by to však nebolo ono.“
Peniaze dala obec
Deťom pri tvorbe pomáhala slovenčinárka Erika Kureková. Predsa len, zozbierať recepty je jedna vec, prepísať ich, gramaticky i štylisticky správne, je už vec druhá.
„Využila som veľkú nápaditosť detí,“ spomína. „Veľa z nich už síce neovláda aktívne goralské nárečie, ale mnohé sú súčasťou detského folklórneho súboru, v ktorom si zachovávajú tradičnú kultúru, piesne, tance a zvyky. Spoluautormi sú vlastne aj starí rodičia detí, pretože práve ich spomienky sú v knihe zachytené. Táto malá publikácia bude spájať generácie a je pozvaním do starých goralských domácností, kde sa rodina stretala pri spoločnom stole. A to by sme si mali uchovávať aj dnes.“

Eliáš Kurek vytlačenú a zviazanú pracovnú verziu receptára odovzdal starostovi na koncoročnom školskom večierku. Počas letných prázdnin dala obec grafikom pripraviť grafickú verziu, objednala tlač. Koncom augusta bolo dielo na svete. „Pre mňa má kniha o to väčšiu hodnotu, že ju pripravili deviataci, žiaci vo veľmi kritickom veku,“ hovorí starosta Albín Maslaňák. „Veľmi si vážim ich prácu a zároveň je aj povzbudením pre ďalších. Aby urobili niečo, čo by po nich zostalo.“
Zuzana Krúpová, triedna učiteľka bývalých deviatakov, je s výsledkom maximálne spokojná. „Dopadla nad naše očakávania, ďakujeme všetkým, ktorí sa na jej tvorbe a vydaní spolupodieľali,“ povedala.
Namiesto pôvodne žiadaných 50 výtlačkov je napokon desaťnásobne viac. Časť dostali na pamiatku tvorcovia knihy. Niektoré budú predávať na vianočných trhoch.