DOLNÝ KUBÍN. „Spal som a zrazu ma pár minút po polnoci prebralo búchanie na dvere,“ hovorí Miroslav Zahradník. Vstal z postele a išiel otvoriť. Na chodbe stála suseda. „Pán domovník, horíme. Vybehol som na chodbu bosý a v trenírkach. Zacítil som štipľavý dym.“
Tam leží zabitý
Žena s domovníkom začali hľadať miesto, odkiaľ sa dym šíril, no nedarilo sa im to. Potom domovník poslal susedu von, nech sa pozrie, či v niektorom okne nevidí plamene. Vrátila sa za chvíľu. „Celá sa triasla a opakovala, tam je, tam je, zabitý,“ opisuje situáciu Zahradník. Vybehol pred bytovku a na zemi uvidel telo. „Obrátené bolo tvárou na zem. Chcel som sa pozrieť kto to je a či je naozaj mŕtvy. Vtom sa ozvalo, pomôžte, pomôžte.“

Na zemi ležal ich 52-ročný sused Jaroslav, ktorý býva na druhom poschodí. Na zem sa dostal po tom, ako unikal z horiaceho bytu cez balkón. Zdravotníci ho odviezli do nemocnice.
Hasiči sa zdržali dlhšie. „Na miesto požiaru sme poslali dve cisterny z Dolného Kubína aj výsuvný rebrík z hasičskej stanice v Tvrdošíne, ktorý je určený na evakuáciu osôb z výšok," povedal riaditeľ dolnokubínskych hasičov Dušan Bakoš. Profesionáli si s ohňom poradili rýchlo, rebrík našťastie použiť nemuseli.
Unikol v poslednej chvíli
„Pamätám si, ako som večer fajčil na chodbe, potom som si ľahol do postele,“ hovorí popálený a dolámaný Jaroslav. „Asi som zaspal s cigaretou, lebo som sa zrazu prebral na to, ako ma niečo strašne páli na hlave a v nose. Keď som zistil, že horí byt, len som sa zhodil z postele. Mal som šťastie, že nie na tú stranu, kde polmetrovým plameňom horela perina. Z nej by som sa už nepostavil.“ Byt bol plný jedovatého dymu, preto sa snažil dostať čo najskôr von. „Keď vás všetko páli, nemáte čas rozmýšľať, kde sú dvere. Vyšiel som na balkón, prehol sa cez zábradlie a vtom som si uvedomil, že letím.“
Mal obrovské šťastie. Vo vzduchu urobil salto. „Dopadol som na nohy, potom ma vyvalilo nabok.“ Bezvládny ostal ležať na zemi, kde ho našli susedia.
Do postele pôjde s padákom
Dolnokubínčan vypadol z druhého poschodia z výšky približne ôsmich metrov, pristál na tráve. Stáli pri ňom všetci anjeli strážni. Má zlomené zápästie, rebro, popálené ucho, nos, ruku aj nohu. No humor ho aj tak neopúšťa. „Už budem spávať len s padákom,“ zasmial sa, no tvár mu hneď skrivila bolestivá grimasa. „Jój, štichá to, ani nadýchnuť sa nemôžem,“ posťažoval sa na polámané rebro. „Keby cirkusanti a kaskadéri videli, ako som to zvládol, hneď by ma brali. Bol by som hlavnou hviezdou. Jój, štichá to.“

Miroslav Zahradník sa čuduje, ako to jeho sused zvládol. „Keby ste videli ten byt. Tam kde spal, je zničené všetko, posteľ, skriňa, oblečenie, koberec. Všade je kopa čiernych mastných sadzí. To je nepochopiteľné, ako to mohol prežiť. Veď sa mohol zadusiť, zhorieť a ešte aj zabiť pádom z výšky. Má tuhý korienok.“