TVRDOŠÍN. V Art galérii Schürger je obrázkov tak akurát. Čo nevošlo do výstavných priestorov, vložila akademická maliarka do monografie. Lúčnymi bylinkami slávnostne uviedol knihu medzi fanúšikov umenia a umelkyne Juraj Langer „Nech prináša radosť z jemnej krásy obrázkov Běly Kolčákovej,“ povedal na vernisáži.
Slová a ich protiklady
K slovám z názvu výstavy Sny, túžby a tajomstvá pomenoval kurátor výstavy Bohumír Bachratý aj protiklady. „Vedľa snov je veľa skutočnosti, pravdivosti. Vedľa túžob je veľa spomienok a návratov do minulosti. A tajomstvá? Mnohé obrazy majú krásnu poéziu tajomného, záhadného, nepoznaného. Ale autorka nikdy netajila krásu umenia. Obrazy sú priznanými alebo odhalenými tajomstvami, ktoré dáva nám všetkým.“
Ako Bohumír Bachratý dodal, tvorba Běly Kolčákovej je dôkazom toho, že krásy tohto sveta ešte žijú.
„Veľa škaredých vecí je na tomto svete a je iba na nás, aby nás neprevalcovali, aby sme vedeli peknú a zodpovednú krásu vytvoriť, obhájiť a aj prijať.“
Akademická maliarka tvorí dodnes. Jej dcéra Karin Rothensteinová si spomína z detstva na obdobie, keď sa mama venovala ilustráciám a kolážam. „Robila doma, mala okolo seba milión obrázkov. Ja som sedávala pri nej a snažila sa kresliť podobné námety. Vôbec ju to nerušilo. Ale keď maľuje obrazy, musí byť v ateliéri sama, ničím a nikým nerušená.“
Obdiv, záujem i gratulácie
Na vernisáž do tvrdošínskej galérie prišli obdivovatelia diela Běly Kolčákovej a gratulanti.
Magdaléna Letošťáková (Gerčáková) z Tvrdošína je niekdajšou žiačkou maliarky. Doniesla jej ukázať vysvedčenie z roku 1967 ňou podpísané z dolnokubínskej Ľudovej školy umenia. Běla Kolčáková si na malé blonďaté dievčatko pamätala. „Veľmi ma to potešilo,“ hovorí Magdaléna. „Otec ma prihlásil k nej na výtvarný odbor a tak som chodievala do Dolného Kubína každú stredu vláčikom aj s dcérou maliarky Márie Medveckej. Ju vraj mama nemala čas učiť kresliť. Ale občas nás pani Medvecká odviezla na svojej Volge.“
Pri vysvedčení mala aj čestné uznanie z jednej predvianočnej výtvarnej súťaže v Žiline za obrázok Útek svätej rodiny. „Pomúžu ti s tím oslíkem, ponúkla sa mi vtedy, aby bol obrázok krajší.“
Nájdite si čas na voľný čas. Kam vyraziť Čítajte Zo Sihelného prišli na vernisáž učiteľky tamojšej základnej školy Zlatica Staníková a Martina Pitáková. Hovoria, že ako sú jemné jej obrázky, tak jemnú má pani Kolčáková aj dušu. „V našej dedinke, ale aj v škole, je meno Kolčákovcov dodnes vážené.“ Organizujú pre domácich výtvarníkov plenér pomenovaný podľa rodáka Ignáca Kolčáka. „Určite prídeme so žiakmi aj na túto výstavu, aby deti poznali osobnosti Sihelného a ich dielo.“
Justína Kolčáková z Rabče, švagriná akademickej maliarky, si spomína, ako Běla prišla prvý raz do Sihelného. Ignác ju mal predstaviť rodine. „Keď išla k dreveničke, vôbec nepôsobila ako panička z mesta. Zapadla k nám. Vždy bola skromná a dobrá.“
Výber z celoživotnej tvorby
Běla Kolčáková sa narodila v Prahe, počas štúdia na pražskej Akadémii výtvarných umení sa zoznámila s rodákom zo Sihelného Ignácom Kolčákom. V roku 1960 prišli na Oravu.
„Na Orave som prežila veľmi krásny kus života,“ hovorí. „Boli sme mladí, plní energie. Očarila ma krajina. Symbolicky som teda späť.“ Ako dodala, maľuje stále. „Už nemám síce toľko energie na maľovanie, ale na druhej strane mi maľovanie energiu dodáva.“
Běla Kolčáková ukázala svoje dielo v mnohých slovenských i európskych galériách, zo zámorských v Spojených štátoch amerických a Japonsku. „Výstava v Art galérii Schürger je úvodnou akciou k jubileu akademickej maliarky a je teda prierezom jej celoživotnej tvorby,“ dodala majiteľka galérie Anna Lenková. „Potrvá do 24. októbra.“
