ZUBEREC. Sfilmované Hviezdoslavovo dielo Zuzanka Hraškovie videla nepochybne väčšina Oravcov. Nielen preto, že ide o jeden zo skvostov slovenskej kinematografie, ale i preto, že sa takmer celý film nakrúcal na Orave, najmä v priestoroch Múzea oravskej dediny pod Brestovou.
Vo filme sa vo viacerých záberoch objavuje drevený Kostol sv. Alžbety. Zuzanka sa chodí modliť k mamičkinmu hrobu na cintoríne pred ním. Cintorín filmári vytvorili len dočasne, práve pre potreby natáčania tohto, ale aj iných filmov. Po čase hroby zmizli. No v budúcnosti by nemuseli. Jedna zo štúdií spred päťdesiatich rokov sa zaoberá práve vytvorením pietneho miesta v areáli kostolíka.
Všetko je v Zuberci
Bol to práve Juraj Langer, ktorý vypracoval dokumentáciu o urbanistickom vzhľade vtedy ešte len plánovaného múzea v prírode. Krátko nato prišiel s ďalším dielom, v ktorom zakreslil a zapísal, ako by malo vyzerať okolie každého objektu, aký vzhľad má mať celá drevené dedinka, aby čo najvernejšie pripomínala skutočnú.
Tieto dve štúdie sa za polstoročie z väčšej časti podarilo uskutočniť. Na oprášenie a otvorenie čaká tretia, štúdia oravského cintorína.
Záber z filmu Zuzanka Hraškovie na dočasný cintorín v oravskom skanzene. (zdroj: Film Zuzanka Hraškovie)„Juraj Langer v nej zachytil mnoho druhov náhrobkov typických pre tú-ktorú časť Oravy,“ hovorí správca skanzenu Richard Janoštín. „Isté pokusy dať dokopy aspoň niektoré z nich sa objavili už dávno. Všetky náhrobky popísané v štúdii sú na zubereckom cintoríne. Z jedného miesta by sme teda dokázali vytvoriť ten náš, skanzenový. Pozostalí však nesúhlasili, aby sme ich presúvali, mali pocit, že by stratili svoju pietnu hodnotu. Nemohli sme ich nútiť.“
Keď sa po rokoch konečne podarilo dostavať všetky drevenice, postupne bolo treba začať opravovať tie, ktoré stáli ako prvé. Na tvorenie cintorína teda veľa času, ale ani myšlienok, nezostávalo.
Zopár pokusov
Štúdia dokumentuje a popisuje určité náhrobky z rôznych oravských dedín, ale aj priestor okolo kostola a rozloženie jednotlivých hrobov.
V minulosti chcelo vedenie múzea presťahovať pod Brestovú sochu Jána Nepomuckého, ktorá pôvodne stála v Ústí, dnes by mala byť v sklade. Poslanci však v tom čase s premiestnením nesúhlasili.
Ľudský kapitál je v súťaži Dedina roka najdôležitejší Čítajte „Stromy, pod ktorými by mala stáť, sú vysadené roky,“ hovorí Richard Janoštín. „Už len socha chýba.“ Neúspešne dopadli snahy aj v prípade torza sochy Panny Márie, taktiež z Ústia. Dodnes sa zachovalo len na fotkách, ktoré by mali skanzenu poslúžiť na výrobu repliky.
Niekoľko starých drevených i liatinových krížov múzeum roky uskladňuje v márnici. Pochádzajú z nakrúcania jednej rozprávky. Filmári si túto časť rekvizít zo sebou neodniesli. V depozitári budú až dovtedy, kým sa nepodarí získať ďalšie.
„Láka nás pustiť sa do vytvorenia ďalšej súčasti oravskej dediny. Stále prezentujeme kostol s cintorínom, no z cintorína máme zatiaľ len hradby. Nezávisí to však len od nás, ale aj od zriaďovateľa, ktorým je obec.“
Ak by však niekto pri upratovaní cintorína našiel starý náhrobok bez hrobu a bez majiteľa, môže sa obrátiť na správcu skanzenu. V múzeu určite nájde svoju pietu a možno raz bude súčasťou jedinečného celooravského cintorína.
